Kostol svätej Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, postavený v predrománskom štýle, je považovaný za najstaršiu stavbu na našom území. Odhaduje sa, že vznikol v 9. alebo 10. storočí. Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje.
Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy. Kostolík je zároveň živým dôkazom toho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR.
Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)
V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch. Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu. Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel. Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska.
Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí. Po pričlenení západného Slovenska k Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.
Kostol svätej Margity Antiochijskej leží pri obci Kopčany v Trnavskom kraji v okrese Skalica, a prvá zmienka o ňom je z roku 1392. Jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9. storočia. Kostol leží pri slovensko-českej hranici blízko veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy. V okolí kostola existovali malé osady až do 13. storočia.
Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, obyvatelia sa začali postupne z osád sťahovať a poslední z nich odišli približne v 16. - 17. storočí. Kostol však slúžil naďalej až do 18. storočia. Neskôr sa tu až do roku 1994 konali len príležitostné bohoslužby počas púte, ktorá súvisela s patrónkou kostola, svätou Margitou z Antiochie. Ku kostolu patril aj priľahlý cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 17. - 18. storočia a ktorý sa zachoval až do 20. storočia.
Vedie k nemu asfaltová cesta a mlatový cyklochodník z východného konca obce Kopčany (1,9 km). Asfaltový cyklochodník je možné využiť aj zo smeru od Holíčskeho zámku (3,8 km). Okolo kostola vedú 2 turistické trasy: Cyrilometodejská cesta a modrá turistická trasa č. 2452 (Rieka Morava, lávka - Kostol sv. Margity Antiochijskej). Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia.
Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí. Kostolík nie je len dokladom o najstaršej sakrálnej architektúre na Slovensku. Spolu s osídlením v jeho okolí preukázal, že po rozpade Veľkomoravskej ríše na našom území neprestal existovať život. Teda nedošlo k opusteniu územia a presídleniu obyvateľstva len do významných aglomerácií rozvíjajúcich sa stredovekých miest. Život kontinuálne pokračoval ďalej. Akoby sme povedali dnes „bez ohľadu na zahranično a vnútro politický vývoj“. Ľudí z osád blízkych kostolu vyhnala až rieka Morava.
Patrónkou kostola je svätá Margaréta z Antiochie, ktorá bola podľa legendy dcéra pohanského kňaza Aedisia z Antiochie, vyhnaná pre svoju kresťanskú vieru z rodičovského domu. Neskôr upadla do rúk miestodržiteľa Olibria a ten sa pokúsil urobiť z nej svoju milenku. Keďže neuspel, mučili ju a zvádzali mnohými neuveriteľnými spôsobmi, až kým ju za panovania cisára Diokleciána nepopravili. Podľa legendy jej odťali hlavu na námestí.
Kostol je pôvodná predrománska stavba so zachovanými pôvodnými bočnými múrmi takmer ku korunnej rímse. Ide o jednoloďový kostol s jednotlivými miestnosťami zoradenými za sebou (predsieň - loď - presbytérium). Počas svojej existencie bol viackrát upravovaný, v 13. storočí bol upravený v gotickom štýle. Vo svojej dobe bol netypicky postaveným kostolom a dodnes priťahuje pozornosť historikov. Obsahuje veľa pôvodných prvkov a architektonických detailov, ktoré sú predmetom výskumu (napr. úprava stien, valená klenba v presbytériu, znaky vyryté do kameňa na fasáde).
Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964. Naň nadväzoval ďalší výskum, ktorý sa začal v roku 1994. Keďže bol v tom čase jedinou známou stále stojacou sakrálnou stavbou na území bývalého Česko-Slovenska, získal širokú mediálnu pozornosť. Podobné zachované stavby sa nachádzajú v krajinách, ktoré patrili v 8. a 9. storočí do Franskej ríše, resp. inde v západnej Európe. Podľa neskoršej analýzy bol kostol postavený v druhej polovici 10. storočia, podobné datovanie (rok 925 ± 60) potvrdila aj rádiokarbónová analýza.
Keďže ani toto datovanie nebolo prijaté bez výhrad, naďalej sa spresňuje. Ďalší archeologický výskum v Kopčanoch sa zameriava na rekonštrukciu historickej krajiny a jej osídlenia, a to najmä v 9. - 10. storočí. Počas týchto výskumov sa v roku 2004 našli tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie a maltovinou vo veľkosti a v tvare charakteristickom pre fázu murovania a omietania, na základe ktorej kostol datovali do 9. storočia. Pôvodný patrón kostola nie je známy, súčasná patrónka pochádza pravdepodobne z 13. storočia.
Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová . Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.
Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra. Stavba prešla prvými výraznejšími úpravami okolo polovice 13. storočia, keď boli upravené pôvodné polkruhovo ukončené okná lode.
Na severnej strane boli zamurované a na južnej boli zmenené do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy. V 2. polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom, asymetricky osadeným. Súviselo to pravdepodobne s vybudovaním empory v západnej časti lode. Okrem toho dostal kostolík nový oltár. V 17. storočí prešli úpravami okná, najmä sa to týka okna na južnej strane lode, bližšie k apside, ktoré bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu.
V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo kostolíka, ktorý zostal sám v močaristej krajine. Vďaka starostlivosti veriacich však nezanikol. Naposledy bol opravovaný ešte v roku 1926. Záverom treba dodať, že najnovšie výskumy nasvedčujú tomu, že na Slovensku stojí ešte prinajmenšom jedna stavba, ktorej pôvod siaha ešte do obdobia Veľkej Moravy a tou je kostolík v obci Kostoľany pod Tribečom.
Velkomoravský pôvod kostolíka v Kostoľanoch je zatiaľ doložený len dendrochronologicky, keď analýza dreveného trámu z múru ukázala, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo stromu vyťatého okolo roku 860. Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť.
Jediná vec, ktorá doposiaľ Kostoľanom chýba oproti Kopčanom sú veľkomoravské hroby, rešpektujúce stavbu kostola. 6 2006, ktorý dokazuje, aký význam sa pripisuje tomuto na prvý pohľad nenápadnému kostolíku:"Návrh prezentace kostela sv. Margity Antiochijské Způsob prezentace velkomoravského kostela je v současnosti ve stadiu výzkumů. Vzhledem na stanovenou filozofii archeologického parku je možno na jedné straně některé metody prezentace navrhnout definitivně, ale na straně druhé jiné jen předpokládat.Vzhledem na současný stav výzkumů je možno uzavřít názor na prezentaci částí architektury velkomoravského kostela, nacházející se pod terénem. Jedná se o části základového zdiva nartexu se zděným objektem jámy.
V kontextu s navrhovanou korekcí prezentace replik zdiva kostela v rámci velkomoravského hradiště Valy, je zde navržena představení nartexu v celém rozsahu půdorysu nartexu. Základ by byl (podobně jako na české straně) vyzděný do výšky cca 25 cm z lomového kamene. Objekt jámy bude překryt kamennou plotnou, vnitřní část nartexu bude vysypána pískem nebo dobrým štěrkem¨.Nadzemní zdivo kostela je třeba vnímat v kontextu všech stavebních úprav, kterými kostel prošel. Hlavní rámcovou metodou obnovy je maximální prezentace raněstředověké kulturní vrstvy. Nedávno se realizovala metoda obnovy, která analytickou metodou prezentuje také mladší etapy objektu. Předpokládá se, že když se bude objekt prezentovat ve velkomoravském výrazu, bude třeba omezit účinek dalších zásahů.
Prezentaci středověkých analytických sond bude třeba potlačit v čase i struktuře.Když se v rámci prezentace bude akceptovat střecha ze čtvrté - barokní stavební etapy, je výhledově třeba plánovat výměnu současné krytiny za keramickou, taženou, se špičatým ukončením, typickou pro tento region minimálně od 19. století, když ne ještě spíše. Návrh prezentace hřbitova Vzhledem ke skutečnosti, že o lokalitě hřbitova neexistuje dostatek informací, byla by prezentace hřbitova minimalizovaná a spočívala by v umístění zachovalého náhrobního kamene v JZ části území, proti vyústění navazující naučné stezky v severní části lokality. Území kolem kostela je tak, jako i ostatní plocha archeologického parku, zatravněné.
Prostor před západním průčelím kostela je otevřený a je vnímán jako shromažďovací plocha před kostelem, využívaný v čase konání příležitostních bohoslužeb. Funkční využití lokality V rámci funkčního využití lokality se počítá s pořádáním bohoslužeb komorního charakteru uvnitř kostela. Pro účely bohoslužeb je pro kněžské zázemí navržena hospodářská přístavba v areálu Kačenárně, Kromě sakristie se zde počítá také se skladem příležitostného nábytku pro bohoslužby.V případě exteriérových bohoslužeb se počítá s umístěním přenosného oltáře na obnoveném nartexe. Věřící by se shromáždili před západním průčelím kostela. Tyto bohoslužby jsou spojené s poutí. 05.
V roku 2003 som po prvý krát navštívil kostolík sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. V malej dedinke na slovensko-moravskom pomedzí. Dokonca, že by hádam aj mohlo ísť o najstaršiu zachovanú stavbu na Slovensku. Ku kostolíku vtedy viedla poľná cesta plná dier a výmolov. Kostolík vyzeral ako zabudnutá stodola. V tom istom roku sa začal archeologický výskum cintorína pri kostole pod vedením Petra Baxu z Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Z počiatku šlo len o to, aby bolo možné staticky stabilizovať juhozápadné nárožie kostola a zdokumentovať intenzitu a rozsah pochovávania pri kostole.
Výskum sa mal zamerať najmä na obdobie 16. a 17. storočia. Výskumníci však končili sezónu s poznatkami, ktoré sľubovali nové objavy. V priebehu ďalšieho roka sa jednoznačne preukázalo, že cintorín predstavuje nálezisko s mnohonásobnou superpozíciou objektov - teda ich prekrývaním. K takýmto situáciám dochádzalo ak pohrebisko bolo intenzívne využívané niekoľko sto rokov po sebe. Prevažná časť hrobov sa nachádzala v zásype starších hrobových miest. V rokoch 2003 - 2004 bolo zistených 47 hrobov, z toho až 30 detských.
V hroboch sa našlo relatívne veľké množstvo keramických črepov, drobných kovových predmetov a šperkov, niekoľko desiatok mincí. Stále však išlo o renesančno - barokový horizont. V roku 2004 sondy prenikli hlbšie. Otvoril sa gotický horizont a neskôr veľkomoravský, ktorý priniesol zlom v pohľade na kostolík a jeho okolie. Archeológovia dostali možnosť zdokumentovať tri hroby, z ktorých jeden mal mimoriadne bohatú výbavu. Striebornú náušnicu a dva pozlátené gombíky. Nespochybniteľne datované do polovice 9. storočia.
Samotný kostolík bol ešte komplikovanejšou záhadou. V roku 1964 robila pri ňom výskum PhDr. Ľ. Kraskovská. Potvrdila veľkomoravské osídlenie v blízkom okolí, ale o samotnom kostolíku hovorila ako o gotickej architektúre. Na pani Kraskovskú s obľubou spomínal môj bývalý kolega Rudo Rejthar z Pamiatkového úradu. Údajne v 60.-tych rokoch, keď viedla v okolí Kopčian výskumy, jej dedinčania nosili „staré šable“, ktoré našli na poli. V 90.-tych rokoch 20. storočia sa na lokalitu vrátila riaditeľka Záhorského múzea v Skalici, Dr. V. Drahošová, ktorá lokalizovala hroby a pozostatky predsiene - nartexu kostola, ktorý v tom čase už neexistoval.
V druhej polovici 90.-tych rokov vykonala stavebno - historický výskum kostola Mgr. E. Sabadošová, ktorá objekt typologicky charakterizovala ako predrománsky s analógiami karolínskej architektúry z 9. storočia. Výsledky tohto výskumu sa medzi laickú verejnosť viac - menej nedostali a ešte stále sa akosi „cudne“ mlčalo o tom čo na Slovensku máme. Zaujímavé je, že mlčanie „prelomila“ spoločnosť Tondach. Tá dodala novú strešnú krytinu na kostolík a v malom propagačno-informačnom bulletine smelo uviedla, že „zastrešila“ veľkomoravský kostolík, v ktorého interiéri sa našlo niekoľko desiatok hrobov. Naozaj neklamali.
Všetko bola pravda. Ibaže ešte aj ten bulletin (skôr dvojstranový plagátik) bol k dispozícii v anglickom jazyku a na informácie bol naozaj skúpy. To bol rok 2002. Kostolík prešiel piatimi stavebnými fázami. Vznikol v 9. storočí ako jednoloďový s pravouhlou svätyňou na východe a s predsieňou - nartexom na západnej strane. V tomto období sa začalo aj pochovávať v okolí kostola a prvé hroby v jeho interiéri pochádzajú až z 11. storočia.
Najvýraznejšou zmenou prešiel kostol koncom 15. a na začiatku 16. storočia. Vybúraný bol vstupný portál na západnej stene a oltár vysunuli zo svätyne lode. Cieľom tejto prestavby bolo jednoznačne zvýšiť kapacitu kostola. Niekoľkokrát spomenutá predsieň už v tomto období nestála. Zbúrali ju niekedy v 13. - 14. storočí (2. stavebná fáza). Štvrtá stavebná fáza priniesla do kostola novú dlažbu a ukončenie pochovávania v jeho interiéri. Zamurované bolo jedno gotické okno a druhé upravené v barokovom slohu. Posledná stavebná fáza z roku 1926 bola zameraná skôr len na zachovanie kostola.
Kopčany však nie sú len Margita Antiochijská. V polovici 18. storočia na okraji dediny založil cisár Karol III., žrebčinec. Prvý v celom Uhorsku! Niektoré pramene uvádzajú, že Kráľovský žrebčín v Kopčanoch založil v roku 1736 František Štefan vojvoda Lotrinský. Tento okoliu Holíča a Kopčian venoval dlhodobú priazeň a pozornosť, ale zakladateľom žrebčinca pravdepodobne nebol. Ústrednou budovou bol malý, reprezentatívny palác v barokovom slohu, ku ktorému z oboch strán priliehali prízemné krídla maštalí pre kone.
Maštale boli riešené formou slepých arkád, pričom nad každou arkádou bol trojhranný štít. Už v roku 1765 Jej cisárska milosť, panovníčka Mária Terézia povýšila Kopčiansky žrebčín na dvorný cisársky a kráľovský žrebčín. O niekoľko rokov neskôr sem presunuli kone z Tešína. Vraníci a beluše z kladrubského chovu tvorili väčšinu stáda, (cca 400 koní) ktoré mali k dispozícii plochu cca 400ha. Tak ako to už na Slovensku bolo obvyklé, na žrebčíne sa zle podpísalo socialistické hospodárenie. Výrazne spustol, barokový palác takmer zanikol. Od roku 2005 prebieha jeho intenzívna obnova. Obnovené časti sú naozaj veľmi pekné. Dokonca niekoľko miestností z týchto častí prichýlilo nálezy z archeologických výskumov pri kostole Margity Antiochijskej.
Minulý týždeň (25.7.2019) stavbári osadili lávku cez rieku Moravu, ktorá spojí archeologický park Mikulčice-Valy s obcou Kopčany a jeho kostolíkom sv. Margity Antiocijskej. Po dokončení bude rozsiahla sústava cyklociest na moravskej strane hraníc spojená so Slovenskom práve pri Kopčanoch.
Tabuľka: Chronologický prehľad úprav Kostola sv. Margity Antiochijskej
| Obdobie | Úpravy |
|---|---|
| 9. storočie | Vznik kostola ako jednoloďovej stavby s pravouhlou svätyňou a predsieňou |
| 13. storočie | Úprava v gotickom štýle |
| 13. - 14. storočie | Zbúranie predsiene |
| Koniec 15. - začiatok 16. storočia | Vybúranie vstupného portálu, vysunutie oltára z lode |
| 17. storočie | Úprava okien, zánik osídlenia okolo kostola |
| 1926 | Úpravy zamerané na zachovanie kostola |
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch