Pezinok, malebné mesto na úpätí Malých Karpát, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Od stredovekých hrádkov po významné kostoly, Pezinok ponúka návštevníkom fascinujúci pohľad do minulosti a súčasnosti.
Námestie v Pezinku s radnicou.
História Pezinka
História Pezinka siaha až do 13. storočia. Podľa listiny z roku 1208, prvej písomnej zmienky o meste, daroval uhorský kráľ Ondrej II. zem Bozin (Pezinok) nitrianskemu županovi Tomášovi. Začiatok 13. storočia sa spája s najstarším známym predkom grófov z Jura a Pezinka, nitrianskym županom Tomášom, ktorý vystupoval po boku uhorského kráľa.
- 1208: Prvá písomná zmienka o Pezinku.
- 13. storočie: Vznikajú kráľovské hrady ako súčasť obrannej pohraničnej línie na Záhorí.
- 1339: Kráľ Karol Róbert venuje pezinské zlaté bane grófom z Jura a Pezinka.
- 1367: Pezinok získava právo konať týždenné trhy a je povýšený na úroveň mestečka.
Grófi z Jura a Pezinka
Tomášovi synovia získali hodnosť kráľovských čašníkov a postupne získali veľké panstvo na oboch stranách Malých Karpát. V 14. storočí sa panstvo grófov z Jura a Pezinka rozšírilo o majetky v Šopronskej a Mošonskej stolici. V 15. storočí rod grófov z Jura a Pezinka dostal ďalšie majetky v Rabskej stolici a začal sa rozširovať za hranice Uhorska. Založil si panstvo v Dolnom Rakúsku, na Morave, dokonca v Štajersku a Korutánsku.
Husitské Vojny a Význam Pezinského Hradu
V 40. a 50. rokoch 15. storočia pezinský hrad hral významnú úlohu nielen ako stredisko obrany, ale aj ako centrum spravodajstva. Prvé správy podával kastelán Ján Ochsl. V apríli sa uhorské vojsko na čele s panovníkom Žigmundom sústredilo v okolí Trnavy. Kráľ prijal v tábore husitov, ale dohodu nedosiahli. 28. apríla zviedli nepriateľské strany rozhodujúcu bitku, do ktorej sa zapojil aj pezinský gróf Ladislav, ktorý zajal niekoľkých husitov.
Pezinok v 16. storočí
V 16. storočí Ľudovít II. povolil konať sedem pezinských jarmokov. V roku 1529 boli pezinskí Židia upálení na základe neoprávneného obvinenia z rituálnej vraždy. V druhej polovici 16. storočia v Pezinku existovala mestská evanjelická latinská škola, ktorá predstavovala pokrokovejší typ oproti farskej škole.
V roku 1563 sa zástupcovia mesta u kráľa Ferdinanda I. uchádzali o nové trhové privilégium, ktoré im panovník povolil. V tomto roku bol vydaný Maximiliánom II. „Banský poriadok“ a vznikol cech obuvníkov v Pezinku.
Ako Trenčianske Slúžky USPOKOJOVALI Starých Feudálov? ŠOKUJÚCE Intímne Služby Za Peniaze
Starý Zámok II
Stredoveký hrádok Pezinok - Zámok II leží na dlhom úzkom hrebeni Malých Karpát, nad sútokom horských potokov Sedláčkov jarok a Blatina v Cajlanskej (Hrubej) doline neďaleko bývalej drevorubačskej osady Rybníček. Jeho pôdorys bol prispôsobený stiesnenému horskému terénu - úzkemu a dlhému skalnatému hrebeňu. Hrádok tak okrem hlavnej doliny kontroloval aj niekoľko bočných doliniek, ktoré umožňovali prechod od Pezinka smerom na Záhorie cez sedlo Baba alebo sedlo pod Javorinou. Zrejme aj preto hrádok napokon dosiahol dĺžku až okolo 200 m.
Starý Zámok II pri Pezinku.
Podľa archeologických nálezov končila relatívne pohodlná, ale priamo z fortifikácie dobre kontrolovateľná prístupová komunikácia práve v sedielku a azda tu sa odohrávali aj niektoré bežné činnosti súvisiace s funkciou i hospodárskou prevádzkou fortifikácie. Rozmery „veže“ nie sú jednoznačné, museli sa prispôsobiť limitovaným rozmerom brala a zákonom statiky, dĺžka stien však zrejme presahovala 5 m. Priamo na „vežu“ nadväzovala ďalšia drevená stavba, s dlhšou osou paralelnou s osou hrebeňa (3,6 x 1,5m). Jej západnú časť zahĺbili do skalného podložia.
Archeologický výskum zatiaľ nepriniesol jednoznačné poznatky o spôsobe opevnenia Starého zámku II. Okrem drevenej veže s predsunutou priekopou v jeho južnej, dominantnej časti sa obrana zrejme spoliehala predovšetkým na strmé, ťažko schodné svahy. Za stavbou č. 2 sa už začínal ťažobný priestor bývalého kameňolomu, ktorému nenávratne padla za obeť celá centrálna, azda najdôležitejšia časť stredovekej pevnôstky.
Časové vymedzenie pomerne krátkej existencie najstaršej fázy vývoja a zániku Starého zámku II pri Pezinku umožňuje predovšetkým sprievodný archeologický materiál. Nálezy umožňujú položiť zánikový horizont dreveného hrádku do 2. polovice 13. až na začiatok 14. storočia, pričom strieborné viedenské fenigy razené Přemyslom Otakarom II. môžu toto obdobie s istou opatrnosťou zúžiť na sedemdesiate roky 13. storočia.
Podľa súčasných poznatkov na vrchole brala, kde pôvodne stála zrubová veža, po jej zániku už nevznikli iné stavby. Zatiaľ predovšetkým zberové nálezy zo sutiny pod zadnou stenou kameňolomu na východnom svahu hrebeňa a z okolia mohutnej šijovej priekopy v prirodzenom terénnom zlome na sever od pomaly lesom zarastajúcej ťažobnej jamy však dokladajú, že poloha neupadla do zabudnutia ani neskôr a bola aspoň príležitostne využívaná ako oporný alebo signalizačný bod najneskôr do prelomu 15./16. storočia.
Starý zámok II pri Pezinku patrí do skupiny zatiaľ pomerne málo známych drevených alebo drevozemných hrádkov z 13. až začiatku 14. storočia, z ktorých niektoré ležia v pomerne neveľkej vzdialenosti od kamenných od podstatne známejších kamenných hradov.
Pezinok v 17. storočí
V 17. storočí si Pezinok upevnil svoje postavenie slobodného kráľovského mesta. Listinou Mateja II. mesto získalo právo meča a kráľ Matej II. vracia Pezinku slobody, hrad i celé panstvo za diškréciu 250 okovov výborného vína ročne pre kráľovský dvor. V rokoch 1615-1643 boli okolo mesta vybudované hradby s vodnou priekopou. V roku 1633 povolil Ferdinand II. Pezinčanom pečatiť listiny červeným voskom a používať mestský znak s obrazom sv. Anny držiacej v náručí dieťa. Ďalej im dovolil užívať všetky štatúty, slobody, práva a zvyklosti, ktoré má Bratislava.
V roku 1655 sa pred bránami Pezinka objavili Turci s oddielmi Tatárov, no mesto sa ubránilo. V dôsledku rekatolizácie bol evanjelický kostol pridelený katolíkom a evanjelici museli Pezinok opustiť.
Pezinok v minulosti.
Pezinok Dnes
Mesto Pezinok a Mestské múzeum v Pezinku predstavili novú interaktívnu mapu zaujímavých miest Pezinka. Mapa je dostupná online na webovej stránke mesta Pezinok v sekcii Potulky mestom Pezinok. Mapa bola vytvorená v spolupráci mesta a Mestského múzea v Pezinku.
„Mapa ponúka základné historické informácie a kontexty k jednotlivým zvoleným miestam. „Ľudia sa z mapy dozvedia o zaujímavých miestach v Pezinku, ako vyzerali predtým a teraz a zaujímavosti o nich. Mapou chceme nalákať ľudí, aby tieto miesta navštívili a dozvedeli sa o nich viac.
Mesto Pezinok verí, že nová mapa zaujímavých miest Pezinka prispeje k rozvoju cestovného ruchu a zvýšeniu povedomia o histórii a kultúre mesta.
Významné Kostoly v Pezinku a okolí
V okolí Pezinka sa nachádza množstvo kostolov a sakrálnych pamiatok s bohatou históriou:
- Kostol sv. Žigmunda v Grinave
- Farský kostol v Pezinku
Kostol sv. Žigmunda v Grinave je pravdepodobne jediný kostol na Slovensku zasvätený tomuto svätcovi. Už v roku 1390 sa kostol spomína ako farský. V literatúre sa tým pádom uvádza, že ho postavili v prvej štvrtine 14. storočia. Medzi rokmi 1647 až 1676 prešiel výraznou modernizáciou. Pôvodný priestor doplnili o južnú predsunutú predsieň, dvojlodie zjednotili spoločnou strechou, nadstavali vežu na dnešnú výšky siedmich nadzemných podlaží. Najmä však kostol opevnili ohradným múrom z lomového kameňa.
Prehľad Významných Udalostí v Pezinku
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1208 | Prvá písomná zmienka o Pezinku |
| 1339 | Kráľ Karol Róbert venuje pezinské zlaté bane grófom z Jura a Pezinka |
| 1367 | Pezinok získava právo konať týždenné trhy |
| 1633 | Ferdinand III. udeľuje Pezinku ďalšie výsady |
| 1655 | Turci sa objavili pred bránami Pezinka |
Pezinok, s jeho bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, je skutočným pokladom Malých Karpát. Od stredovekých hrádkov po malebné námestie a významné kostoly, mesto ponúka návštevníkom nezabudnuteľný zážitok.