Staroveká grécka mytológia, bohovia, ich vlastnosti, príbehy a osudy sú predmetom veľkého záujmu až do dnešných čias. Celá starogrécka mytológia je podriadená jednému bohovi. Čo to ale mytológia vôbec je? Mytológia, alebo tiež bájoslovie, je komplexná sieť ľudových príbehov, ktoré sú najčastejšie zamerané na príčiny pôvodu sveta, bohov a iných nadprirodzených postáv či javov.
Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť.
Olympskí bohovia
Zeus - vládca Olympu
Zeus bol v gréckej mytológií najvyšším a najmocnejším bohom. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj načastejšie zobrazovaný.
Zeus mal 5 ďalších súrodencovi: Demeter, Hestia a Héra, ktorá bola zároveň jeho manželka, Hádes a Poseidon. Všetkých menovaných prehltol Kronos, ich vlastný otec, ktorému bolo vyveštené, že jeho dieťa ho zbaví nadvlády - to sa aj stalo.
Nevládol od večnosti, ale na radu svojej matky a s pomocou niektorých bohov a Titánov zvrhol z trónu svojho otca a oslobodil z jeho útrob svojich súrodencov. Narodil sa v jaskyni vrchu Dikté na ostrove Kréta. Pretože sa mu jeho matka nemohla venovať, zverila ho na starosť nymfám Adrástei a Ídai.
Zvrhnutím svojho otca Kronosa z trónu sa nestal automaticky najvyšším vládcom. Bohyňa zeme Gaia sa pre kruté potrestanie Titánov hrozne nahnevala, spojila sa s bohom priepastnej tmy Tartarom a priviedla na svet stohlavého obra Týfóna, aby Dia zahubil. Bol taký obrovský, že sa pod ním prehýbala zem. Zeus ho však pomocou bleskov a hromov po ťažkom boji premohol a zhodil takisto ako odbojných Titánov do Tartaru.
Potom navrhol bratom ktorí sa spolupodielali na jeho víťazstve, aby sa o vládu rozdelili žrebom. Keď súhlasili, postaral sa, aby si vytiahol najlepší : nebo a zem. Poseidónovi pripadlo more, Hádovi podsvetie.
Spočiatku vládol Zeus ako tyran, a dva razy sa dokonca pokúsil vyhubiť ľudský rod. V prvom prípade mu to prekazil Prométheus, stvoriteľ ľudí, ktorý im priniesol oheň a naučil ich všemožným vedomostiam. V druhom prípade práve vďaka týmto získaným vedomostiam sa Diovi zdali ľudia príliš mocní, zoslal na svet potopu. Prométheus však umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet ľuďmi.
Postupne si upevnil svoju moc a dokonca i prepustil na slobodu i svojich bývalých nepriateľov. Jeho vláda len raz bola vážne ohrozená, a to povstaním Gigantov, ktorých však za pomoci ostatných bohov a svojho syna Hérakla bezohľadne potlačil.
Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene. Ostatní bohovia a i ľudia mali svoju vôľu a slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, i nad samým Diom, vládlo ešte niečo vyššie, nevyspytateľné a nezmeniteľné : osud.
Povrávalo sa síce, že Zeus vládne aj osudu. Bola to však len metafora. Zeus bol podľa dnešného stavu bádania prastarý boh indoeurópskeho pôvodu, príbuzný indickému Djáušovi, podobne ako etruskému Tiniovi a rímskemu Jovovi.
Zeus bol najmocnejší spomedzi všetkých bohov, vládca Olympu, boh počasia (boh hromu a blesku) a nebies. Bol tiež vládca ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty).
Okrem slabosti voči ženám, ak sa tak dá povedať, mal aj iné nedostatky. Dal sa občas uniesť zlosťou a niekedy ho ovládla bohyňa šaľby Ate, na čas mohol vyradiť jeho vševedúcnosť i boh spánku Hypnos. Ostatní bohovia vedeli tieto jeho slabé stránky, rovnako ako jeho láskavosť a nechuť k sporom, obratne využiť. Najviac a najlepšie, pravda, jeho manželka Héra.
Napriek tomu bol však Zeus zo všetkých boho najmocnejší a najvznešenejší. Patrili mu tituly a epitetá, ktoré znejú v starej gréčtine oveľa lepšie neš v preklade: vládny, bleskometný, vysokohrmiaci, širokohlučný atď. Najčastejšie ho však ľudia nazývali jednoducho „Olympský“ alebo „Najvyšší“ prípadne obzvlášť obradne „Otec bohov a kráľov“. Jeho symboly boli hromy a blesky, z vtákov najmä orol a zo stromov dub.
Gréci (i Rimania) si ho predstavovali ako dôstojného muža s bradou a s pokojným pohľadom, z ktorého tváre vyžaruje vedomie zvrchovanej a neotrasiteľnej moci najvyššieho vládcu. Zeus bol podľa dnešného stavu bádania prastarý boh indoeurópskeho pôvodu, príbuzný indickému Djáušovi, podobne ako etruskému Tiniovi a rímskeho Jupiterovi, a Géci si ho do novej vlasti priniesli už z predošlých sídlisk. Pôvodne ho uctievali ako boha neba a nebeských úkazov, resp. ako vládcu počasia.
Najvyšším bohom sa stal až v procese antropomorfizácie starých božstiev, t.j. ich premeny na bytosti, ktoré sú zjavom i vlastnosťami podobné ľuďom. Pritom nadobudol, nepochybne aj pod vplyvom staršieho obyvateľstva Grécka, rozmanté funkcie, ktoré sa označovali zosobňujúcimi prívlastkami. Napokon ho spojili s ostatnými bohmi a bohyňami do rodového systému, ako to zodpovedalo predstavám rodovej spoločnosti, dali mu podobu vtedajšieho pozemského vládcu, ibaže po všetkých stránkach mocnejšieho.
Mytológia Zeus: Kráľ bohov
Stretávame sa s nim pod jeho vlastným menom už na tabuľkách s krétsko-mykénskym lineárnym písmom B zo 14.-13. storočia pred n.l. V podobe, v akej ho poznáme dnes, ho prvý raz predstavil Homér v Iliade a Odysei, po ňom Hesiodos v Zrodení bohov.
Dia si Gréci ctili najväčšmi zo všetkých svojich bohov, a to bez ohľadu na chyby a nedostatky, ktoré mu v mýtoch pripisovali. Stavali mu chrámy, oltáre a sochy v celom svojom svete, ktorý sa však neobmedzoval na dnešné Grécko, ale zahrnoval aj západné Turecko a južné Taliansko s priľahlými ostrovmi, a výbežkami zasahoval na severe až po ústie Donu, na juhu po stredný tok Nílu, na západe po Iber a na východe ďaleko za Tigris.
Chrámy zasvätené Diovi sú dnes všetky v troskách.
Súrodenci a ich úlohy
Ako už bolo vyššie napísané, Poseidon bol Diov brat a v hierarchii bol druhým najvyšším bohom spolu s Hádesom. Bol bohom morí a oceánov a jeho známym symbolom je Trident - trojzubec, ktorý mu ukuli Telchini - údajne pôvodní obyvatelia ostrovu Rhodos.
Hádes sa po veľkom víťazstve nad Kronom stal bohom podsvetia, teda ríše mŕtvych. Spomedzi Kronových detí bol najstarším. Do podsvetia si uniesol dcéru Dia a bohyne Demeter - Perfsefonu a urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych.
Ďalšia dcéra Krona bola bohyňou domova, rodiny či domáceho krbu, ktorý bol považovaný za stred rodiny. Posledné dieťa Krona a jeho manželky Rheie - Demeter - bola bohyňou zeme, rastlín, plodnosti či roľníctva.
Manželka Héra
Héra bola sestra a zároveň manželka hlavného boha Dia a preto je pokladaná za najvyššiu bohyňu. Keď sa narodila, postihol ju rovnaký osud ako jej súrodencov. Vlastný otec ju prehltol z obavy, že by ho zbavila moci. Oslobodil ju až jej najmladší brat Zeus.
V rade bohov pripadla Hére funkcia ochrankyne manželstva. Starala sa o posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov, posielala manželom potomstvo a pomáhala matkám pri pôrode. Diovi porodila tri deti : boha vojny Area, božského kováča a zbrojára Héfaista a večne mladú bohyňu Hébu. Podľa niektorých mýtov porodila aj ochrannú bohyňu pôrodu Eileithýiu. Jej zbrane boli búrky, hmly, hromy a blesky.
Ďalší olympskí bohovia a ich funkcie
Medzi ďalších olympských bohov patria:
- Afrodita: bohyňa lásky, sexuality, krásy, príťažlivosti či plodnosti.
- Apolón: boh svetla, básnictva či lukostreľby.
- Artemis: bohyňou lovu, mesiaca či zvierat.
- Aténa: bohyňa múdrosti, umenia, stratégie, odvahy alebo spravodlivosti.
- Ares: boh vojny.
- Héfaistos: boh kováčov, ohňa, remeselníkov a zároveň tvorca mnoho dôležitých predmetov.
- Hermes: boh cestovateľov, ale i zlodejov či obchodu. Zároveň to bol posol bohov.
- Dionýzos: boh vína, vinohradníctva, ale i zábavy či plodnosti.
- Héba: bohyňa večnej mladosti a služobníkov.
Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud. Ľudia si o nich rozprávali mnohoé príbehy, legendy, či báje a tým ich prezentovali ako autority, ktoré treba uctievať, ale aj ako dobrých radcov.
S gréckou mytológiou však nesúvisia len bohovia a náboženstvo, ale aj predstava vzniku sveta a neskoršieho zrodenia vlastných božstiev. Podľa tohto starovekého národa bol na počiatku Chaos: bezodná prázdnota alebo zmätok živlov; a prvou pôsobivou silou na svete bol Eros, teda „Láska“.
Medzi najznámejšie postavy gréckej mytológie patria aj hrdinovia ako Herakles a Perseus. Herakles, syn Dia a smrteľnej ženy, bol známy svojou nadľudskou silou a odvahou. Perseus, syn Dia a Danaé, bol známy svojimi dobrodružstvami a bojom s Medúzou.