Sviatosť Krstu a Manželstva: Cesta k Spáse a Spoločenstvu

Sviatosť krstu a manželstva sú dve dôležité sviatosti v živote kresťana. Krst je nevyhnutný pre spásu, zatiaľ čo manželstvo je ustanovené Bohom a je zväzkom lásky medzi mužom a ženou. Poďme sa spoločne pozrieť na definície, význam, podmienky a prekážky týchto dvoch sviatostí.

Sviatosť Krstu

Svätý krst je základnou bránou celého kresťanstva a je nevyhnutne potrebný na spásu. Ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Je to prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst. Sviatosť krstu sa nazýva aj „kúpeľ znovuzrodenia“, pretože človek vzišiel z vody a Ducha Svätého.

Krst je prvou sviatosťou iniciácie (tzv. kresťanská iniciácia): krstu, birmovania a Eucharistie. Bez krstu nie je možné prijať ostatné spomenuté sviatosti. Účel sa nachádza v „zmytí“ dedičných hriechov a akéhosi odpustenia osobných hriechov, vďaka čomu sa veriaci človek môže zblížiť s Kristom a dostať sa do neba. Táto sviatosť nám dáva tri konkrétne dary: vieru v Ježiša Krista (spasiteľa), večný život v nebi a odpustenie hriechov. Sviatosť krstu je veľmi dôležitá, pretože skrz ňu sa ku nám dostáva Boh fyzickým spôsobom.

Sám Ježiš bol pokrstený po svojom zmŕtvychvstaní. Práve on prikázal svojim učeníkom, aby aj oni využili akt krstu. U katolíkov sa krst detí zvyčajne koná v nedeľu ráno, počas omše. Avšak, sviatosť krstu sa môže vysluhovať aj mimo omše, vtedy ide o samostatný obrad. Krst vykonáva kňaz, diakon alebo biskup. Najprv vytvorí na čele dieťaťa kríž (pomazanie) z posvätného oleja (krizma), a potom ovlaží trikrát hlavu dieťaťa svätenou vodou. Občas môže ísť aj o ponorenie krstenca do krstného prameňa.

Kán. 867 CIC - § 1. Rodičia sú povinní sa postarať, aby dieťa bolo pokrstené v prvých týždňoch po narodení a aby sa na ňu náležite pripravili.

§ 2. Ak dieťa je v nebezpečenstve smrti, má byť bezodkladne pokrstené. Možnosť požiadať o túto sviatosť.

Kán. 868 CIC - § 1. Aby bolo dieťa dovolene pokrstené, je potrebné:

1. aby rodičia, alebo aspoň jeden z nich, alebo tí, čo ich právom zastupujú, s tým súhlasili;
2. aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak táto nádej chýba, krst sa má podľa predpisov diecézneho biskupa odložiť s tým, že sa rodičom oznámi dôvod.

§ 2. Dieťa katolíckych rodičov, ba aj iných, ak o to žiadajú, sa má v nebezpečenstve smrti pokrstiť dovolene aj proti vôli rodičov.

Ak sa na krst pripravuje osoba staršia ako 14 rokov, mal by ju pripravovať na sviatosť kňaz po dobu 2 rokov. Krstný rodič musí byť na krste prítomný. Obaja krstní rodičia sa krstu zúčastniť nemusia, pretože stačí prítomnosť iba jedného z nich. Nemal by čeliť žiadnemu cirkevnému trestu/ kánonickému trestu. Ak je krstný rodič odlišného vierovyznania ako krstenec, tak sa táto situácia rieši osobne s cirkvou. Tí, ktorí prevezmú úlohu krstného rodiča, by si mali byť dobre vedomí svojich záväzkov voči sviatosti krstu.

To, ako sa krstiny realizujú sme si už kúskom načrtli na začiatku. Kňaz požehná čistú vodu. Z nej sa stane svätená voda. Poleje alebo jednoducho pokropí dieťa tak, ako bolo spomínané vyššie v článku. Krstní rodičia a rodičia sú vyzvaní vyznať svoju vieru, obnoviť krstné sľuby. Kňaz sa ich spýta, či naozaj chcú nechať dieťa pokrstiť. Potom krstenca pokrstí. V závere odovzdajú krstencovi krstnú košieľku (obliecť alebo len priložiť k telu). Krstný rodič zažne krstnú sviecu, ktorú drží v rukách kňaz.

Jedná sa o zvoleného svedka rodičmi krstenca. V jednoduchosti povedané, zastupujú krstného rodiča, ak nesplní podmienky na to, stať sa krstným rodičom. Narozdiel od krstných rodičov sú v tejto sviatosti len nezáväzne.

Podľa toho aj žije. slávenie narodením a menín jej členov,... v ktorej Boha oslavujeme, sú mu srdečne ukradnutí.Objavovať a hlboko vychutnávať. evanjeliovým posolstvom. vytvárať bratské i sesterské spoločenstvo. kresťanskej praxe.

Kán. 913 - § 1. Aby sa Najsvätejšia Eucharistia mohla podávať deťom, vyžaduje sa, aby mali dostatočné poznanie a boli starostlivo pripravené, aby podľa svojich schopností chápali Kristovo tajomstvo a mohli Najsvätejšie Telo Kristovo prijímať s nábožnosťou.

Kán. 919 - § 1. Kto chce prijať Najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň hodinu pred svätým prijímaním zdržať akéhokoľvek pokrmu a nápoja, iba vody a lieku.

§ 2. Kňaz, ktorý v ten istý deň slávi Najsvätejšiu Eucharistiu dvakrát alebo viackrát, môže pred druhým alebo ďalšími sláveniami prijať niečo, hoci aj hodinu pred svätým prijímaním.

§ 3. Tí, čo sú pokročilého veku a trpia nejakou chorobou, ako aj tí, čo sa o nich starajú, môžu prijať Najsvätejšiu Eucharistiu, hoci by niečo požili v priebehu hodiny pred svätým prijímaním.

Kán. 920 - § 1. Každý veriaci je povinný po prvom svätom prijímaní aspoň raz do roka prijať Najsvätejšiu Eucharistiu.

§ 2. Túto povinnosť treba splniť počas Veľkonočného obdobia, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní počas tohto obdobia, má sa splniť v priebehu roka.

Kán. 921, § 1. Veriaci, aj keď v ten deň prijal Najsvätejšiu Eucharistiu, môže znova prijať Najsvätejšiu Eucharistiu iba počas slávenia Eucharistie, na ktorom sa zúčastňuje, pri neporušení predpisu kán. 921, § 2.

§ 2. Chorým alebo osobám pokročilého veku, aj keď v ten deň už prijali Najsvätejšiu Eucharistiu, sa odporúča, aby ju znova prijali, ak sú v nebezpečenstve smrti.

§ 3. Ak je prítomný kňaz, ktorý nemôže sláviť Eucharistiu, môže prijať Najsvätejšiu Eucharistiu mimo svätej omše.

Krst Krista od Verrocchia a Leonarda da Vinci

Sviatosť Manželstva

V pohľadoch na manželstvo, resp. na životné spoločenstvo muža a ženy so záväzkom vzájomnej pomoci a podpory, i keď ono záviselo od rozmanitých kultúrnych tradícií, badať spoločné a trvalé črty. Dôvodom je, že vo všetkých kultúrach jestvuje zmysel pre veľkosť manželského zväzku.

Autorom a pôvodcom manželstva a rodiny je teda sám Boh. Keďže manželská láska je plnosťou všetkých základných zložiek človeka: volaním tela a inštinktu, silou citu a vášne, snahy ducha a vôle a cez vnútornú osobnú rovnováhu smeruje k vytváraniu „jedného srdca a jedného ducha“, vyžaduje si obojstrannú a nezištnú lásku manželov, ich schopnosť vzájomného sebadarovania, trpezlivého riešenia ťažkostí a konfliktov, pravdovravnosti, úprimnosti, otvorenosti, dôvery, usilovnosti, pracovitosti a podporovania druhého, čiže psychicky vyrovnaného a telesne zdatného človeka, aby si manželia mohli svoje manželstvo naplno užívať.

Zmyslom manželstva je teda spoločne a pravdivo uspokojovať osobné očakávania a neustály osobnostný rast každého z nich do plnosti. Inak povedané, nebáť sa byť aktívny a neustále vychádzať zo svoje komfortnej zóny, nakoľko manželstvo odhaľuje limity, slabosti, nedostatky a zraniteľné miesta oboch manželov, aby si vedeli poradiť so všetkým, čo ich stretne a žiť v trvalej radosti.

Okrem toho, druhým účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Preto je rodina „školou ľudských čností a kresťanskej lásky“, kde manželia sú prví a najstarší študenti a Ježiš ich Učiteľom: rodina musí vedieť naučiť trpezlivosti a radosti z práce, skromnosti a cudnosti, bratskej láske, pomoci slabším a chudobným, veľkodušnému a opätovnému odpúšťaniu, úcte, otvorenosti životu, a podobne, a najmä vzťahu s Bohom, modlitbe a obete svojho života.

Základnou podmienkou k uzavretiu manželstva je teda psychická a pohlavná zrelosť oboch snúbencov (u dievčat sa predpokladá 14 rokov veku, u chlapcov 16 rokov veku) a krst s prvým sv. Aby slávenie manželstva bolo platné, dôstojné a uvedomelé, budúci manželia sa naň majú vhodne pripraviť, aby poznali vznešenosť, poslanie a úkony manželskej lásky, a pred tým prijať svätú spoveď. Dôležité je uvedomiť si, že všetci, teda aj nekatolíci i nekresťania môžu sústredene požiadať Boha, resp. večný Princíp života a múdrosti o odpustenie všetkých vlastných negatívnych myšlienok, slov, skutkov a zanedbania dobrého, a to v mene očisty svojho svedomia.

Samotný obrad predchádza tzv. rodičovské požehnanie. Koná sa doma alebo v kostole. Snúbenci pred ním 1) ďakujú svojim rodičom za dar života, výchovy a starostlivosti, 2) prosia o odpustenie za spôsobené nepríjemné veci a 3) prosia o ich požehnanie.

Následne sa obrad koná v kostole počas svätej omše alebo samostatne v Liturgii slova, nakoľko Božie slovo je prameňom lásky manželov a Eucharistia je vyživujúci pokrm, v ktorom sa Kristus zjednocuje s Cirkvou, svojou milovanou nevestou, za ktorú dal svoj život. Snúbenci pri ňom vyjadrujú svoje 1) slobodné a úprimné rozhodnutie 2) žiť vo vzájomnej úcte a láske po celý život a 3) prijať a vychovávať deti podľa Ježišovho evanjelia. Mimoriadne očakávaná je chvíľa, kedy si budúci manželia hľadia do očí, držia sa za ruky a vyjadrujú si, že sa dávajú a prijímajú navzájom, čo následne potvrdzujú prísahou (tzv. manželský súhlas). Prítomný služobník v mene Cirkvi prijíma ich vzájomný súhlas a v mene Ježiša Krista a jeho Cirkvi ho požehnáva. Vzájomné odovzdanie si a prijatie manželských prsteňov je vonkajším oznámením, že jeho nositeľ či nositeľka už patrí do manželstva. Súčasťou obradu je vzácne požehnanie pre nový manželský pár.

Všetky 3 monoteistické náboženstvá - judaizmus, kresťanstvo a islam - sú presvedčené, že manželstvo je nevyhnutným predpokladom pre pohlavný styk. Pohlavný styk pred manželstvom je v nich považovaný za smilstvo a počas manželstva s cudzou osobou za cudzoložstvo, ako porušenie manželskej vernosti.

Dôvod je veľmi jednoduchý. Sexuálna skúsenosť mimo manželstva neurobí muža viac mužom a ženu viac ženou, ale naopak, urobí ich menej mužom a menej ženou, oslabí ich. Nie je to zlé preto, lebo to zakazujú tieto náboženstvá, ale preto, lebo to nepomáha človeku, je to proti nemu.

Obdobie prípravy na manželstvo je totiž obdobím prípravy na „byť blízko pri sebe“. A to je aj tajomstvo. Hlboké vzťahy, do akých patrí manželstvo, sa nevytvárajú iba slovami, ale aj intuíciou a pozornosťou. A na to sa treba pripraviť. Preto obdobie zasnúbenia nemá byť obdobím získavania pohlavnej zručnosti, ale obdobím vzájomného duchovného spoznávania sa, naučenia sa rozprávať spolu, spoločne plánovať, spoločne pra¬covať, spoločne sa modliť, jednoducho naučiť sa spoločne existovať a myslieť, aby sa snúbenci viacej poznali, a tak sa mali viacej radi. Samozrejme, je to obdobie nežností, avšak mimo genitálnej oblasti. V tomto začatom dialógu počas svojho zasnúbenia budú pokračovať aj v manžel¬stve, kedy sa ich dialóg obohatí o ďalšiu konkrétnu spoluprácu.

Prekážky manželstva

• nezachovanie predpísanej formy uzatvorenia manželstva.
• nedostatočný vek. platne uzavrieť manželstvo (kán.
• niektorého z partnerov (kán.
• zväzku predchádzajúceho manželstva (kán.
• keď je jedna zo stránok nepokrstená (kán.
• episkopátu (kán. 1087).
• rehoľnom inštitúte (kán. 1088).
• zadržiavanie ženy za účelom sobáša (kán. 1089).
• chce sobášiť, alebo vlastnej manželskej stránke (kán.
• štvrtého stupňa (kán. 1091). nachádzajú bratanec so sesternicou.
• línii (kán. 1092).
• (kán. 1093). manželstvo s matkou alebo dcérou ženy, s ktorou žil napr. verejne známom konkubináte.
• bočnej línie (kán. 1094).
• stolici (kán. 1078 § 1).
• posvätného rádu, z doživotného sľubu čistoty v rehoľnom inštitúte (kán. 1078 § 2) a prekážka pochádzajúca z vraždy manželského partnera (kán. 1090).

Možnosť rozvodu cirkevné právo nepripúšťa. Kódex kanonického práva (KKP) hovorí v kán. Ak sa ale preukáže, že neboli splnené podmienky na platné vytvorenie manželskej zmluvy, Cirkev situáciu preskúma a môže vyhlásiť tzv. nulitu, čiže manželstvo vôbec nenastalo. V takom prípade sa muž či žena môžu opäť cirkevne zosobášiť, ale sú povinní dodržiavať prirodzené záväzky, ktoré vychádzajú z predchádzajúceho zväzku.

Avšak môžu nastať aj rôzne bolestivé situácie, pre ktoré nie je možné pokračovať v radostnom cirkevnom manželskom živote. V takých prípadoch sa treba poradiť na farskom úrade alebo u cirkevného právnika, čo robiť. Cirkev danú situáciu môže preskúmať a ak je manželstvo platné, manželom môže povoliť dočasne alebo trvalo „žiť oddelene od stola a lôžka“, s povinnosťou odpustenia a ak sa to dá aj vzájomnej pomoci. I keď vina za situáciu býva zvyčajne na oboch stranách, po jej preskúmaní je možné povoliť aj pristupovanie ku sviatostiam.

Veriaci, ktorým sa rozpadlo prvé manželstvo a vytvorili nový zväzok, i keď nemôžu pristupovať ku svätej spovedi, prijať Eucharistiu a byť krstnými či birmovnými rodičmi (lebo ich predchádzajúci manželský zväzok pred Bohom trvá), sú úprimne pozvaní, aby nezanevreli na Boha a neodmietli Cirkev, ale aby boli účastní liturgických slávení a farských aktivít.

Symbol manželstva

Tabuľka: Porovnanie katolíckeho a protestantského pohľadu na sviatosti

Manželstvá tohto typu, kde láska je vzájomná, kde sa v ťažkostiach vedia spoločne túliť ku Kristovmu krížu a nadobúdajú skúsenosť, že láska sa môže znova zrodiť, a kde sa deti pohybujú v harmonickom ovzduší a vedia sa radostne otvárať potrebám ľudstva okolo nich, takéto manželstvá a rodiny sú vzácne a nesmierne príťažlivé.

tags: #rodina #miesto #sviatosti #kazen