Rehoľné sestry a farnosť Námestovo: Príbehy a poslanie

V komunite Námestovo pôsobia 3 sestry. Dve z nich učia na Cirkevnej ZŠ sv. Gorazda - jedna ako katechétka a druhá ako učiteľka ročníkov 1.-4. Tretia sestra sa stará o domácnosť. Okrem toho, sestry sa venujú deťom združeným v Mariánskej družine, kde sa spolu modlia i hrajú. Vo farnosti spolupracujú s ostatnými animátormi pri príprave birmovancov.

Panoráma Námestova

Činnosť rehoľných sestier v Námestove

Rehoľné sestry v Námestove sú aktívne zapojené do rôznych oblastí života farnosti a komunity. Ich práca zahŕňa:

• Výchova a vzdelávanie: Pôsobenie na Cirkevnej ZŠ sv. Gorazda, kde sa venujú katechéze a vyučovaniu.
• Starostlivosť o deti a mládež: Vedenie Mariánskej družiny a spolupráca pri príprave birmovancov.
• Sociálna práca: Zapojenie do zbierok a aktivít na pomoc ľuďom v núdzi, ako napríklad zbierka "Boj proti hladu".
• Duchovná služba: Modlitby ruženca a organizovanie spoločných modlitieb a duchovných obnov.

Príklad aktivity: Návšteva nocľahárne

17. novembra 2017 s. so žiakmi 4.A triedy CZŠ navštívili o 8:00 hod. nocľaháreň, v ktorom prespávajú bezdomovci z Námestova. Zaspievali pesničku, trochu porozprávali a dali drobné darčeky. Deti doniesli niečo z domu, hlavne potraviny ale aj deku, ponožky a pod.

Spoločné prežitie Nedele Božieho milosrdenstva

Sestry z komunity pozvali ľudí na spoločné prežitie Nedele Božieho milosrdenstva. Do komunity prišlo takmer 50 ľudí, ktorí sa spolu s nimi pomodlili korunku Božieho milosrdenstva a pobudli pri pohostení.

"Boj proti hladu"

V roku 2007 sa Vincentínska rodina rozhodla zorganizovať verejnú zbierku s názvom „BOJ PROTI HLADU " na pomoc ľuďom v Haiti, aby zdôraznila, že jej nie je ľahostajný život ľudí, ktorí si sami nedokážu pomôcť. Do tejto zbierky sa zapojili aj sestry z komunity v Námestove spolu so žiakmi základnej školy i iných námestovských škôl. Zbierka trvala od 24. septembra do 8. októbra 2007 a podporiť ju bolo možné kúpou medovníčka s nápisom "Boj proti hladu". Výťažok zbierky bol použitý v školstve a zdravotníctve na pomoc ľuďom v Haiti.

Mapa Haiti

Osobnosti z Námestova späté s cirkvou

Námestovo a jeho okolie dali Cirkvi mnoho významných osobností. Medzi nimi nechýbali kňazi, rehoľníci a ďalší, ktorí sa zaslúžili o duchovný život regiónu.

• Ondrej Černik - prvý farár farnosti Zubrohlava, rodák zo Zubrohlavy.
• Jozef Kunst - kaločský arcibiskup, významný rodák zo Zubrohlavy.
• Jozef Danielak - kňaz, literárne činný.
• Ján Grebáč - kňaz, profesor gymnázia, redaktor časopisov.
• Ctiboh Samotínsky - františkánsky kňaz, náboženský spisovateľ.
• Ján Chryzostom Dvorčák - františkánsky kňaz, publicista.

Blahoslavená Zdenka Schelingová

Osobitným príkladom obetavosti a statočnosti je blahoslavená Zdenka Schelingová, rehoľná sestra, ktorá sa aktívne zapojila do pomoci trpiacim počas komunistického režimu. Bola zatknutá, mučená a väznená za svoju vieru a pomoc druhým. Jej životný príbeh je inšpiráciou pre mnohých veriacich na Slovensku i v zahraničí.

Blahoslavená Zdenka Schelingová

Život sestry Zuzany z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa

Sestra Zuzana je členkou Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa a pochádza z Levoče. Sestry pôsobia na Slovensku už 100 rokov. Kongregácia je zameraná na službu chorým, starým a opusteným. Zakladateľkou bola Alžbeta Eppingerová, rehoľným menom sestra Alfonza, ktorá začala navštevovať chorých v ich domovoch. V súčasnosti sa snažia odpovedať na potreby doby so zameraním v prvom rade na spásu človeka. Počas gymnázia sestra Zuzana uvažovala o rehoľnom živote, vyštudovala zdravotnícku školu a vstúpila do Kongregácie. Pôsobila v geriatrickom centre v Košiciach a v súčasnosti v ADOS Charitas v Levoči. Žije v spoločenstve, viazaná modlitbou breviára a každodennou účasťou na sv. omši. Tak ako každý iný človek za svoju prácu dostáva mzdu, ktorá ide na spoločné konto. Sestry sa v rámci sľubu chudoby usilujú o postoj „otvorených rúk“. Pôsobia vo svete medzi ľuďmi a vzbudzujú väčšiu dôveru. Starajú sa aj o dušu, nie len o telo.

Riadenie Kongregácie

Najvyššia predstavená je generálna predstavená, tá má svoju generálnu radu, na úrovni provincií je provinciálna predstavená s provinciálnou radou a na úrovni komunít je miestna predstavená. Generálna predstavená riadi celú Kongregáciu podľa predpisov kanonického práva, konštitúcií a rozhodnutí generálnej kapituly. Stará sa o to, aby sa charizma rozvíjala v kontexte súčasnej doby. V riadení jej pomáhajú zvolené radkyne, ktoré majú poradný alebo rozhodujúci hlas.

Plánovanie v komunite

Na úrovni komunity si dávajú menšie, čiastkové ciele na týždennej úrovni. Plánujú to, čo chcú v rámci celého roka i čiastkovo v jednotlivých mesiacoch a týždňoch docieliť. V komunite mávajú duchovné obnovy väčšinou v nedele. Z provincie im posielajú rozpis textov na celý rok. Počas duchovnej obnovy si tieto texty môžu preštudovať a rozjímať nad nimi.

Deň zasväteného života

Vo februári si pripomenuli Deň zasväteného života. Počas sv. omše obnovili svoje rehoľné sľuby. Stretli sa aj s ďalšími zasvätenými a s otcom biskupom Františkom Trstenským v Poprade, kde slávili sv. omšu. Sestra Zuzana vníma, že zasvätení majú byť svedkami nádeje pre tento svet a to tým, že poukazujú na život budúceho veku, kde sa už ľudia nesobášia. Tým vydávajú svedectvo.

Odpustová slávnosť vo farnosti Zubrohlava

Poslednú júnovú nedeľu slávili vo farskom kostole odpustovú svätú omšu patrónov chrámu sv. Petra a Pavla apoštolov. Slávnostnú svätú omšu celebrovali námestovský dekan vsdp. Miloš Pekarčík a pán farár Pavol Jurčišin. Pri svätej omši si zároveň pripomenuli významné udalosti: 250 rokov od vzniku farnosti a 230 rokov od narodenia významného zubrohlavského rodáka Jozefa Kunsta, kaločského arcibiskupa.

250 rokov farnosti Zubrohlava

Farnosť Zubrohlava bola založená pred 250 rokmi, dňa 17.1.1770. Veriaci obce Zubrohlava sa už niekoľko rokov pred jej vznikom pripravovali na založenie vlastnej farnosti, lebo dovtedy patrila Zubrohlava do farnosti Námestovo. Keď v roku 1761 veriaci dokončili stavbu kostola, pustili sa aj do výstavby farskej budovy. Po jej dokončení prišiel do farnosti prvý farár Ondrej Černik, rodák zo Zubrohlavy, ktorý bol synom vtedajšieho richtára. Vo farnosti od jej vzniku pôsobilo tridsať kňazov, ktorí ako duchovní pastieri vykonávali svoju duchovnú službu. Súčasný pán farár Pavol Jurčišin je už v poradí tridsiatym prvým duchovným otcom farnosti.

Slávnostnú liturgiu zvýraznil úvodný príchod kňazov, miništrantov na čele so symbolom viery - krížom, doprevádzaný členmi DHZ. Chrámom sa niesol spev zúčastnených farníkov a hostí, svätú omšu spríjemňoval aj spevokol Ichthys, slávnostným bol aj úkon prinesenia obetných darov mládežou oblečenou v krojoch. Bohoslužba bola nielen krásnym vonkajším prejavom viery, ale aj možnosťou stretnutia sa a spojenia vo farskom spoločenstve.

Pán dekan vo svojej homílii zdôraznil, aby sme sa nechali pretvárať láskou, tak ako to činí Pán Ježiš. Príkladom sú nám sv. Peter a Pavol, ktorí sa nechali Pánom pretvárať láskou. Aj keď často slabí, predsa sa dokázali spojiť a slúžili jednej cirkvi. Pán dekan nezabudol spomenúť aj slávneho zubrohlavského rodáka, arcibiskupa Jozefa Kunsta, ktorý bol v svojom kňazskom a arcibiskupskom účinkovaní tiež studňou.

Sestra Rudolfa a jej pôsobenie v Ružomberku a Námestove

Dvadsať rokov pôsobila ako rehoľná sestra v Ružomberku. Od 1.9.2018 je jej novým pôsobiskom Námestovo. Väčšina ženských, ale i niektoré mužské rehoľné spoločenstvá si pri vstupe do noviciátu menia meno na znak novej identity a príslušnosti k rehoľnému spoločenstvu. Meno s. Rudolfa dostala kvôli otcovi biskupovi Rudolfovi Balážovi, ktorý ich často a rád navštevoval. Pochádza z Partizánskej Ľupče, neďaleko od Ružomberka. Má dve staršie sestry, jednu rehoľnú sestru a mladšieho brata.

Môj príbeh sa viaže na moju sestru Andrejku, neskôr s. Cyrilu, ktorá vstúpila k satmárkam ešte predo mnou. A keď hovorím o svojom povolaní, nemôžem ju obísť, lebo s ňou je späté aj moje povolanie, teda Pán si ma prostredníctvom nej pritiahol. Mojím vzorom bola vždy moja maminka.

V reholi dva roky pôsobila ako magistra kandidátok. Úlohou magistry je postupne voviesť kandidátky do „tajomstva“ rehoľného života. Na prvom mieste im byť príkladom, počúvať ich, usmerňovať a čomusi aj naučiť. Charakterom satmárok je pomáhať chorým či slabým. Podľa vzoru sv. Vincenta de Paul, ktorý je naším patrónom, sú chudobní našimi pánmi. Preto sa snažíme rešpektovať dôstojnosť každého človeka a keď niekto zaklope na naše dvere a pýta chlieb, neodmietneme ho. Okrem toho sa s láskou staráme o zomierajúcich v Hospici milosrdných sestier v Trenčíne, ktorý spravujeme.

Pán Ježiš povedal: „Chudobných budete mať vždy medzi sebou.“ Tak to bolo pred dvetisíc rokmi, tak je to aj teraz. Nemôžeme chodiť so zatvorenými očami a tváriť sa, že toto nie je náš problém. Svätý Vincent je patrón škôl, nemocníc, chudobných.

Svätý Vincent de Paul

V Ružomberku satmárky zriaďujú materskú škôlku aj základnú školu. Svoju skúsenosť s Pánom. Láska, ktorú ponúka Ježiš, je to, čo chýba ľuďom, a preto je na svete taká bieda. Obe školské zariadenia sú v meste známe svojou kvalitou. Na „vincentke“ po vás ostáva interiér kaplnky, ktorého ste autorkou. Vaším cieľom bolo umožniť priestor na stíšenie a „útek“ pred hlukom okolitého sveta. Pretože Boh sa prihovára v tichu.

Hoci som na KU študovala desať rokov, bolo to práve v čase, keď pri kormidle bol vždy niekto iný. Presne pred dvadsiatimi rokmi som začala študovať, vtedy ešte na Katecheticko-pedagogickom inštitúte sv. Ondreja v učiteľskom odbore náboženská výchova - výtvarná výchova a o desať rokov neskôr na pedagogickej fakulte cirkevnú hudbu - hudobnú výchovu. Ďakujem Pánovi za ten čas a hoci ma to stálo veľa úsilia, som pedagógom všetkých katedier veľmi vďačná, tiež pre ich ľudský prístup a charakter.

Ako malá žiačka som navštevovala výtvarný odbor na ĽŠU, neskôr ZUŠ v Liptovskom Mikuláši. No všade, kde sa objavil klavír, či piano som pílila rodičom uši, prečo nemôžem hrať na klavíri. Príležitosť sa naskytla, keď po páde totality pán farár Mikulec vyhlásil, či sa niekto nechce učiť hre na organ. A tak to začalo. Viac ako sakrálna hudba je pre mňa liturgická hudba, ktorej sakrálna môže byť súčasťou. A teda chcem slúžiť Pánovi a to hlavne týmto spôsobom.

Počas tohto obdobia som stretla veľa skvelých, ústretových, ochotných ľudí, pri ktorých moje srdce pookrialo. Či to bolo v práci, alebo v zboroch, či v kostole. Veľmi mi leží na srdci, aby sa i naďalej zapájali do spevu, tak ako doteraz. Mala som vždy pocit, že to tam žije, že spoločne môžeme a túžime oslavovať Pána. Chór bol postavený pre spevákov. Teda práve odtiaľ by sa mal niesť spev na oslavu Boha.

Tak, ako kňazi, sme aj my sľubovali poslušnosť. Aj keď to možno nie je také časté ako pri kňazoch, prekladajú aj nás. Ružomberok je katolícke mesto. K tomuto mestu nás viaže dlhoročná tradícia. Satmárky sú v Ružomberku od roku 1885, aj keď s prerušením počas Československej republiky, keďže prvé naše sestry boli maďarskej národnosti. Samozrejme, aj počas totality sme zo školy museli odísť, no po páde totalitného režimu sa naša činnosť na škole znova obnovila. A teda jednoducho povedané, sme tu doma. Máme tu tri komunity a sme osviežujúcim prístavom i pre tie sestry, ktoré prechádzajú cez Ružomberok.

Moje pôsobenie v Ružomberku vôbec nebolo jednotvárne, hoci to bolo 20 rokov. Každých päť rokov bolo iných. Prvých päť som študovala, to bolo krásne bezstarostné, študentské obdobie. Ďalších päť rokov som na našej škole učila to, čo som sa na KU „naučila“; výtvarnú výchovu a náboženstvo, a popritom som hrávala vo farskom kostole a začala sa zapodievať myšlienkou, že by som sa chcela zdokonaliť aj v cirkevnej hudbe. A tak po piatich rokoch učenia som znovu denne začala študovať cirkevnú hudbu a hudobnú výchovu na Pedagogickej KU. Spoznala som úžasných ľudí na katedre hudby. Po štúdiu som prebrala chrámový spevácky zbor Andrej po pani Oľge Kuniakovej, ktorá v roku 2013 prekročila prah večnosti. Ešte počas bakalárskeho ročníka cirkevnej hudby som založila chlapčenský spevácky zbor AgniDei (2011), ktorý zanikol minulého roku. Rada spomínam aj na spontánne zoskupené veľkonočné teleso Sine Nomine (Bez mena), ktoré každoročne spievalo počas Veľkonočného trojdnia a dúfam, že táto tradícia pretrvá aj naďalej.

Ružomberčania mi prirástli k srdcu. Počas tohto obdobia som stretla veľa skvelých, ústretových, ochotných ľudí, pri ktorých moje srdce pookrialo. Či to bolo v práci, alebo v zboroch, či v kostole. Zúžim to len na oblasť liturgického spevu na nedeľných svätých omšiach o 8:00 hodine. Veľmi mi leží na srdci, aby sa i naďalej zapájali do spevu, tak ako doteraz. Mala som vždy pocit, že to tam žije, že spoločne môžeme a túžime oslavovať Pána. A čo sa týka zmeny, či zlepšovania, tak sa presuniem len o poschodie vyššie, na chór. Chór bol postavený pre spevákov. Teda práve odtiaľ by sa mal niesť spev na oslavu Boha. Realita je však úplne iná.

Odchádza sa mi z Ružomberka Ťažko….! Ale chcem obstáť aj v tejto skúške. Tak ako som nevedela ako dlho sa „zdržím“ v Ružomberku, neviem čo ma čaká v Námestove a na ako dlho.

tags: #namestovo #farnost #reholne #ststrysestry