Staroveký Egypt bol teokratický štát, v ktorom vládol zbožštený kráľ - faraón. Egypt mu zverili do správy bohovia a preto mu patrí všetko hnuteľné i nehnuteľné. V tomto ponímaní bol "majiteľ" vlastne len správcom a jeho povinnosťou bolo starať sa, aby zverené statky prosperovali.
Egypt nebol krajinou, v ktorej čo sa týka náboženstva vládol monoteizmus (uctievanie len jedného boha). Panteón egyptských bohov bol skutočne rozsiahly a neprehľadný, neexistovala žiadna postupnická línia, žiadne následníctva, či preukázateľné vzťahy. Napriek tomu nikto neobmedzoval vieru toho druhého.
Náboženstvo bolo základnou a neoddeliteľnou súčasťou života v krajine, faraónom počnúc a roľníkom končiac.
Tak sa spočiatku lokálny bôžik Amon "vypracoval" až na hlavu božského panteónu. Keď faraón Meni dovŕšil zjednotenie Horného a Dolného Egypta do už beztak bohatého panteónu egyptských bohov pribudlo ešte veľa bohov a bôžikov dovtedy len lokálneho charakteru. U niektorých božstiev tento charakter pretrval, iné sa rozšírili po celej krajine a ich význam vzrástol.
Amon: Boh bohov
Amon bol pôvodne bohom mesta Vesetu (Théb), v dobách Novej ríše sa stal vôbec najvyšším bohom v celej krajine aj v dobytých územiach. Bol jedným z troch bohov - stvoriteľov (Ptah, Re, Amon) a najvyšším bohom počas Novej ríše. Jeho hlavný chrám sa nachádza(l) v Karnaku.
Amon sa dostal na vrchol „klasickou“ cestou vojenského a hospodárskeho úspechu „rodného“ mesta. Vesetskí kňazi k nemu postupne pričleňovali množstvo ďalších bohov a to vrátane Rea a Ptaha, ale aj boha ranného Slnka Harachteja a boha Atuma, čím vznikla trojjediná božská osobnosť Amenre-Hrachtej-Atum. Vesetskí kňazi samozrejme vytvorili aj množstvo ďalších spojení.
Vesetskí kňazi k nemu postupne pričleňovali množstvo ďalších bohov a to vrátane Rea a Ptaha, ale aj boha ranného Slnka Harachteja a boha Atuma, čím vznikla trojjediná božská osobnosť Amenre-Hrachtej-Atum. Vesetskí kňazi samozrejme vytvorili aj množstvo ďalších spojení.
Kňazi postupne získavali vďaka odmenám od kráľa nielen obrovský majetok, ale aj politickú moc, čím sa stali nezávislými. Otvorene sa proti nim postavil až kráľ Achnaton a nastalo jediné obdobie, kedy bol v Egypte zrušený polyteizmus. Za jediného boha bol vyhlásený Aton a majetok Amonových kňazov bol skonfiškovaný. Tento monoteizmus však bol zničený vzápätí po, pravdepodobne násilnej, smrti Achnatona a kňazi opäť získali svoju predchádzajúcu moc. Opätovnú nadvládu nad kňazmi si získali len Ramesse II. a Setchi I., ale ich nástupci si ju nedokázali udržať.
Keď nakoniec na trón nastúpil veľkňaz Ramessa XI. Itrinor, Veset stratil svoj význam a stal sa rovnako bezvýznamným ako bol na začiatku Novej ríše. Keďže Amon bol značne „politický“ boh, jeho sláva a jedinečnosť upadli spolu so slávou Vesetu.
Amon bol pôvodne čisto lokálny boh a o jeho počiatkoch nič nevieme. Až v období strednej ríše vznikli dokumenty, z ktorých ho poznáme.
Za vlády kráľov 26. dynastie dosiahol Egypt nezávislosť od núbijskej a asýrskej nadvlády (25. dynastia) a vzmohol sa ekonomicky a mocensky a nastáva obdobie „sajskej renesancie“.
Mytológia starovekého Egypta bola plná bohov a bôžikov. Ich postavenie záviselo od dôležitosti funkcie a prestíže ich chrámov. Najvyššími bohmi boli spravidla bohovia hlavných miest (napríklad menneferský Ptah, wasetský Amon a pod.).
Tu je tabuľka s niektorými z najznámejších bohov starovekého Egypta:
| Boh | Charakteristika |
|---|---|
| Amon | Najvyšší boh, boh vzduchu |
| Re/Ra | Boh slnka |
| Ptah | Boh remeselníkov a staviteľov |
| Usir (Osiris) | Boh posmrtného života |
| Eset (Isis) | Bohyňa manželstva a materstva |
| Horus | Boh oblohy a vojny |
„Ten ktorý vznikol na prvopočiatku, Amon, ktorý vznikol prvý, ten, ktorého podstatu nikto nepozná: nebolo boha, ktorý vznikol pred ním, nebolo boha, ktorý vznikol s ním...“
Život Tutanchamona bol poznačený náboženskými zmenami. Tutanchamon, syn egyptského faraóna Achnatona, sa pôvodne volal Tutanchaton, pretože jeho otec začal ako prvý v dejinách Egypta praktizovať monoteizmus t. j. viera v jedného boha(Atona, preto Tut-ank-aton). Pre Egypťanov to teda bola veľká zmena, no samozrejme sa to nepáčilo najmä kňazom, ktorí boli po faraónovi prakticky najmocnejšími ľuďmi v krajine a ktorí vlastne slúžili mnohým bohom uctievaným v Egypte a teda z toho profitovali.
A tak sa spustili mechanizmy, ktoré s mladým panovníkom po celý jeho život manipulovali. Najprv bol aj s jeho mladou (11-ročnou) manželkou Anchesenaton prevezený z bývalého hlavného mesta vybudovaného jeho otcom Achnatonom-Achetatonu do bývalého hlavného mesta Théby. Bol nútený verejne zavrhnúť vieru svojho otca a opäť prijať vieru starú teda polyteizmus t. j. viera v mnohých bohov. Zmenilo sa mu teda aj meno z Tutanchaton na Tutanchamon(Amon-najvyšší egyptský boh). Meno sa zmenilo aj jeho manželke z Anchesenaton na Anchesenamon.
Chrámy - príbytky bohov
Pomenovanie boží dom vychádzalo zo staroegyptského „per necer“, alebo z „hut necer“ - sídlo boha. O chráme starovekí Egypťania hovorili aj ako o znázornení miesta kde prebehlo stvorenie a jeho primárnym účelom bolo odrážať a udržiavať božský poriadok stvorenia“.
Definícia chrámu ktorá by ho označila stručne ako sa-králnu stavbu by ale neobsiahla všetko čoho sa tento pojem v skutočnosti týka. V starovekom Egypte to nebola len stavba náboženská. Chrám fungoval aj ako ekonomické centrum - na naplnenie potrieb hlavného obyvateľa - boha bolo predsa treba potraviny, materiály a suroviny. Väčšina chrámov vlastnila stáda dobytka, polia, pozemky, pracovali pre ne tisíce ľudí a všetky tieto faktory spolu tvorili významnú ekonomickú silu ktorú nebolo možné ignorovať. Sila ekonomiky však ide ruka v ruke s vplyvom politickým. A tak bol chrám faktorom ktorý nebolo možné podceniť.
Ramesse II. a Ramesse III. z 19. dynastie boli známi svojou veľkou stavebnou aktivitou. Stavali nové chrámy v Karnaku, Luxore, v Abu - Simbel.
„Mojou hlavou je nebo, mojím bruchom je more, mojimi nohami je zem, moje uši sú v celom éteri, moje oči sú svetlom všade žiariaceho Slnka.“ Tak sa vraj predstavil posledný najvyšší boh Serapis Kyperčanovi Níkó Kreontovi. Tento boh, často s prívlastkom helenistický, je svojím spôsobom unikátny, pretože poznáme nielen dobu jeho vzniku ale aj prečo a ako vznikol.
S najväčšou pravdepodobnosťou vznikol na príkaz kráľa Ptolemaia I. z čisto politických dôvodov. Nový egyptský kráľ Ptolemaios I. potreboval boha, ktorý by spájal egyptské a grécke náboženstvo, preto vydal príkaz na vytvorenie komisie zloženej z gréckych kňazov, macedónskych úradníkov a egyptských kňazov a hodnostárov, aby vypracovali návrh na vyhovujúceho boha. Tak vznikol Serapis, ktorý bol kombináciou gréckych bohov Dia, Dionýsa, Asklépia a egyptských Usira a Hapiho.