V dávnej minulosti, keď si ľudia nevedeli vysvetliť rôzne zákonitosti, stvorili si bohov. Všímali si zmeny počasia aj kolobeh striedania období. Keď sa povie "mytológia", človek si v rýchlosti vybaví pompézne sochy a maľby rôznych bohov, či starobylé bájky.
Mytológia ako taká sa automaticky spája s Gréckom, Rímom, či Egyptom. Na tú Slovanskú sa mnohokrát zabúda. Prečo je to tak? O slovanských bohoch sa zaznamenalo najmenej poznatkov. Dôvodom údajne bolo, že pisári a historici, ktorí by ju mali zaznamenať, sami prijali kresťanstvo.
Zachovaniu mien, pojmov, či rituálov vďačíme hlavne ústnemu podaniu a tradovaniu. Slovanské ponímanie sveta bolo celé stáročia potláčané štátno kresťanskou a komunistickou vládou. Staroslovanská kultúra, tradície a obrady boli zmenené, zamlčané, sfalšované, úmyselne ignorované a vykorenené z našich kníh.
Slovania - obyvateľstvo hovoriace slovanskými jazykmi. Od ranného stredoveku až dodnes tvorí jednu z najpočetnejších etnických a jazykových skupín v Európe. V starých kronikách a správach sa spomínajú tiež ako Venedi (Veneti), Sklavini, Slovieni či Anti. Z hľadiska etnickej a jazykovej príbuznosti sa Slovania delia na 3 základné skupiny. Južní Slovania - Bulhari Bosniaci Čiernohorci Gorani Chorváti Macedónci Pomáci Srbi a Slovinci.
Pri otázke pôvodu Slovanov sa odborníci veľmi nezhodujú. Jazykovedci, etnológovia a archeológovia na základe vlastných bádaní došli k čiastočne odlišným výsledkom. Z jazykového hľadiska sa praslovanský jazyk vyčlenil z indoeurópskej jazykovej skupiny už okolo roku 1500 pred Kr.
slovanský bohovia #1
Perún - Boh Hromu a Blesku
Perún - najznámejší a najvyšší staroslovanský boh, obdobne známy aj ako Parom, Pierun, Perkunas. Perún - ten, ktorý udiera, bije veľkou silou (bleskom), bol považovaný za najvyššieho slovanského boha. Bol zobrazovaný ako muž drsného výrazu s medenou bradou, niekedy so striebornou hlavou a zlatými fúzami. Nechýbala mu sekera, alebo kladivo, ktorým metal ohnivé blesky.
Perúnova moc sa naplno prejavovala nástupom jari - prvým zahrmením. Údajne po tom, ako Perún udrel prvým bleskom sa začali prebúdzať bohovia, príroda, začal sa nový kruh života. Perún bol považovaný za ochrancu poľnohospodárstva. Polia zlých ľudí zasypával krúpami. Predstavoval symbol spravodlivosti. V prírode ho symbolizuje dub - najsilnejší zo všetkých stromov. Všetko zasiahnuté bleskom sa stáva posvätným.
Perún bol hlboko vrytý do ľudského povedomia, ani kresťanstvu sa ho nepodarilo vymazať. Je už minulosťou, no i dnes jeho meno ožíva v podaní preklínania, hnevu a podobne.
Perún, boh hromu a blesku
Ďalší Významní Bohovia Slovanského Panteónu
Okrem Perúna, existujú aj ďalší významní bohovia, ktorých si starí Slovania uctievali:
- Svarog: Je jedným z najstarších a najvýznamnejších staroslovanských bohov. Bol bohom Slnka a ohňa, taktiež často zobrazovaný ako boh tepla. Mal zhotoviť nebeský kotúč, čiže Slnko, v kováčskej vyhni. Je akousi obdobou gréckeho Hefaistona a ľuďom mal zoslať kliešte, cenný nástroj pri obrábaní kovov. Na jeho miesto neskôr mali nastúpiť v niektorých západných oblastiach jeho syn Svarožič, a na východe Dažbog.
- Veles: Bol bohom čried, ochranca pastierov a bol jedným z najstarších bohov Slovanov vôbec. Pre niektoré národy bol bohom podsvetia.
- Mokoš: Zosobnenie Matky zeme je zároveň bohyňou plodnonosnej sily a úrodnosti. Počas osláv jej sviatku si prišli na svoje milovníci sexu. Sexuálne oslavy boli totiž vecou tradícií a povinnosti, ktorá nepochybne lákala viacero generácií. Uctievali ju prevažne východní Slovania. Podľa mytológie bola manželkou boha Velesa a išlo o patrónku ženskosti, plodnosti, manželstva a domova. Dá sa povedať, že išlo o „matku Zem“, ľudia jej ďakovali za dobrú úrodu a časy blahobytu.
- Vesna: Bohyňa jari, mladosti a života zaháňala Morenu a prinášala oživenie zmrznutej prírody a oživovala všadeprítomnú zeleň. Bola jej zasvätená breza. Informácie o nej sa zachovali len ak v našich končinách a aj o nich sa nedá povedať, že ide s istotou o pôvodnú postavu, prípadne či sa naozaj volala Vesna.
- Živa: Bohyňa života a životnej sily tiež nazývaná ako Siwa, Živena, alebo Rašiva, dáva život rastlinám aj zvieratám. Vynášanie Moreny, bábky zo slamy, či látky a jej hádzanie do vody či z mosta do rieky na jar, je symbolom konca jej vlády. Vládla totiž smrti a zime. Po jej vláde prišla vláda bohyne Vesny.
- Trihlav: Je mladším bohom, ktorý bol vyznávaný len v niektorých oblastiach západných Slovanov. Každá z hláv symbolizovala nebo, zem alebo podsvetie a mal vysoký význam najmä v oblasti okolo súčasného severozápadu Poľska.
- Morena: Bohyňou smrti a zimy. Ide tiež pravdepodobne o jedinú bohyňu, ktorej zvyky sa zachovali až do súčasnosti. Tým hlavným je, pravdaže, takzvané vynášanie, pálenie či utopenie Moreny. To sa vykonáva vždy na konci zimy, keď prichádza jar.
- Belboh: V niektorých zdrojoch sa dočítame, že Belboh bol najvýznamnejším bohom starých Slovanov. Ide o jedno z najstarších božstiev. Belboh bol bohom dňa a svetla. Jeho protikladom je boh Černoboh, ktorého vždy porazil počas letného slnovratu. Mal podobu dôstojného starého muža s dlhou bielou bradou a bielym plášťom.
Slovanskí bohovia
Triglav - Trojhlavý Boh
Keď Otec Rod stvoril Všehomír, premenil sa na sokola a zletel na náš svet. Tam si Sokol sadol na dub, ktorý prepájal tri časti nášho stvoreného sveta. Keď sa sokol rozhliadol po svete, zbadal, že tam niet života a z oka mu vytiekla slza. Tak sa zrodil trojhlavý vták Mater Sva, ktorý sa prejavil ako Belobog a Zemská kačka prejavujúca sa v osobe Černoboga. A schytili sa títo rodní bratia za pasy, až zatriasol sa celý svet. Z ich spojenia a ich vzájomného pohybu sa začal rodiť život. Raz sa zdalo, že víťazí jeden, a potom zasa druhý. Keď to zbadal preveľký Rod, rozhodol, že zverí vládu nad Svetom jednému z nich. A kedže nebolo víťaza v ich neustálom boji, boh Rod ustanovil za vládcu nášho sveta Trojhlavého boha Beloboga, volaného aj Triglav.
Belobog dostal meno Triglav, pretože sa v ňom spájajú Rodovi traja jasní synovia Svarog, Perún a Veles. Ale aj Černobog sa prejavuje v troch temných bratoch - Kaščejovi, Dijovi a Nijovi, volaného aj Skyper Zver, teda čierny had. Černobog nikdy nesúhlasil s rozhodnutím otca Roda a o to tuhšie začal bojovať proti Belobogu - Triglavovi. Černobog počkal, kým sa unavený otec Rod uloží do slnečného zlatého vajca znovu na odpočinok a zaútočil na Triglavov zámok. To už však Svarog prebral vládu nad nebom, Perún nad zemou a Veles začal vládnuť v podsvetí. A tak, keď Černobog ako Skyper Zver priletel do Irije, kde rozbil nebeskú bránu a vliezol do kráľovskej siene, sedel už na tróne Triglav, spojenie troch jasných bratov.
Po dlhom zápase sa trom bratom podarilo na chvíľku premôcť Skyper Zvera a vytrhnúť mu z jeho ohnivej papule jazyk. Tento jazyk čierneho hada potom vplietli na veľké radlo. Tento prvý pluh ukul Svarog pre Velesa a Veles ním potom rozdelil Svet na kráľovstvo Jav - Dobra a kráľovstvo Nav - Zla. V kráľovstve Jav začal vládnuť Triglav a v kráľovstve Nav sa stal vládcom Černobog. No ani potom boj medzi Belobogom a Černobogom neustal. Trojhlavý vták Mater Sva a čierna Zemská kačka neustále bojujú o slnečné zlaté vajce, v ktorom spí ich otec Rod.
Keď slza Sokola-Roda dopadla na zem, ako prvý vzlietol vták Mater-Sva. A hádam práve preto sa otec Rod rozhodol ustanoviť za vládcu sveta Trojhlavého Beloboga volaného aj Triglav. Triglav-Belobog, zosobnenie trojhlavého vtáka Mater-Sva je vtelením najvyššieho boha Roda rovnako, ako aj jeho brat Černobog. Triglav, ako už jeho meno napovedá, je trojhlavým bohom a jeho tri tváre symbolizujú troch synov Boha Roda a to Svaroga, Perúna a Velesa. Ako vládcovi troch svetov je mu zasvätený strom dub, ktorý symbolizuje tri svety - nebo, zem a podsvetie. Jeho číslom je tri, kedže vládne trom svetom a trom živlom - vzduchu, zemi a ohňu.
Triglav-Belobog je ochrancom dobra, zákona a poriadku. Zároveň je bohom zjednotenia a bohom vojny. Napríklad v Štetínskom chráme sa nachádzalo nezvyčajné množstvo zbraní a bohatstva, kedže miestni bojovníci z každej výpravy desatinu koristi uložili do chrámu. Štetín, ako sa môžeme dočítať, mal vo svojom obvode tri vrchy, z ktorých prostredný a najvyšší sa honosil trojhlavou modlou boha Triglava. Triglavove sochy sa odlievali do zlata ako jednému z mála slovanských bohov. Často mal zahalené oči a ústa, aby nevidel ľudské hriechy a tváril sa mlčky.
Triglav-Belobog je trojhlavým kráľom nášho sveta, a teda podobne ako jeho otca Roda si ho môžeme predstaviť ako silného kráľa, sediaceho na honosnom tróne. Jeho palác stojí uprostred dubového hája, vypínajúci sa na vŕšku uprostred Irije - sveta bohov. Je to jeden z najhonosnejších palácov a práve tam je zlatom a striebrom vykladaná trónna sieň, v ktorej sa schádzajú všetci bohovia. Triglavov kráľovský odev je tiež veľmi bohatý, zdobený zlatom a striebrom rovnako, ako jeho brnenie či postroj čierneho koňa. Okolo pása alebo na krku má silnú reťaz, ktorá je symbolom zjednocovania a sily.
Zo zvierat je to práve čierny kôň v zlatej postroji, ktorý mu je zasvätený. Triglavov kôň bol chovaný veľmi starostlivo a tešil sa veľkej vážnosti. Opatrovať ho smel len jeden z kňazov Triglavovho chrámu. Jeho sedlo, zdobené zlatom a striebrom bolo vyložené v chráme a sedlal sa ním čierny kôň pri veľkých sviatkoch. Triglav-Belobog symbolizuje spojenie troch svetov, troch živlov, aj troch jasných Rodových synov, ako aj večný boj s temným nepriateľom. Tento boj medzi ním a Černobogom je nekonečný, a práve dôsledkom boja medzi nimi vzniká život a je zabezpečená rovnováha vo všetkých svetoch.
Triglav je zvláštnym bohom, keďže je spojením troch synov Boha Roda a sám jeho vtelením nemá vyhradené nejaké zasvätené dni. Obetuje sa mu však v čase obetovania najvyššiemu bohu Rodovi, ako i v čase osláv bohov Svaroga, Perúna či Velesa. Taktiež je vyzývaný a privolávaný pri obradoch zjednotenia, aj pri bojových obradoch a obradoch získavania sily.
Triglavovi-Belobogu sa doporučuje prinášať obety ako sú železné predmety v podobe zbraní či podkov, ale aj zlato a iné drahé kovy. Z bežných obiet sú to ovsená kaša, pirohy, zrno, ovos, ryby, pravdaže aj chlieb, lokše, víno, pivo, kože a kožušiny. Rovnako ako najvyššiemu bohu Rodovi je aj Triglavovi zasvätená nedeľa.
Svarog: Boh Slnka a Ohňa
Svarog, boh slnka a ohňa
Charakteristika Svaroga
Meno Svarog pochádza z dvoch častí - Sva a Rog. Kruh je posvätným znakom, často predstavuje znak Slnka. Existuje spojitosť so slovom svor - nebo. Svarog je stredobodom Poznania, sprostredkovateľom medzi ľuďmi a bohmi.
Svarog je Prapredok, od ktorého Slovania vedú svoj rod (národ). Bol prvým Slovanom, tým, čo urobil Slovanov Slovanmi. Ukázal Svarog ľudstvu, ako orať zem. Svarog ukončil stvorenie sveta. Počas stvorenia sveta bola veľká tma. Svarog udrel mlatom po kameni Alatyr a z iskier sa zrodil Svantovít, boh svetla. Svarog vytvoril nebo, slnko, mesiac a hviezdy.
Funkcie a Atribúty
Medzi hlavné funkcie a atribúty Svaroga patria:
- Boh Slnka a Ohňa: Svarog je uctievaný ako boh slnka a ohňa, ktoré predstavujú životodarnú energiu a teplo.
- Kováč Nebeský: Zhotovil nebeský kotúč, čiže Slnko, v kováčskej vyhni.
- Stvoriteľ: Svarog je považovaný za stvoriteľa, ktorý priniesol ľuďom kliešte, cenný nástroj pri obrábaní kovov.
- Ochranca: Bol ochrancom rodiny, národa a úrody, čo dokazuje spätosť starých Slovanov s ich rodom.
Svarog v Mytológii
Podľa jednej z legiend, zrodený zo Zemskej kačice si zmyslel napodobniť Svaroga. Zobral Alatyr, udrel po ňom mlatom a z iskier sa zrodili temné sily, démoni. Tak vznikol Čierny Had a s jeho bojovníkmi. No nemal dosť síl, aby ho premohol. Čiernym Hadom Svarog s ostatnými bohmi zišli na Zem. Rozrezali Matičku Zem a ona pohltila všetku krv. Na mieste bitky s Hadom vyrástli Ripejské hory.
Svarog je tiež spájaný s Nebeským cárstvom bohov - Irijou. Svarogom stvorená Irija - nebeské cárstvo bohov. V Iriji stojí Dub, zväzujúci svet koreňmi a siahajúci vetvami až do neba.
Zaujímavosti o Svarogovi
Svarog je často zobrazovaný ako starec s dlhou bradou v bielom odeve. V niektorých mýtoch sa hovorí, že hádzal na zem hrudy, z ktorých sa rodia ľudia. Svarog je uctievaný nielen ako boh, ale aj ako stredobod Poznania a sprostredkovateľ medzi ľuďmi a bohmi.
Tabuľka: Základné informácie o Svarogovi
| Atribút | Popis |
|---|---|
| Meno | Svarog |
| Funkcia | Boh Slnka a Ohňa, Kováč Nebeský, Stvoriteľ |
| Symboly | Slnko, oheň, kliešte, mlat |
| Pôvod | Slovanská mytológia |
Svarog je jedným z kľúčových bohov slovanského panteónu, ktorý zohrával dôležitú úlohu v živote a kultúre starých Slovanov.
Slovanská mytológia - Bohovia
So slovanstvom a slovanmi sa dodnes spája mnoho zvykov a tradícií. No v súčasnosti sa vraciame ku kultúrnym odkazom našich predkov a snažíme sa pochopiť, čo nám ich viera poskytovala a na čom bola postavená.