Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorá pripadá na 15. augusta, má v celej Katolíckej cirkvi veľký význam. Prvého novembra 1950 pápež Pius XII. slávnostne vyhlásil stáročné presvedčenie, že „nepoškvrnená a ustavične panenská Bohorodička Mária bola po zavŕšení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy“.
Tento sviatok má korene v starej apoštolskej tradícii, podľa ktorej sa Mária po Turícach živo zúčastňovala na živote prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Podľa Pánovho želania žila roky svojej staroby pod ochranou apoštola sv. Jána. Už prví kresťania vyznávali vieru v Máriino nanebovzatie. Nikdy sa nehovorilo o relikviách, pozostatkoch jej tela.
Vznik sviatku Zosnutia alebo Nanebovzatia blahoslavenej Panny Márie je úzko spätý s jej verejným uctievaním od začiatku štvrtého storočia. Slávnostné vyhlásenie Márie za „Bohorodičku“ na Efezskom koncile (431) značne posilnilo jej verejné uctievanie ako „Božej Matky“.
Najstaršie dielo, ktoré hovorí o nanebovzatí Panny Márie je dielo, ktoré pochádza z gréckej jazykovej oblasti: O smrti sv. Panny - De obitu S. Dominae. Byzantský cisár Mauritius (588 - 602) ho ustanovil za štátny sviatok v celej svojej ríši na 15. augusta, aby tak zatienil starú orientálnu slávnosť vinobrania, ktorá si uchovávala mnohé pohanské prvky. Západná cirkev ho slávila najskôr v Galii (dnešné Francúzsko) v 7. storočí, a to 18. januára.
Sviatok sa slávil s takou úctou a slávnostnosťou, že pápež Mikuláš I. ho vo svojich Inštrukciách Bulharom, dáva na úroveň Vianoc, Veľkej Noci a Turíc. Ústnu tradíciu viery o nanebovzatí začali čoskoro hlbšie vysvetľovať tak východní, ako aj západní cirkevní otcovia.
Počas zasadnutia Prvého vatikánskeho koncilu ( 8. december 1869 - prerušený 20. októbra 1870) v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Urobil tak 1. novembra 1950 pápež Pius XII.
Nanebovzatie Panny Márie a zmŕtvychvstanie tela
Jedným z najhlbších aspektov Nanebovzatia Panny Márie je jeho spojenie so zmŕtvychvstaním tela, čo je viera, ktorá je ústredným prvkom kresťanskej viery. Nanebovzatie Panny Márie sa považuje za znamenie nádeje a prísľub zmŕtvychvstania pre všetkých veriacich kresťanov. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené.
Požehnanie bylín a kvetov
V ľudovej tradícii je tento sviatok označovaný názvom: Panna Mária v žatve, Panna Mária koreňová alebo Matička koreňová a Matička bylinná. Sviatok Nanebovzatia Panny Márie doprevádza požehnanie kvetov, bylín a semien v kostoloch a chrámoch, ktoré sú symbolom jej pomoci na základe schopnosti liečiť dušu aj telo (človeka aj zvieraťa).
Keď apoštoli uzreli v prázdnom hrobe zázrak v podobe kvetín, uverili vo vzkriesenie (Nanebovzatie) Panny Márie. Kvetinám a bylinám posväteným v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie sa prisudzovala zvláštna moc.
Na mnohých miestach sa tento zvyk požehnávania bylín a kvetín zachováva a aj v liturgickej knihe Požehnania SSV 2009) sa nachádza formulár Požehnanie bylín a kvetov na Slávnosť nanebovzatia Panny Márie.
Požehnanie bylín na sviatok Nanebovzatie Panny Márie vzniklo v Nemecku, kde je možné doložiť príslušné obrady požehnania už v 10. storočí. Už pohanský starovek poznal liečivú silu bylín, ale pripisoval ju magickým obradom pri ich zbieraní. Cirkev tento zvyk pokresťančila a vytvorila obrad požehnania bylín, aby vyzdvihla, že Boh je prameňom každej liečivej sily a na príhovor Panny Márie a svätých je možné získať uzdravenie.
Púte a procesie
Pri príležitosti tohto sviatku sa konajú na mnohých miestach púte. Medzi najvýznamnejšie patria púte v Nitre na Kalvárii (od roku 1766), Starých Horách, v Trstíne, v Kláštore pod Znievom, Prievidzi, v Oščadnici, púť k Madone Žitného v Dunajskej Lužnej.
Počas tohto sviatku sa konajú v niektorých regiónoch krajiny púte, požehnanie bylín a tiež procesie na zemi i na vode. Jednou z nich je aj procesia lodí na Wörtherskom a Bodamskom jazere. Na všetkých mariánskych pútnickych miestach sú pri tejto príležitosti mimoriadne slávnostné sväté omše, ako napríklad v Mariazelli či v Maria Taferl, kde sa v tento deň stretávajú ženy s tradičnými zlatými čepcami a skupinky v krojoch.
Najväčším rozruchom je zvyk procesie lodí na Wörtherskom jazere, ktorá sa koná na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. V najzápadnejšej časti Rakúska sa stretávajú tisíce pútnikov z Rakúska, Nemecka a Švajčiarska na procesii lodí po Bodamskom jazere. Prosia tu za Európu a za pokoj.
Scott Hahn o Nanebovzatí Panny Márie
Tradícia procesií lodí na Wörtherskom jazere siaha až do roku 1954, kedy bola z portugulaskej Fatimy, mariánskeho pútnického miesta, prinesená do kostola sv. Jozefa v Klagenfurte socha Panny Márie. Socha bola prinesená v slávnostnom sprievode loďou a v sviečkovej procesii. Veľká účasť na tejto prvej večernej procesii bola pre organizátorov impulzom na to, aby sa táto slávnosť každoročne opakovala.
Oslavy v Dolnom Rakúsku
August sa pôžitkársky tiahne naprieč rozsiahlou krajinou v okolí Viedne. Vášniví horolezci sa môžu tešiť na slávnosti na horských lúkach, gurmáni zase na bohatú ponuku regionálnych špecialít a milovníci vína na zahájenie dolnorakúskej vínnej jesene. Augustové letné počasie umožňuje usporadúvať veľké a pôžitkárske festivaly aj na horských lúkach a kopcoch. Napríklad festivaly bohaté na tradície, ako sú Gipfelmesse am Ötscher a lúčny a chatový festival na Hochkare, či pastvinové hody na lúke Mamauwiese v Schneeberglande. No aj v dolinách je dosť príležitostí na príjemnú zábavu.
V oblasti Weinviertel sa zdobia slávnostné stoly podujatí typu Weinviertler Tafeln, v obci Laa am der Thaya sa oslavuje aromatický Cibuľový festival a 15. augusta, v deň Nanebovzatia Panny Márie, sa počas Bylinnej nedele v mnohých záhradách (napr. pri Slnečnej bráne, v Kittenberských zážitkových záhradách alebo v Národnom parku Thayatal) zbierajú, požehnávajú a oslavujú bylinky.
Na vrchole leta sa samozrejme uskutočňujú aj vrcholové kultúrne podujatia. Svoj majstrovský vrchol dosahuje letný raj hudby na hudobnom festivale v Grafeneggu. Naplno prebieha v auguste aj Dolnorakúsky divadelný festival.
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je významný a prikázaný sviatok aj v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, kde ho slávia pod názvom Zosnutie (Uspenije) presvätej Bohorodičky. V tejto cirkvi sviatku predchádza dvojtýždňový pôst, známy je ako Uspenský pôst a trvá vždy od 1. do 14.
Sviatok Nanebovzatia Panny Márie ustanovil v Ríme pápež Sergius I. (687-701). V Jeruzaleme sa tento deň vyvinul od 5. storočia ako sviatok Zosnutia Matky Božej, a tak ho aj dnes svätia gréckokatolícki veriaci i pravoslávni.
Na Slovensku je pracovné voľno už tradične 15. augusta. Vo viacerých európskych krajinách (Rakúsko, Španielsko a ďalšie) je 15. august aj dňom pracovného pokoja.
tags: #nanebovzatie #panny #marie #sviatok #rakusko