Košický Dóm sv. Alžbety je neprehliadnuteľný klenot mesta, najväčšia katedrála na Slovensku a zároveň najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v Košiciach na Hlavnej ulici a patrí medzi najväčšie dominanty mesta. Tak ako je pre Bratislavu typický Bratislavský hrad, pre Trenčín Trenčiansky hrad, tak i pre Košice je typický práve Dóm sv. Alžbety.
História a výstavba
Stavba tejto katedrály sa začala v roku 1380, prešla niekoľkými etapami a bola dokončená v roku 1508. Pôvodne bol kostol sv. Alžbety farských rozmerov, ale pre samotných Košičanov bola vtedy táto rozsiahla gotická katedrála príliš veľká. Jeho výstavba prebiehala pod kráľovským dohľadom v niekoľkých etapách od roku 1380, a hoci je možné povedať, že dodnes nie je úplne dokončený.
Už z názvu sa dá zistiť, komu bol tento dóm zasvätený. Bola to práve sv. Alžbeta Uhorská (Durínska).
Podľa farára a dekana košickej farnosti Františka Šándora bol dôvodom eucharistický zázrak, ktorý sa stal v pôvodnom kostole sv. Alžbety. Tamojší kňaz pri svätej omši nechtiac rozlial z kalicha na plátno tzv. konsekrované víno, čiže Kristovu krv. Na bielom plátne - korporáli sa pritom vytvoril obraz Kristovej tváre.
"Kvôli tej relikvii sem prichádzali pútnici napríklad aj z Ukrajiny. Vieme, že v roku 1380 už bola dokončená kaplnka sv. Michala. Ona je staršia ako dóm, takže predpokladáme, že tá relikvia bola uložená pôvodne tam, a na mieste farského kostola začali stavať tento - nazvime ho - pútnický chrám," priblížil pre TASR Šándor.
Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane.
Napriek novogotickým úpravám po požiaroch a zemetraseniach v 19. storočí si stavba uchovala množstvo pôvodných gotických prvkov a cenných umeleckých diel.
Architektúra a rozmery
Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí. S plochou 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí je taktiež najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe.
Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m.
Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky.
V rozmeroch meria 60,5 m v pozdĺžnej osi a 39,5 m v priečnej osi. Severná veža chrámu dosahuje výšku 58,5 m.
Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe.
Stavba vrcholnej gotiky mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v Poľsku a Sedmohradsku (Sibiu, Brašov a Kluž).
Interiér a zaujímavosti
Dóm sv. Alžbety nezaujme len svojim exteriérom ale svojim návštevníkom má čo ponúknuť aj vo vnútri katedrály. V interiéri máte možnosť vidieť niekoľko oltárov, z ktorých najznámejšie sú práve Hlavný oltár svätej Alžbety a Oltár navštívenia Panny Márie. V interiéri kostola si zasluhuje osobitnú pozornosť hlavný oltár sv. Alžbety, postavený v rokoch 1474 až 1477. Jeho súčasťou je najväčší súbor 48 gotických tabuľových malieb v Európe. Na sochárskej a maľbárskej výzdobe oltára je viditeľný vplyv holandskej a švábskej umeleckej školy.
Zaujímavým prvkom je stredoveký chrlič vody v juhozápadnom rohu, ktorý má podobu škaredej ženy a pravdepodobne predstavuje manželku staviteľa Štefana.
Jedinečný je interiér s bohato dekorovanými portálmi a unikátnym dvojitým špirálovým schodiskom. V podzemí sa ukrýva krypta s ostatkami Františka II. Rákocziho a jeho druhov, no a najkrajší výhľad z vtáčej perspektívy sa vám naskytne zo Žigmundovej, nazývanej aj severnej veže.
Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta so štyrmi sarkofágmi pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. V prostrednom najvyššom sú spoločne pochovaní knieža, jeho matka Helena Zrínska a jeho starší syn Jozef. Južne od neho je sarkofág s telesnými pozostatkami generála grófa Antona Esterháziho, severne sarkofág Rákociho druha Mikuláša Šibrika.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Plocha interiéru | 1 200 m² |
| Kapacita | Vyše 5 000 ľudí |
| Vonkajšia dĺžka | 60 m |
| Šírka | 36 m |
| Výška severnej veže | 59 m |
| Výška hlavnej lode | 24 m |
| Výška bočných lodí | 12 m |
Kultúrny a náboženský význam
Celý komplex Dómu sv. Alžbety, spolu s Kaplnkou svätého Michala a Urbanovou vežou je od roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Dóm sv. Alžbety je aj najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe.
Je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach.
Košice, ako významné pútnické miesto stredovekej Európy, potvrdila odpustková bula pápeža Bonifáca IX. z roku 1402. Neskorší zánik kultu súvisel so šírením reformačných myšlienok, relikvia bola pravdepodobne zničená počas náboženských vojen v 17. storočí.
Na jednej z veží, Dómska veža, sa nachádza vyhliadka, z ktorej sa naskytá nádherný panoramatický výhľad na celé mesto Košice. Veža je vysoká 60 metrov a má okolo 165 schodov-Počet môžete skontrolovať pri návšteve veže :).
KOŠICE : DÓM sv. ALŽBETY /CATEDRAL St ELIZABET/
SLOVENSKO - Dóm sv. Alžbety v Košiciach a Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa pripoja k svetovým pamiatkam, aby spoločne upriamili pozornosť na ľudí prenasledovaných pre svoju vieru. V rámci Týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom a v súvislosti s uvedením Správy o stave náboženskej slobody vo svete budú na podnet národnej kancelárie ACN Slovensko - Pomoc trpiacej Cirkvi 23. novembra tieto chrámy osvetlené červeným svetlom - farbou krvi mučeníkov. Gotická dominanta Košíc bude takto osvetlená vo večerných a nočných hodinách do nedele 25.
Medzinárodná pápežská nadácia ACN -Aid to the Church in Need vo štvrtok 22. novembra napoludnie v Ríme oficiálne predstavila aktuálne vydanie Správy o stave náboženskej slobody vo svete. ACN dva roky skúmala situáciu v 196 krajinách sveta a podľa jej zistení žije až 61% svetovej populácie v krajinách, kde je potláčané právo na náboženskú slobodu. Zvlášť závažné porušovanie náboženskej slobody sa podľa tejto správy vyskytuje v 38 krajinách. V poradí štrnáste vydanie správy po prvýkrát na Slovensku predstaví národná kancelária ACN Slovensko - Pomoc trpiacej Cirkvi v piatok 23. novembra na verejnej prezentácii za účasti medzinárodných hostí. Pri tejto príležitosti sa Košice a Prešov pripoja k svetovým mestám, kde sa do červenej farby zahaľujú rôzne významné chrámy a kultúrne pamiatky. Stávajú sa tak tichým, ale do očí bijúcim hlasom tých, ktorí hlas nemajú.
„Ako organizácia, ktorej poslaním je pomáhať prenasledovaným kresťanom, má ACN osobitnú povinnosť obhajovať základné ľudské právo - právo na slobodu svedomia a náboženstva,“ povedal o aktivitách sprevádzajúcich vydanie Správy o stave náboženskej slobody vo svete výkonný prezident ACN Thomas Heine-Geldern. Ďalej pokračoval: „Žiaľ, stále častejšie dochádza k porušovaniu tohto základného ľudského práva a týka sa to všetkých náboženstiev. Naša krajina vyjadruje svoju solidaritu s prenasledovanými nultým ročníkom Týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom, ktorý sa koná od 17. do 25. novembra. Hosťom tohto podujatia je sýrsky katolícky arcibiskup Mons. Antoine Chahda z Aleppa v Sýrii. Arcibiskup navštívi sedem slovenských miest, kde bude rozprávať o utrpení a prenasledovaní, ktoré zažívajú kresťania na Blízkom východe. Jeho svedectvo zaznelo po prvýkrát včera v Trnave na záverečnej svätej omši Trnavskej novény a odznie ešte v Nitre, Bratislave, Žiline, Košiciach, Prešove a Ružomberku.