Každý človek sa v živote musí podriadiť jednej ceste, ceste do večnosti. Túto cestu musela prejsť aj Mária, keď počula posledné Božie volanie, volanie do Otcovho domu - do neba. Dnes, 15. augusta, slávi Katolícka cirkev sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Je to deň, kedy si uctievame deň, kedy sa skončil pozemský život Panny Márie. Katolícka cirkev učí, že Panna Mária bola po svojej smrti vzatá do neba telom a dušou. Toto učenie je dogmou a teda je ňou viazaný každý pokrstený katolík.
Nanebovzatie Panny Márie od Tiziana
Pôvod a vývoj sviatku
Prikázaný Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Aj napriek tomu, že tento sviatok je pomerne mladý, už ranná Cirkev si uctievala tajomstvo tohto dňa. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Deň smrti Panny Márie bol stanovený na 15. august, pretože ešte pred Efezským koncilom roku 431, kedy dali Panne Márii titul Bohorodička, bol tento sviatok známy. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách - v arménskej i etiópskej. Postupom času sa šíril na celú Cirkev.
Už od 6. storočia máme správu o podivnej smrti Panny Márie z úst zbožných mníchov, čo svätopisci nikdy nezaznamenali. Tak na východe už v 6. storočí je sviatok Zosnutia Panny Márie jedným z dvanástich hlavných sviatkov. Z tej doby sa zachovali správy, že zobrazenie usnutia Panny Márie bolo v kostoloch veľmi rozšírené. Na západe zobrazenie usnutia Panny Márie sa rozšírilo v stredoveku.
Podľa zmienky z Chalcedónskeho koncilu konaného v roku 451, svätý Ján z Damasku uviedol, že vtedajší rímsky cisár požiadal o vydanie tela Panny Márie. Podľa tejto správy svätý Juvenal, vtedajší biskup Jeruzalema, odpísal cisárovi, že “Panna Mária zomrela v prítomnosti apoštolov. Jej hrob však sv. Tomáš našiel prázdny potom, čo ho otvoril, z čoho apoštoli skonštatovali, že Panna Mária bola vzatá do neba.” Okolo ôsmeho storočia pápež Adrian začal pri oslave tohto dňa používať pojem Nanebovzatie Márie.
Viera v Nanebovzatie Panny Márie bola všeobecne uznávanou tradíciou a predmetom meditácii v Cirkvi, dogma o nanebovzatí však bola prijatá až v 20 storočí. Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo.
Vyhlásenie dogmy o Nanebovzatí Panny Márie
Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Dlhú históriu tohto sviatku ukončil pápež Pius XII. konštitúciou Munificentissimus Deus z 1. novembra 1950, ktorý vyhlásil za článok viery učenie o nanebovzatí Panny Márie. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve - nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Je potrebné povedať, že obsah náuky treba chápať predovšetkým teologicky, nie iba fundamentalisticky.
Pápež Pius XII.
Tradície a legendy o smrti Panny Márie
O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Podľa starej tradície Mária zomrela, ale po smrti bola vzkriesená, podľa iných bolo jej mŕtve telo anjelmi prenesené do pozemského raja. Mária sa tak stala novou Evou.
Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovoriť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27). Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“ Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti.
Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu - cítila bolesť. Nemyslime si, že odchod z tohto sveta bol pre Máriu úplne bezproblémový. Aj ona musela pretrhnúť spojenie so všetkým, čo si na tomto svete zamilovala. Musela opustiť rodiacu sa Cirkev, apoštolov, priateľov aj susedov. Musela opustiť svet, v ktorom videla Božiu krásu a múdrosť. Ale napriek bolestnému lúčeniu vyslovila svoje áno, nech sa stane Božia vôľa. Vyslovila túto poslednú modlitbu a za odmenu uvidela Božiu tvár, tvár svojho Syna aj tváre všetkých spravodlivých, ktorí ju predišli do večnosti.
Význam sviatku pre veriacich
Nanebovzatie Panny Márie má pre nás veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Myslím, že dnešný sviatok aspoň trocha zmierni náš strach pred smrťou, s vedomím, že nás čaká Matka, ktorá nám vyprosuje silu, pripraviť sa na poslednú cestu do našej opravdivej vlasti, do nášho skutočného domova. Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.
Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Nespúšťajme sa Márie, žime ako jej milované deti! Často ju pozdravujme modlitbou a pamätajme, že cez ňu ľahšie prídeme k Ježišovi, veď ona je bránou do večného života! Nebeská Matka nám vyprosuje mnoho milostí, aby sme tak ako ona boli vzkriesení na večnú slávu, aby sme prijali pozvanie jej Syna Ježiša Krista, ktorý každému z nás pripravil v nebi miesto (por. Nebo je slávou Márie, našej Matky, je miestom jej večného života. Je to však miesto aj každého jedného z nás, konečná stanica, do ktorej putujeme počas pozemského života.
Čo je Nanebovzatie Panny Márie?
tags: #nanebovzatie #pany #marie #prikazany #sviatkok