Nanebovstúpenie Pána: História a význam

Vo štvrtok slávi celý kresťanský svet Slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici. Udalosť Nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov.

Pán Ježiš štyridsať dní po zmŕtvychvstaní vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50-51). V knihách Nového zákona nachádzame opis Pánovho nanebovstúpenia predovšetkým v Evanjeliu podľa svätého Lukáša a v Skutkoch apoštolov.

O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia; svätý Augustín spomína, že v jeho časoch bol všeobecne rozšírený. Takisto o ňom nájdeme zmienku u sv. Jána Chryzostoma alebo sv. Nanebovstúpenie Pána spomína aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery a píše sa o ňom aj v Peregrinatio Aetheriae, pochádzajúcom z 5. storočia.

V Katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok; na niektorých miestach vo svete sa však jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu: k tomuto rozhodnutiu pristúpili niektoré biskupské konferencie po tom, čo daný sviatok v rozličných krajinách vypadol spomedzi štátnych.

U nás, napriek tomu, že ho ako štátny sviatok nemáme, zostalo tradičné liturgické slávenie vo štvrtok, teda na 40. deň po Veľkej noci. Pre zaujímavosť možno spomenúť, že deň Nanebovstúpenia Pána stále ako štátny sviatok majú napríklad v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Holandsku, Švédsku či Švajčiarsku.

Tento prikázaný sviatok slávime 40 dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami - Zoslaním Ducha Svätého. O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia.

Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku 6. Nanebovstúpenie Pána píše: "Dnes už od samého rána sa Boh dotýka mojej duše. Po svätom prijímaní som chvíľu prebývala s nebeským Otcom. Moja duša bola pritiahnutá do samotnej žiary lásky. Pochopila som, že žiadne vonkajšie diela nemožno porovnávať s čistou láskou k Bohu… Videla som radosť vteleného Slova a bola som pohrúžená do trojjediného Boha. Keď som prišla k sebe, moju dušu zaplavila túžba, túžim spojiť sa s Bohom. Zalieva ma taká veľká láska k nebeskému Otcovi, že celý tento deň nazývam nepretržitou extázou lásky. Celý vesmír sa mi zdal v porovnaní s Bohom iba kvapôčkou vody. Niet väčšieho šťastia ako to, že Boh mi dáva vnútorne poznať, že mu je milý každý úder môjho srdca, a keď mi dáva najavo, že ma osobitne miluje. Toto vnútorné presvedčenie, v ktorom ma Boh uisťuje o svojej láske voči mne a o tom, ako mu je milá moja duša, prináša do mojej duše hlboký pokoj (Den. 1035)."

Liturgický rok, ktorý zbožnosť v Cirkvi živí a doprevádza, nie je chladnou spomienkou na nejaký minulý vek. Liturgický rok je sám Ježiš Kristus, ktorý večne žije vo svojej Cirkvi. Aj z týchto slov vyplýva, že jednotlivé slávnosti a sviatky by nemali zostať pre veriacich iba obyčajnou spomienkou na nejakú historickú udalosť, ktorá sa niekedy v minulosti stala a je nenávratnou minulosťou. Udalosti, ktoré sa pripomínajú v priebehu liturgického roka je potrebné vždy nanovo prežívať predovšetkým v srdci. Veď Ježiš Kristus, okolo ktorého je sústredená každá jedna bohoslužba, nie je osobou mŕtvou, ale večne živou a stále účinkujúcou.

Odpustky

Odpustkami sa rozumie odpustenie časných trestov za hriechy, ktorých vina už bola odpustená, a to nielen pred Cirkvou, ale aj pred Bohom; vhodne disponovaný veriaci ich môže získať za určitých podmienok prostredníctvom Cirkvi, ktorá ako vysluhovateľka vykúpenia autoritatívne rozdeľuje a privlastňuje poklad zadosťučinenia Krista a svätých.

Odpustky môžu byť čiastočné alebo úplné, podľa toho, či zbavujú časných trestov za hriechy iba čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže získavať čiastočné alebo úplné odpustky pre seba alebo pre zomrelých - na spôsob prosby.

Veriaci, ktorý aspoň skrúšeným srdcom vykoná skutok obdarený čiastočnými odpustkami, získa prostredníctvom Cirkvi odpustenie toľkých časných trestov, koľko si zaslúži vykonaním dobrého skutku. Úplne odpustky možno získať iba raz za deň; druhýkrát v jeden deň možno získať iba úplné odpustky pre okamih smrti. Čiastočné odpustky možno získať aj viackrát za deň, ak sa výslovne neurčuje inak.

Podmienky získania úplných odpustkov

Na získanie úplných odpustkov treba vykonať dobrý skutok obdarený úplnými odpustkami a splniť tri nasledujúce podmienky: sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vylučuje akákoľvek trvalá záľuba k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému. Ak chýba táto dispozícia alebo ak sa nesplnia tri uvedené podmienky, možno získať iba čiastočné odpustky.

Jednou sviatostnou spoveďou možno získať viaceré úplne odpustky; ale jedným svätým prijímaním a jednou modlitbou na úmysel Svätého Otca možno získať iba jedny úplné odpustky. Tri uvedené podmienky sa môžu splniť niekoľko dní pred vykonaním predpísaného dobrého skutku alebo po ňom; vhodné je však, aby sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca boli vykonané v ten istý deň ako skutok obdarený úplnými odpustkami.

Podmienka, ktorá zahrňuje modlitbu na úmysel Svätého Otca, sa celkom spĺňa, keď sa modlí na úmysel Svätého Otca raz Otče náš a Zdravsa; každému veriacemu sa však dáva možnosť pomodliť sa akúkoľvek inú modlitbu podľa osobnej zbožnosti a oddanosti voči rímskemu veľkňazovi.

Úplné odpustky spojené s určitými dňami liturgického roka

Úplné odpustky je v priebehu liturgického roka možné získať osobitne v tieto dni:

• v posledný deň roka - nábožnou účasťou na recitovaní alebo spevu hymnu Teba Bože, chválime ako poďakovaní Bohu za všetky dobrodenia uplynulého roka;
• v prvý deň roka - nábožnou účasťou na recitovaní alebo speve hymnu Príď, Duchu Svätý, tvorivý ako prosbe o Božiu pomoc pre nový rok;
• v Týždni modlitieb za jednotu kresťanov - účasťou na modlitbách za jednotu kresťanov;
• v piatky Pôstneho obdobia - modlitbou Dobrý a preláskavý Ježišu pred obrazom ukrižovaného Ježiša;
• na Zelený štvrtok - modlitbou Ctime túto sviatosť slávnu pri poklone po skončení eucharistického slávenia;
• na Veľký piatok - nábožnou účasťou na poklone krížu alebo na pobožnosti krížovej cesty (aj pri televíznom alebo rozhlasovom prenose krížovej cesty, ktorú vedie pápež);
• na Veľkonočnú vigíliu - obnovou krstných sľubov;
• na slávnosť Zoslania Ducha Svätého - nábožnou účasťou na recitovaní alebo spevu hymnu Príď, Duchu Svätý, tvorivý;
• na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi - nábožnou účasťou na eucharistickej procesii;
• na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - účasťou na verejnom recitovaní modlitby Najsladší Ježišu;
• na slávnosť sv. Petra a Pavla - nábožným používaním predmetu, ktorý požehnal pápež alebo biskup; treba pripojiť Vyznanie viery;
• 2. augusta - viď nižšie;
• na slávnosť Krista Kráľa - účasťou na verejnom recitovaní modlitby Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia.

Ak sa pre získanie odpustkov, ktoré pripadajú na určitý deň, vyžaduje návšteva kostola alebo kaplnky, je možné túto návštevu vykonať od dvanástej hodiny predchádzajúceho dňa do polnoci určeného dňa.

Niektoré úplné odpustky spojené s návštevou posvätných miest

Úplné odpustky je možné získať zbožnou modlitbou Otčenáš a Verím v Boha pri návšteve:

• jednej zo štyroch rímskych patriarchálnych bazilík - buď pri spoločnej púti, alebo vyjadrením oddanosti rímskemu biskupovi;
• baziliky menšej - na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, na titulárnu slávnosť, 2. augusta (odpustky Porciunkuly), jeden deň v roku podľa výberu samotného veriaceho;
• katedrálneho chrámu - na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, na titulárnu slávnosťv deň sviatku Katedry sv. Petra (22. február), v deň Výročia posviacky Lateránskej baziliky (9. novembra) 2. augusta (odpustky Porciunkuly);
• medzinárodnej, národnej alebo diecéznej svätyne - na titulárnu slávnosť, jeden deň v roku podľa výberu samotného veriaceho, účasťou na spoločnej púti konanej na tomto mieste;
• farského kostola - na titulárnu slávnosť, 2. augusta (odpustky Porciunkuly);
• kostola alebo oltára - v deň ich posviacky.

Skutkom predpísaným na získanie úplných odpustkov, ktoré sa viažu ku kostolu alebo kaplnke, je nábožná návšteva dotyčného kostola, pri ktorej sa treba pomodliť Modlitbu Pána a recitovať Vyznanie viery.

Každodenné úplné odpustky

Úplne odpustky v jednotlivých dňoch roka je možné získať:

• adoráciou pred Najsvätejšou sviatosťou, ktorá trvá aspoň pol hodiny;
• vykonaním pobožnosti krížovej cesty pred riadne zriadenými zastaveniami, ktoré sú tvorené štrnástimi krížmi, prípadne vyobrazením zastavení;
• recitovaním ruženca alebo hymnu Akatist;
• nábožným čítaním Svätého písma alebo jeho počúvaním v dĺžke aspoň pol hodiny;
• nábožným recitovaním Korunky Božieho milosrdenstva pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou.

Odpustky za zomrelých

Úplné odpustky, ktoré možno aplikovať len za zomrelých, možno získať 2. novembra vo všetkých kostoloch, kaplnkách (i poloverejných tí, čo ich zákonite používajú) a v jednotlivých dňoch od 1. do 8. novembra, keď veriaci nábožne navštívi cintorín a pomodlí sa, aspoň mysľou, za zomrelých.

Očistec

Očistec je stav, keď duša dočasne odpykáva tresty za hriechy, ktoré už boli odpustené. (Vina bola odpustená, ale trest treba odpykať.) Príklad: Rozbil si okno, odpúšťam ti, ale kúpiš sklo a nebudeš pozerať televíziu.

Svätá Faustína a Božie milosrdenstvo

Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv. Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva. V pondelok vo Veľkom týždni 17. apríla 1933 dal Ježiš sv. Faustíne príkaz, aby dala namaľovať obraz podľa videnia, ktoré sa jej dostalo a sľúbil, že duša, ktorá si bude uctievať tento obraz, nezahynie. Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený, uskutočnilo sa výnimočne dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovaní pobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa v prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovať chvála Milosrdenstva, ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda.

28. apríla 1935, na Bielu nedeľu, čiže v prvú nedeľu po Veľkej noci, počas slávnostnej pobožnosti v Ostrej Brame, kde bol vystavený obraz Božieho milosrdenstva, keď kňaz vzal Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal ľud, videla sestra Faustína Ježiša v rovnakej podobe, v akej bol na obraze. Spasiteľ udelil ľudu požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozliali na celý svet. Po chvíli svätica počula slová : „ Ten sviatok vyšiel z vnútra môjho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania.

3. apríla 1937, na vigíliu Bielej nedele, sa Ježiš obrátil na Faustínu so žiadosťou, aby tlmočila jeho veľkú túžbu kňazovi, aby na sviatok Božieho milosrdenstva povedal kázeň o jeho nepochopiteľnom milosrdenstve. Posledné zjavenie týkajúce sa sviatku Božieho milosrdenstva sa odohralo na konci januára 1938.

Sviatku Božieho milosrdenstva má podľa zjavení sestre Faustíne predchádzať deviatnik, ktorý sa má začať na Veľký piatok. Ježiš dvakrát vyjadril želania, aby sa jeho snúbenica deväťdňovou pobožnosťou pripravila na túto slávnosť. Svätica nám zanechala prísľuby Spasiteľa určené všetkým veriacim, ktoré vyjadrujú slová : „ V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti. S plnou vážnosťou treba zdôrazniť, že vo svetle posolstva sv. Faustíny Ježišovou vôľou bolo, aby sviatok Božieho milosrdenstva predchádzala novéna pozostávajúca z korunky k Božiemu milosrdenstvu. Na jej odriekanie sú totiž viazané mimoriadne prisľúbenia. Hoci výsadným časom na jej modlenie sú dni medzi Veľkým piatkom a sviatkom Božieho milosrdenstva, rovnako sa možno novénu modliť aj v inom čase.

Na Bielu nedeľu 16. apríla 1944 sa v Krakove - Lagiewnikách po prvý raz slávnostne slávil sviatok Božieho milosrdenstva. V tento deň krakovský spovedník apoštolky Božieho milosrdenstva o. Józef Andrasz vykonal posviacku druhého obrazu Najmilosrdnejšieho Spasiteľa, ktorý namaľoval Adolf Hyla pre kláštornú kaplnku.

Sviatok Božieho milosrdenstva si vďaka rozbehnutým aktivitám skutočne získaval čoraz väčšie uznanie. Arcibiskup Eugeniusz Baziak v mene kardinála Adama Sapiehu 14. Tento živý rozvoj prerušil dekrét Svätého ofícia z 19. Až odvolanie spomenutého dokumentu v r. 23. marca 1993 poľskí biskupi poslali Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Korunou úsilia o zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi, ktoré trvalo niekoľko desaťročí, bola kanonizácia sestry Faustíny. Nie náhodou sa podľa želania Svätého otca, podobne ako beatifikácia v roku 1993, konala na Druhú veľkonočnú nedeľu. Počas kanonizačnej homílie pápež oznámil, že odteraz sa v celej Cirkvi bude tento deň nazývať Nedeľa Božieho milosrdenstva. 5. mája 2000 nadobudlo pápežovo rozhodnutie právnu formu.

Ako pristupovať k sviatosti zmierenia

Skúsme si aj tu všimnúť určité charakteristiky tejto sviatosti. Pokánie, ktoré znamená predovšetkým obrátenie srdca, ktorým človek odpovedá na Božie volanie a mení orientáciu svojho života, obrátiac sa k Bohu. Toto pokánie obsahuje aj niekoľko dimenzií: ľútosť, pokánie, náhradu. Zasahuje myslenie i správanie a nachádza sa v strede celého kresťanského života. Samotné pokánie teda preniká celý kresťanský kult a nie je iba súčasťou sviatosti zmierenia.

Pápež hovorí: „Ak nenájdeš kňaza, aby si sa vyspovedal, hovor k Bohu, tvojmu Otcovi a povedz mu pravdu: „Pane, vyviedol som toto, toto a toto… Prepáč mi!“ a pros o odpustenie s celým srdcom, so skutkom ľútosti a sľúb mu: „Neskôr sa vyspovedám, no teraz mi odpusť“. Tieto slová pápeža, ktoré povedal 20. marca 2020 pri rannej homílii v Dome sv. Marty, nám ukazujú dôležitosť ľútosti.

„Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. Je to „bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť.“ (KKC 1451) A ďalej: „Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá“ (je to ľútosť z lásky - caritatis contritio). Čas epidémie je presne o tomto. Vykonať úkon ľútosti a aj napriek tomu, že k individuálnej spovedi pristúpim až pri najbližšej možnosti, týmto úkonom ľútosti sa mi dostáva odpustenie. Toto učenie Cirkvi bolo potvrdené už Tridentským koncilom, ktorý uvádza, že ľútosť sprevádzaná predsavzatím vyspovedať sa „zmieruje človeka s Bohom už prv než reálne túto sviatosť prijme“ (Doctrina de sacramento Paenitentiae, 4. Apoštolská penitenciária v piatok 20.

tags: #nanebovstupenie #pana #odpustky