Keď sa povie organ, mnohí z nás si predstavia fascinujúci veľký a zložitý objekt na chóre kostola s vertikálnymi píšťalami smerujúcimi do nebies, vydávajúci magický zvuk šíriaci sa chrámom. Pre svoju veľkosť ale aj pôvod býva organ označovaný ako kráľovský nástroj, ktorý sa vyvíjal tisícročia. Svoj vrchol zažil organ v období baroka kedy sa z bohoslužobného nástroja stáva aj nástroj koncertný. Kto by nepoznal organovú interpretáciu Bachovej Toccaty alebo Beethovenovej Piatej symfónie?
Rovnako ako výroba je náročná aj jeho údržba a oprava. Vo všeobecnosti je organ jedným z najdrahších vybavení kostola. Používajú sa špeciálne materiály, väčšinou vyrábané priamo na tento účel, čo sa odzrkadľuje, samozrejme, aj v cenách. Taktiež treba mať na pamäti aj na čas veľmi náročnú a zdĺhavú prácu.
Pre predstavu, v nástroji vo farskom kostole je presne 1092 píšťal, pričom každej z nich sa treba počas opravy venovať viackrát. Základné čistenie a ladenie sa odporúča priemerne každých desať rokov.
Organy v Skalici
My, Skaličania, sa hrdo hlásime k tomu, že sme kráľovské mesto a k nemu ako takému bezo sporu patrí aj kráľovský nástroj - organ. A ako sa na Skalicu patrí, pri množstve iných unikátností, tak nemáme len jeden, ale hneď šesť. Zaraďujeme sa tak ich počtom na počet obyvateľov do popredia slovenských miest. Práve o skalických organoch i organistoch prinášame niekoľko článkov od našich čitateľov a rozhovory s organistami. Osamote sú pohľadmi z rôznych strán, no spolu vytvárajú súzvuk ako dobrý nástroj.
Všetky slúžili výlučne na liturgické účely a organisti mali často čo robiť, aby ich vôbec udržali v prevádzke a dokázali niečo zahrať. Všetky mali za sebou neodborné zásahy, ktoré sa javili ako rekonštrukcie, ale naopak im viac či menej uškodili. V roku 2004 sa začala unikátna cesta rekonštrukcie organov v Skalici. Dnes, v roku 2022, je v Skalici už šesť organov, pričom päť je rekonštruovaných a jeden novo postavený.
Mimoriadnu zásluhu na tom majú traja ľudia - bývalý primátor Skalice Ing. Stanislav Chovanec, ďalej koncertný organista, pedagóg, skladateľ a organizátor Mgr. Stanislav Šurin, PhD., a nakoniec reštaurátor organár Ján Valovič. Organ je jednoznačne najkomplikovanejší hudobný nástroj, no ide o stáročiami preverené technické riešenia a detailné remeselné vypracovanie. Srdcu organa možno prirovnať vzdušnicu. Je to časť, ktorá privádza vzduch k jednotlivým píšťalám.
História skalických organov
- Farský kostol sv. Michala Archanjela: V roku 1619 sa mesto dohodlo s pražským organárom Tobiášom Hanzelom, aby v chráme postavil nový organ. V roku 1646 daroval kostolu organ panovník Ferdinand III., ktorý zhotovila dielňa viedenského majstra Johanna Woeckerleho. V roku 1926 bol nahradený novým pneumatickým organom firmy Jozef Melzer z Kutnej Hory. V rokoch 2006-2007 bol vyrobený nový nástroj rakúskou firmou Walcker-Mayer a reštaurovaná bola vzácna organová skriňa.
- Evanjelický a. v. kostol: V roku 1797 bol inštalovaný organ trnavského organára Valentina Arnolda. V roku 1839 bol nahradený nástrojom Martina Šašku. V roku 1897 bol nástroj rozšírený Gustávom Adolfom Molnárom.
- Františkánsky kostol Sedembolestnej Panny Márie: Prvá zmienka o organe je z roku 1729. V roku 1759 postavil Fr. Peregrín Werner organ. V rokoch 1863/64 sa uskutočnila výmena organu za nový od majstra Samuela Vagnera. V roku 1930 si františkáni zaobstarali nový organ od firmy Rieger z Krnova. V roku 2005 mesto Skalica kompletne financovalo jeho generálnu rekonštrukciu.
- Kostol milosrdných bratov sv. Trojice: Naopak, v bezútešnom technickom stave je organ u Milosrdných bratov na Potočnej ulici. Kostol preto ticho čaká na jeho náhradu, aby sa mohol rozozvučať veselými tónmi. V súčasnosti sa v kostole hrá na digitálnom (elektronickom) organe, ktorý však nemá a ani nemôže mať krásu píšťalového organa.
- Jezuitský kostol: Mesto Skalica sa v roku 2008 rozhodlo kúpiť historický romantický nástroj z konca 19. storočia z anglického mesta Sheffield. Zrekonštruovala ho a do jednej z bočných kaplniek kostola inštalovala opäť firma reštaurátora organára Jána Valoviča. Zavŕšením cesty obnovy skalických organov bude inštalovanie historického organu Vincenta Možného, pôvode inštalovaného v roku 1882 v podveží chóru v Dóme sv. Martina v Bratislave.
Všetko sa to začalo pred osemnástimi rokmi skromným projektom obnovy prvého organu. Odvety sa v Skalici udial bezprecedentný počin v oblasti renovovania organov, aký by sme asi málokde inde na svete našli. V jednom relatívne malom meste boli kompletne opravené dva organy, zakúpil sa historický organ z Anglicka, postavený bol úplne nový a napokon tu pribudne ešte jeden z jednej z najvýznamnejších pamätihodností tejto krajiny - korunovačného Dómu sv. Martina v Bratislave.
Organisti v Skalici
V Skalici teda, prirodzene, boli aj významní organisti, ktorí významným spôsobom formovali kultúrny život na Slovensku. Spomeňme ako prvého jubilanta Juraja Pavlína Bajana, františkánskeho kazateľa a organistu. V apríli 2021 sme si pripomenuli 300. výročie od jeho narodenia. Neskôr tu bol jeden zo zakladateľov slovenského organového školstva, prof. Ernest Riegler Skalický, ktorý vyštudoval organ a kompozíciu na Lisztovej hudobnej akadémii v Budapešti, kde dostal v poslednom ročníku aj najvyššie ocenenie - Lisztovo štipendium. Po skončení štúdia vyučoval na akadémii a pôsobil ako hlavný organista v Bazilike sv. Štefana. Po roku 1947 pôsobil na VŠMU v Bratislave.
Veľkou osobnosťou, spojenou aj so skalickými organmi, je prof. Ferdinand Klinda, ktorý v Skalici vyrastal a maturoval na gymnáziu. Práve v Skalici zasadol po prvýkrát za organ, čím začal život budúceho svetového virtuóza. Zabudnúť však nesmieme na Mariána Vargu. Jeho poznáme z pódií a za Hammond organom, ale komponoval aj pre organ.
V súčasnosti ho vyučuje Magdaléna Benešová, absolventka JAMU v Brne, a má sedem žiakov, z toho sú traja priamo zo Skalice. Okrem Magdalény Benešovej môžete v skalických kostoloch počuť organovú hru ďalších štyroch organistov, menovite Serafína Šurína, Marka Vyskoča, Adrianu Zriniovú, a v Skalici najdlhšie hrajúcu organistku Olgu Novomestskú, ktorá minulý rok oslávila 90. narodeniny.
Organ v Španej Doline
História organa v Španej Doline siaha do roku 1751. Organ v Španej Doline je posledný zachovaný zvukovo autenticky organ od vychýreného banskobystrického výrobcu organov Martina Podkonického z roku 1751. Unikátny je najmä barokový píšťalový fond, ktorý je pôvodný, nový je len hrací stôl organa.
Kostol Premenenia Pána v Španej Doline, ktorého história sa začala písať v roku 1254 v sebe ukrýva jeden z posledných zvukovo autentických barokových organov na území Slovenska. Organ v Španej Doline bol postavený v roku 1751. Má teda úctyhodných 268 rokov. Za tento dlhý čas bolo do organu uskutočnených určite mnoho zásahov, za úmyslom opravy, ladenia, intonácie, mnohokrát ale aj nešťastnejšie zásahy za účelom modernizácie organa. Našťastie však organ prežil až do súčasnosti a možno povedať, že sa naozaj zachovala jeho baroková podstata, ktorá spočíva v pôvodnom barokovom píšťalovom fonde organa.
Od júla 2018 sú píšťalový fond, vzdušnice a hracia traktúra prevezené do českého Krnova, kde pod vedením reštaurátorov Jaromíra Kánskeho a Josefa Brachtla prebieha jeho obnova. Na organe sa totiž vyskytovali chyby, ktoré znefunkčňovali jeho správny a spoľahlivý chod. Register Principál nebolo možné vypnúť, štyri tóny v spodnej oktáve vôbec nehrali, v pedáli viacero tónov nehralo, dochádzalo k neustálemu zasekávaniu tónov a lámaniu kovových pružín vo vzduchovej komore organa.
Zámer obnovy organa vznikol vychádzajúc z jeho technického stavu. Hra na ňom bola výrazne obmedzená z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu. Stav organa si vyžadoval generálnu opravu v podobe reštaurovania a obnovy so zámerom prinavrátiť organ k jeho pôvodnej zvukovej, ale aj vizuálnej podobe z čias, keď bol skonštruovaný.
| Pôvodný stav | Súčasný stav |
|---|---|
| Register Principál nebolo možné vypnúť | Obnovený |
| Štyri tóny v spodnej oktáve nehrali | Opravené |
| V pedáli viacero tónov nehralo | Opravené |
| Zasekávaniu tónov | Odstránené |
Organ Rieger opus 2 150 v Bratislave
Sondu do histórie organa Rieger opus 2 150, jedného z najvýznamnejších a najväčších organov na Slovensku, pri príležitosti stého výročia jeho stavby vo Veľkom evanjelickom kostole, priniesol spolu so svojimi hosťami a kolegami v 25. januárový podvečer roku 2024, pán profesor Ján Vladimír Michalko - zborový kantor, organista a pedagóg. Významu stretnutia k stému výročiu organu Rieger prispela aj účasť ľudí, ktorí sú spätí s týmto nástrojom.
V pútavom rozprávaní organistu a organológa Martina Baka, ktorý sa venoval histórii a stavebnotechnickej stránke organu; organistu a publicistu Stanislava Tichého, ktorý popísal zvukovú charakteristiku organa a previedol hostí výberom z nahrávok; a taktiež organistu a organológa Mareka Cepka, ktorý sa venoval organom značky Rieger a ich komparácii, sme sa vrátili do minulosti, preniesli sa cez súčasnosť a podebatovali o budúcnosti organovej hudby na Slovensku.
Organ RIEGER opus 2 150 je už historicky tretím organom inštalovaným vo Veľkom kostole. V roku 1776 bol postavený Veľký kostol a s ním aj prvý organ. Staviteľom bol bratislavský organár Karl Janischek, prvý organ stál vtedajších 1200 zlatých a mal 22 registrov umiestnených v jednej skrini. Neskôr však už požiadavkám cirkevného zboru nevyhovoval a ako bolo nájdené v dobových Pressburger Zeitung z roku 1839, dvojmanuálový nástroj ponúka cirkevný zbor na predaj. V tom istom roku ho nahrádza nástroj postavený viedenským staviteľom organov, Johannom Jacobom Deustchmannom. Organ mal 27 znejúcich registrov a 1602 píšťal.
V roku 1923 bola vybraná továreň na organy bratov Riegerovcov z Krnova. Organ stál vtedajších 400 tisíc korún (dnešných vyše 1,1 mil. eur), čo bola veľmi vysoká čiastka a za zmienku stojí, že na jeho stavbu polovicou prispela vinárska rodina - súrodenci Schwanzerovci.
Každý organ je jedinečný a špecifický; je zložitým umeleckým dielom pozostávajúcim z tisícov rôznych častí a jeho konštrukcia vyžaduje nielen remeselné zručnosti, ale aj nadanie svojich tvorcov v oblasti spracovania dreva, železných kovov a zliatin ako je cín, olovo, zinok, či prírodných materiálov ako je koža, pergamen, papier, glej. Nevyhnutná je aj znalosť exaktných vied - akustiky, matematiky, fyziky; a cit pre hudbu.
Do starostlivosti oň sa neinvestovalo a jeho stav bol až do roku 1992, kedy sa vďaka úsiliu prof. Michalka pristúpilo po sedemdesiatich rokoch ku generálnej oprave, veľmi zlý. Organ bol zreštaurovaný a obnovený do pôvodnej podoby bratislavskou firmou Mayer: Ing. Jablonským, Dr. M. A. Mayerom a ich tímom. Nástroj bol 18. apríla 1993 opätovne posvätený.
Štvormanuálový organ s počtom 62 znejúcich registrov (4 787 píšťal) stále patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie na Slovensku a je zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatok SR. V rámci jednotlivých manuálov a pedálu sú registre rozdelené na 10 pneumatických kužeľkových vzdušníc. Traktúry (hracia aj registrová) sú pneumatické - tlakové. Organ sa ovláda z hracieho stola, zabudovaného do čelnej steny sokla organa. Rozsahy manuálových klaviatúr sú C-C4 = 61 klávesov, rozsah pedálu je C-g´ = 32 klávesov. Vo vtedajšej Československej Republike bol prvým štvormanuálovým organom s tak veľkými rozsahmi.
Organ v Dóme svätého Štefana vo Viedni
V samom srdci Viedne, na rušnom námestí Stephansplatz, sa týči majestátna gotická katedrála, ktorá už stáročia dominuje panoráme rakúskej metropoly. Každý rok sem zavítajú milióny turistov, pútnikov a milovníkov histórie, aby obdivovali jeho impozantnú fasádu, nádherný interiér a výhľady, ktoré ponúkajú jeho veže. Tento ikonický chrám sa stal svedkom významných historických udalostí - od korunovácií panovníkov až po poslednú rozlúčku s Wolfgangom Amadeom Mozartom.
Dóm sv. Štefana je viac než len turistickou atrakciou - je to živý symbol Viedne, ktorý spája minulosť s prítomnosťou. Počas stáročí prežil vojny, požiare a prestavby, no vždy si zachoval svoj nezameniteľný charakter. Dnes stojí ako hrdý strážca histórie, duchovné srdce Rakúska a miesto, kde sa stretávajú dejiny, kultúra a viera.
História Stephansdomu sa začína v roku 1137, keď viedenský vojvoda Leopold IV. Babenberský uzavrel dohodu s pasovským biskupom Reginmarom. Táto dohoda umožnila výstavbu nového chrámu na mieste bývalého pohanského pohrebiska. Pôvodný chrám bol vybudovaný v románskom slohu a jeho hlavnými prvkami boli dve západné veže a portál nazývaný Riesentor (Obrovská brána).
Ako sa Viedeň stávala bohatším a významnejším mestom, bolo potrebné zväčšiť aj jej hlavný chrám. V roku 1359 vojvoda Rudolf IV. položil základný kameň pre gotickú prestavbu Stephansdomu. V 15. storočí bola dokončená Južná veža (Südturm), ktorá sa stala dominantou Viedne a jednou z najvyšších veží v Európe.
Dóm svätého Štefana je miestom, kde sa už po stáročia rozlieha organová hudba. Stephansdom má viacero organov, pričom najvýznamnejší je hlavný organ nachádzajúci sa na zadnej galérii chrámu. Zaujímavosťou je aj tzv. Tontrommelorgel, malý prenosný organ, ktorý sa používa počas procesií.
Organ v Katedrále Notre-Dame v Paríži
Katedrála Notre-Dame v Paríži (Katedrála Panny Márie, chrám Matky Božej) sa môže pochváliť titulom najnavštevovanejšej pamiatky vo Francúzsku. Leží v samom srdci Paríža, na ostrove Cité. Miesto, na ktorom dnes stojí Katedrála Notre Dame, bolo už v minulosti významným a posvätným. Za čias Rímskej ríše (4 storočie ) tu stál chrám zasvätený Jupiterovi a neskôr 2 baziliky. Základný kameň sa položil v roku 1163 a bol dostavaný až o 182 rokov neskôr, čím sa stal jednou z najdlhšie stavaných katedrál.
Stavba Notre-Dame sa začala v roku 1163 a skončila sa v roku 1345. Na kostru a strechu tohto svätostánku sa spotreboval celý les. To je 21 hektárov dreva a asi 13 000 stromov. Dokonca na nej pracovali robotníci a nie väzni a galejníci ako to bolo v tých časoch zvykom. Zruční a vychýrení majstri vo svojich oboroch dostávali za svoju prácu výplatu.
V katedrále boli vyobrazené mnohé výjavy z Biblie, aby sa Božie slovo dostalo aj ku obyčajným ľuďom. V tom čase sa omše slúžili výhradne v latinčine a tak bežný ľud často ani nevedel o čom sa káže.
Robotníci používali počas výstavby používali namiesto žeriavov podobný systém, ako je pri kolesách na behanie v klietkach pre škrečky.
Notre-Dame je jedným z najznámejších chrámov sveta a krásnym dielom gotickej architektúry. Vyniká najmä západná fasáda, ktorá je vstupným bodom pre návštevníkov. Návštevníci si môžu všimnúť rôzne portály - portál posledného súdu, portál Panny Márie, aj portál svätej Anny. Na katedrále sa nachádzajú aj chrliče, ktoré nielen poskytujú ochranu budove tým, že zabraňujú tečeniu vody v blízkosti stien, ale katedrálu majú chrániť aj symbolicky.
V kostole sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Ten sa skladá z 8000 malých píšťal, ktoré vydávajú ojedinelý zvuk.
Počas Veľkej Francúzskej revolúcie bola katedrála Notre Dame takmer zničená. Celú ju vyrabovali, drahé kovy roztavili a k tomu ešte i všetkých 28 judských kráľov, ktoré boli na priečelí katedrály pripravili o hlavy.
Dňa 15. apríla 2019 celý svet so zatajeným dychom a hrôzou v očiach sledoval ohňové peklo, ktoré uchvátilo túto nádhernú gotickú stavbu. Prekvapivo sa tak stalo počas renovačných prác. Nedodržanie bezpečnostných opatrení vyústilo do obrovského požiaru, ktorý vypukol v priestoroch strechy. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa.
