Pán dal v Ježišovom podobenstve svojim sluhom talenty a potom odišiel. Dvaja sa usilovne pustili do práce a rozmnožovali peniaze svojho pána, ale jeden ukryl svoj talent do zeme.
Na jednej strane, len málo doktrín zapálilo v srdciach Božieho ľudu svätejšiu ambíciu. Keď sa niektorí ľudia dopočujú, že Boh vládne nad galaxiami a vládami, nad vetrom a vlnami a nad každou maličkosťou v našom živote (Ef 1:11), usilovne sa pustia do práce a konajú dobro.
Na druhej strane, len málo doktrín ľudia používajú častejšie na to, aby ospravedlnili pasivitu, lenivosť a suverenitu statusu quo. Keď sa niektorí ľudia dopočujú, že Boh vládne nad všetkým, siahnu po diaľkovom ovládači, vyložia si nohy na stôl, berú hriech trocha menej vážne a zakopú svoje talenty dva metre pod zem.
Ako to, že všadeprítomná Božia prozreteľnosť dokázala jedných vzpružiť a iných paralyzovať? Hoci by sa mnohí z nás takto nikdy nevyjadrili, máme svoje vlastné cestičky, ktoré nám umožnia, aby nás prozreteľnosť ukolísala do pasivity.
Slovné spojenie „otvorené dvere“ pochádza od apoštola Pavla (Kol 4:3-4), ale mnohí z nás ho používame spôsobmi, akými ho apoštol nepoužíval. Pavol sa modlil za otvorené dvere, to áno, ale potom s vervou stláčal kľučky (porovnaj 1. K 16:8-9 so Sk 19:1-10). Keď povieme „Neboli otvorené dvere,“ príliš často máme na mysli to, že nešlo o očividné, božské zorganizovanie udalostí, ktoré by našu cestu robilo neomylnou.
Keď sa William Carey pozorne zahľadel na Indiu, nevidel to, čo by sme asi nazvali otvorenými dverami: päťdesiat miliónov moslimov a hinduistov, ktorí žijú na opačnej strane sveta a za dvoma oceánmi. Carey sa tam však napriek tomu vybral a veril, že Boh dokáže vo svojej prozreteľnosti urobiť cestu tam, kde sa zdá, že žiadnej niet.
Kde našiel Jonatán odvahu zaútočiť na armádu len so svojím zbrojnošom po boku? Prozreteľnosť: „Poď… azda Hospodin urobí niečo pre nás, veď Hospodinovi nič neprekáža zachraňovať veľkým alebo malým počtom“ (1. S 14:6). Ako našla Ester odvahu na to, aby riskovala kráľov hnev? Prozreteľnosť: „Kto vie, či si nebola vyvolená na kraľovanie práve pre takú chvíľu, ako je táto?“ (Est 4:14) Prečo sa Dávid postavil Goliášovi iba s prakom a piatimi kameňmi? Inými slovami, vedeli, že ich Boh vládne v nebi. Na zemi uvideli potrebu.
Niektorí z nás majú za to, že prozreteľnosť je niečím, na čo treba len reagovať. Čakáme, že sa z jasnej prozreteľnosti otvoria dvere, a potom reagujeme tak, že tým priestorom dverí prejdeme. Ale, ako sme už videli, Boh to naplánoval tak, že niektoré dvere sa otvoria len vtedy, keď do nich strčíme.
Pavol túto dynamiku biblicky najjasnejšie vyjadruje v Liste Filipským 2:12-13: „S bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli, aj činili nad svoju dobrú vôľu.“ Všimnite si: Naše dielo nenasleduje po Božom diele. Skôr platí, že naše dielo je súbežne prebiehajúcim výsledkom Božieho diela.
Alebo slovami Johna Pipera: „To, čo tu Pavol zreteľne vyjadruje, je spôsob, akým je naše vlastné úsilie celkom vyzvané k akcii. Samozrejme, že niekedy má Boh radosť z toho, keď nám dobré dielo vhodí rovno do lona. Možno sa skutočne niekto opýta na nádej, ktorá je v nás, alebo sa ten ťažký rozhovor, ktorý musíme absolvovať, začne ľahko a prirodzene. V takýchto chvíľach vskutku reagujeme na Božiu prozreteľnosť.
Nemusíme čakať na niečo neomylne božské, niečo nepochybne prezieravé, aby sme mohli začať konať svoje spasenie v najrôznejšej poslušnosti. Namiesto toho musíme len uvidieť dobré dielo, ktoré treba urobiť, zveriť sa do rúk Boha skrze úprimnú modlitbu, usilovne pracovať vo vedomej závislosti od neho, a potom, keď je dielo dokončené, obzrieť sa a povedať s Pavlom: „Som sa napracoval… nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou“ (1. K 15:10).
Vo svojej prozreteľnosti Boh pre nás pripravil dobré skutky, aby sme v nich chodili (Ef 2:10). Ale mnohé z nich neprídu, keď sa budeme pasívne potĺkať pod úrovňou Božej prozreteľnosti. Rozhliadnite sa teda okolo seba. Nič z toho, čo sa týka vášho života, nie je náhoda. Ste tým, kým ste, tým, čím ste, tam, kde ste, kvôli všadeprítomnej prozreteľnosti Boha.
Sú tu susedia, ktorým treba pomáhať, deti, ktoré treba učenícky viesť, cirkevné zbory, ktoré treba zakladať, centrá rizikových tehotenstiev, v ktorých treba slúžiť, a tisíc úloh v našom zamestnaní, ktoré treba urobiť výborne a s láskou. A ako budeme vedieť, či Boh vo svojej prozreteľnosti otvoril dvere pre niektoré z týchto príležitostí?
Podobenstvo o talentoch: Viac ako len schopnosti
Svet prirodzene odmeňuje tých, ktorí sú najnadanejší, ktorí majú najlepšie schopnosti a najväčšiu sledovanosť na sociálnych sieťach. Ale čo v Božom kráľovstve? Keď Ježiš rozprával podobenstvo o talentoch (Mt 25:14-30), predstavujem si Tadeáša, ako sám sebe hovorí: No, všetci vieme, že ten, čo má päť talentov, je Peter.
Ak bolo Ježišovým zámerom len porovnať investovanie a zakopávanie talentov, mohol povedať jednoduchšie podobenstvo o dvoch ľuďoch. Namiesto toho Ježiš vyrozprával príbeh o troch osobách, kde - presne ako to v živote býva - sluhovia dostávajú nerovnaké sumy. Menej zdrojov. Menej nadania. Menej vplyvu.
V dnešných eurách by mal jeden talent hodnotu asi 600 000 €, takže prosím neľutujte človeka s jedným talentom. To, že mu bolo zverené menej, neznamená, že mu bolo zverené málo. Bez ohľadu na to, aké malé sa zdajú byť naše zdroje, vplyv alebo zodpovednosť v porovnaní s nejakým „Petrom“ nablízku, Boh nepovažuje naše menej za málo. Spomeňte si na ženu, ktorá dala svoje dve medené mince.
Pán rozdelil talenty (čo bola miera asi 30 kg) podľa schopností alebo možností každého sluhu. Či Pán nepozná aj naše individuálne schopnosti? Pán už vie o chronickej bolesti, nárokoch na starostlivosť, zdravotnom postihnutí alebo finančnej záťaži, ktorú znášame.
Chlapík s jedným talentom je v tomto príbehu zjavne zlým príkladom. Ale pozrite sa na chlapíka s dvoma talentami. Aj on dostal oveľa menej ako chlapík s piatimi talentami. A nie je to práve moment, keď sme najčastejšie v pokušení uspokojiť sa? Jeden služobník teda vyprodukoval viac ako dvojnásobok toho druhého.
Pozoruhodné však je, že dostali rovnakú slovnú pochvalu: „Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. V kráľovstve zrejme naša odmena nie je len produktom našich výsledkov. Na rozdiel od sveta Božie kráľovstvo nemeria úspech podľa počtu sledovateľov, titulov alebo čistého majetku. Nemusíme dosahovať štandardy tohto sveta, a predsa môžeme počuť túto pochvalu od nášho Otca.
Umožňuje nám to obrátiť sa aj na toho (ako je moja priateľka), ktorý dostal väčšie schopnosti a príležitosti, a povedať: „Dúfam, že budeš verná.
Prestaňte mrhať svojimi talentmi! Ako využiť to, čo vám Boh dal | Jonathan Evans
Životné svedectvo: Viera v skúškach
Vrátim sa ešte k tomu dňu, keď mi to staršia sestra Peťka oznámila. Pamätám si, že mojou reakciou bolo, že som “ušiel” do izby, pustil si pieseň od Richarda Čanakyho “Ochranca” a modlil sa. Nebeský Otec ma prikryl svojou blízkosťou, utíšil strach, objal ma a nepustil… už nikdy. Život šiel ďalej, postupne som úspešne dokončil štúdium na 8-ročnom Gymnáziu sv.
V roku 2009 mi Boh poslal do života moju nádhernú manželku Kamilku (členku spoločenstva Južania v Trenčíne), ktorá ma podporuje v každej oblasti môjho bytia - v podnikaní, v politike a v službe. Zamiloval som sa do nej, do jej hlasu a bláznivosti! Bolo to niečo iné, niekto iný ako ja a to ma dostalo! Mnohí “nerozumeli”, ako môže oheň a voda byť spolu a poviem Vám, môžu. Sviatosť manželstva sme si vyslúžili v roku 2013 v Kostole Svätej rodiny v Trenčíne - sídlisko Juh.
Manželstvo nie je jednoduché. To každý odsúhlasí. Prešli sme a prechádzame rôznymi životnými etapami, v ktorých sa Otec k nám priznal, prejavil svoju milosť a splnil všetko, čo zasľúbil. Pokojné obdobia opäť vystriedali ťažké chvíle. Môjmu otcovi, ktorý bol už v minulosti skúšaný rakovinou, sa táto choroba vrátila a prepukla v celej sile.
Drahý priateľ (čitateľ), v mojom živote som sa nechal viesť dvoma zásadnými citátmi z Biblie. A to z knihy Exodus, konkrétne 33. kapitoly, kde Mojžiš povedal Bohu, že sa v žiadnom prípade nepohne bez Jeho prítomnosti. Druhý citát je z Matúšovho evanjelia, 25. kapitoly z časti “Podobenstvo o talentoch”. Túžim byť verný a dobrý sluha, ktorý bol verný nad málom a ktorého Boh ustanovil nad mnohým. Preto chcem, aby každá oblasť môjho života, bola o tom svedectvom - či už ide o to byť dobrým manželom a otcom, alebo či ide o podnikanie, politiku, alebo službu s Lámačskými Chválami.
Otec sa priznáva v našom spoločnom úsilí v komunálnej politike už od r. 2014 a stará sa (poslanci Južania, MsZ Trenčín). A dennodenne sa náš Otec priznáva k našej službe s Lámačskými Chválami. Presviedčame sa s Brankom, Kubkom, Matúškom, Maťkom a mnohými ďalšími naprieč celým Slovenskom, že Boh je dobrý v každom čase a za každých okolností. Boh koná, Boh sa stará, Boh uzdravuje a povoláva zo smrti do života.
Napriek mladému veku som za posledné dve volebné obdobia v mestskom zastupiteľstve v Trenčíne pochopil, čo to znamená zastupovať ľudí a prinášať hodnoty Jeho kráľovstva do sveta politiky.
Advent: Čas čerpať radosť a nádej
Drahí bratia a sestry, srdečne Vás pozdravujem a prihováram sa k vám, aby som vás povzbudil a potešil. Veľmi si želám, aby sme sa v tomto vrcholiacom adventnom čase všetci spolu naučili čerpať radosť a nádej z našej kresťanskej viery. Ako viete, jadrom našej viery je Božia láska, ktorá sa najkrajšie prejavila v tom, že „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Nech by sme prežívali akúkoľvek ťažkú skúšku, nech by sme boli zavalení akýmkoľvek ťažkým krížom, toto - Božia láska k nám - je prameňom našej veľkej nádeje. Skúsme a presvedčme sa, že aj v našej neľahkej dobe sa oplatí z tohto prameňa stále čerpať. Pán Boh chce stavať na našej veľkodušnosti.
Veľkodušnosť a talenty: Príklad Fritza Kreislera a Panny Márie
Odborníci hovoria, že k najväčším husľovým umelcom všetkých čias patrí Američan rakúskeho pôvodu Fritz Kreisler (1875-1962). V zime v roku 1932 hral tento svetoznámy huslista v divadle v írskom Dubline. Po úspešnom koncerte spokojný umelec vyšiel bočným vchodom z divadla, aby ho pripravené auto odviezlo do hotela. Práve keď sadal do auta, jeho bystrý sluch začul krásny zvuk huslí. Ktosi pekne hral na chodníku pred budovou divadla, v ktorom mal umelec pred chvíľou koncert. Fritz Kreisler bol z jej čistej hry nadšený. Potešil sa, ako dievčatko obetavo rozdávalo svoj veľký talent okoloidúcim. Jej udivujúco krásna hra, dávaná ako dar druhým, ho chytila za srdce. Rozhodol sa, že biednemu, ale veľkodušne slúžiacemu dievčatku pomôže. Zariadil, že krátko nato mala Lillian Mack podpísaný výhodný kontrakt na pravidelné koncertovanie v Kráľovskom divadle.Celosvetovo známy a slávny umelec veľkodušne vyzdvihol talent a obetavé rozdávanie sa jednoduchého írskeho dievčaťa. Umožnil jej dostať veľkú a ctihodnú úlohu. Umožnil jej rozdávať radosť. Odvtedy Lillian Mack poslúžila mnohým, lebo začala veľkému počtu ľudí rozdávať radosť z krásnej hudby.
Čosi podobné, avšak v oveľa väčšom rozmere, v rozmere Božích „dejín spásy“ sa udialo v Palestíne pred 2000 rokmi. Všemohúci Boh, najväčší Umelec a Stvoriteľ celého vesmíru, si vybral chudobné izraelské dievča, Pannu Máriu, ktorej srdce bolo čisté, krásne a túžilo druhým slúžiť. Preto si ju Boh vyvolil spomedzi všetkých žien na zemi, aby sa stala matkou jeho Syna Ježiša.
Mária na túto nečakanú výzvu veľkodušne zareagovala, pretože jej srdce bolo čisté a túžilo slúžiť: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Týmto jej veľkodušným súhlasom sa zrealizoval jedinečný Boží plán a sama Mária sa stala požehnanou ženou a tiež veľkým požehnaním pre celý svet. Tak sme to počuli aj v dnešnom evanjeliu. Alžbeta osvietená Duchom Svätým s radosťou hovorí Márii: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“
Preto si od vekov vybral Pannu Máriu za matku svojho Syna - a ten nám ju z kríža daroval ako duchovnú matku. Mária ako matka bola potrebná, aby sa mohol Kristus stať jedným z nás. Aby mohol mať naše ľudské telo, celú našu prirodzenosť. Bez nej by sa Kristus nenarodil a nemal by žiadne ľudské rysy, telo a krv. Ježišovi Kristovi bola potrebná matka, aby sa ako Boh vtelil, aby ho kolísala, živila a vychovávala, aby utierala jeho uplakané oči. Aby tak aj Ježiš mohol povedať to najkrajšie slovo na svete „mama“.
Adventná príprava: Slúžiť s radosťou ako Panna Mária
Drahí bratia a sestry, adventný čas je očakávaním príchodu Krista Pána, ako nášho Spasiteľa a Pomocníka. Zároveň je aj časom prípravy, aby sme tohto Spasiteľa spoznali a prijali do svojho života. Ako to urobiť? Ako sa najlepšie pripraviť na Pánov príchod? Najkrajším príkladom adventnej prípravy je Panna Mária a jej veľkodušná ochota slúžiť druhým. Mária sa od chvíle počatia nielen celkom odovzdala Bohu, ale s ním aj neúnavne spolupracovala. To sa stalo jej službou. Máriino nosenie Ježiša pod svojím srdcom bolo jej životným adventom. Mária v tomto advente, v tejto bezprostrednej príprave na Ježišovo narodenie, na jeho telesný príchod na svet, veľkoryso odpovedala na každú aktuálnu situáciu a na všetko, čo jej Boh do života vložil. Jej ochotu slúžiť vidíme aj v dnešnom Evanjeliu. Aj napriek tomu, že sama Mária je v požehnanom stave, prichádza ku svojej staršej príbuznej Alžbete, aby jej obetavo pomáhala.
Povzbuďme sa konaním Panny Márie. Otvorme si oči a spoznajme, kto okolo mňa potrebuje moju pozornosť, môj čas a ako mu môžem vhodne pomôcť. Pán Boh nám dáva život a zdravie; on nás obdarúva morálnou slobodou; on nás zahŕňa rozličnými talentami; on nás obklopuje dobrými ľuďmi a priateľmi; on oživuje našu vieru; on nám vo sviatostiach a pri modlitbe udeľuje potrebné milosti, aby sme správne a šťastne žili a ešte nám dal aj prísľub večného života. To sú len niektoré z darov, ktoré od Boha neustále dostávame. Ako na ne odpovedáme?
Vďaka veľkodušnej odpovedi Márie „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38), Boh obohatil svet darom svojho jednorodeného Syna. Našim zodpovedným využitím darov, ktoré nám Boh udeľuje, ich rozmnožením a podelením sa s inými ľuďmi - chce Boh naďalej obohacovať svet svojou milosťou a radosťou. Naozaj platí, že Pán Boh chce stavať na našej veľkodušnosti, ochote a službe. Nikdy nie proti našej vôli.
Boh, ktorý nás bezhranične miluje, chce aj dnes - prostredníctvom každého jedného z nás - obohacovať svet svojou svätosťou, láskou a dobrotou. Spolupracujme s Bohom tak radostne a plodne, ako to robí Panna Mária. Vtedy si skutočne pripravíme naše srdcia na zázrak Božieho narodenia.
Svaté kněžství a moc Boží
Liturgické čítanie z dnešného dňa - podobenstvo o talentoch (Mt 25, 14-30) - nabáda k novému zamysleniu. Keby talent znamenal schopnosť, vyplývalo by z podobenstva, že sme dostali schopnosti podľa schopnosti... Talentom je dar kráľa - je to niečo také, čo nemá ani bežný občan kráľovstva, ani kráľov služobník. Platí to aj o evanjelizácii - jej prostriedkom je práve Božia moc!
Ukrytie „v zemi“ teda znamená, že niektorí Boží sluhovia podriadili moc Boha svojej ľudskej prirodzenosti a ohľadom na ňu - to je to zakopanie do zeme - „hliny“, z ktorej Boh stvoril telo človeka. Prípadne ani ako kontrolóri, iba ako komentátori, ktorí zápas dobra so zlom (Ef 6, 12) iba komentujú. Ako hokej...
Jn 13, 16-17: „Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Poslovia i sluhovia Boha strácajú dôveryhodnosť, lebo dosť nekonajú Božou mocou, tj. 1Jn 2, 4-6: „Kto hovorí: »Poznám ho (Krista),« a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom. A ako žil Ježiš?
Mt 11, 2-5: „Ján bol v žalári. Evanjelium hlásané chudobným však vtedy nespočívalo v sponzorovaní peniazmi. To je síce občas tiež potrebný prejav lásky, ale také skutky koná aj svet. Vie to robiť aj efektívnejšie, ako cirkev.
Evanjelium nespočíva primárne v apelovaní na bohatých, aby sa so svojim bohatstvom podelili s chudákmi, ani vo vyhlasovaní zbierok peňazí na dobročinné účely, ale v ohlasovaní nového učenia s mocou (Mk 1, 27). Kvôli tomu i boháči uvidia, že Ježišov Otec má bohatstvo omnoho väčšie, než je to ich.
Dar robiť zázraky síce nedostal každý (1Kor 12), ale že by bol Boh tak lakomý, že svoju moc nedal vôbec nikomu? Ak chýbajú zázraky, nie je to preto, že by Boh bol skúpy na jeho dary.
Pápež František: Kristus sa vráti súdiť živých i mŕtvych
František venoval svoju katechézu Kristovmu návratu a poslednému súdu. "Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V Kréde vyznávame, že Ježiš „zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych”. Dejiny ľudstva majú svoj počiatok v stvorení muža a ženy na Boží obraz a podobu a ukončia sa Kristovým posledným súdom. Na tieto dva póly histórie sa často zabúda; zvlášť viera v posledný súd nie je dostatočne jasná a pevná v srdciach veriacich. Ježiš počas svojho pozemského života často pripomínal skutočnosť svojho posledného príchodu.
Dnes sa chcem zamyslieť nad troma evanjeliovými textami, ktoré nám pomôžu vstúpiť do tohto tajomstva: o desiatich pannách, o talentoch a o poslednom súde. Všetky tri patria do Ježišovej reči o konci časov v Matúšovom evanjeliu.
Pripomeňme si predovšetkým, že Boží Syn svojím nanebovstúpením povzniesol k Bohu naše človečenstvo, ktoré na seba prijal a chce nás všetkých pritiahnuť k sebe. Volá celý svet, aby sa nechal objať Božím otvoreným náručím, aby na konci čias bolo všetko odovzdané Otcovi. Je tu však čas medzi prvým a posledným Kristovým príchodom, a to je práve čas, ktorý žijeme.
Do tohto kontextu zapadá podobenstvo o desiatich pannách (porov. Mt 25, 1-13). Desať dievčat očakáva príchod ženícha, on však mešká a ony zaspávajú. Na neočakávané zvolanie, že ženích prichádza, sa všetky pripravujú, aby ho privítali. Päť z nich, rozumných, má olej, aby si ním naplnilo lampy, kým ďalších päť, pochabých, sa ocitne so zhasnutými lampami, pretože olej nemajú. Kým ho zháňajú, príde ženích a ony zostanú von pred bránou, ktorou sa vchádza na svadobnú hostinu. Vytrvalo klopú, ale už je neskoro a ženích odpovedá: nepoznám vás.
Ženíchom je Pán, obdobím očakávania je čas, ktorý dáva nám, nám všetkým, s milosrdenstvom a trpezlivosťou ešte pred jeho posledným príchodom. Je to čas bdelosti, čas, v ktorom máme mať zažaté lampy viery, nádeje a lásky; čas, keď máme mať otvorené srdce voči dobru, kráse a pravde; čas, keď máme žiť podľa Boha, pretože nepoznáme deň ani hodinu Kristovho návratu. Žiada sa od nás, aby sme boli pripravení na stretnutie, nádherné stretnutie, na stretnutie s Ježišom. To znamená, že máme vnímať znaky jeho prítomnosti, udržiavať svoju vieru živú prostredníctvom modlitby, sviatostí a snažiť sa byť bdelými, nezaspať, nezabudnúť na Boha.
Druhé podobenstvo - o talentoch nás pobáda, aby sme uvažovali nad súvislosťou využívania darov, ktoré sme dostali od Boha a jeho druhým príchodom, keď sa nás opýta, ako sme ich používali (porov. Mt 25, 14-30). Toto podobenstvo dobre poznáme: pán domu ešte pred odchodom zverí každému zo sluhov niekoľko talentov, aby ich počas jeho neprítomnosti dobre využívali. Prvému sluhovi odovzdá päť, druhému dva a tretiemu jeden talent. Počas jeho neprítomnosti sa prví dvaja sluhovia usilujú získať ďalšie talenty - to boli staroveké peniaze, však? - kým ten tretí radšej zahrabe svoj talent do zeme a nedotknutý ho odovzdá hospodárovi. Ten, po svojom príchode, posúdi ich dielo: prvých dvoch pochváli, kým tretieho vyhodí von, do tmy, pretože zo strachu schovával svoj talent a uzavrel sa do seba samého.
Toto nám pripomína, že očakávanie Pánovho príchodu je časom činnosti: nachádzame sa v čase činnosti, v čase, keď máme zúrodniť Božie dary v prospech nás samých, kvôli nemu, pre úžitok Cirkvi a iných: je to čas, v ktorom sa máme snažiť o to, aby sa dobro vo svete stále viac vzmáhalo. Osobitne v tomto období krízy - dnes - je dôležité, aby sme sa do seba nezatvárali ukrývaním našich talentov, vlastného duchovného, intelektuálneho a materiálneho bohatstva, ktorým nás Pán obdaroval, ale aby sme sa otvorili a boli solidárni a pozorní voči iným.
Nakoniec pár slov o stati o poslednom súde, v ktorom je opísaný Pánov druhý príchod, keď bude súdiť všetkých ľudí, živých i mŕtvych (porov. Mt 25, 31-46). Evanjelista tu používa obraz pastiera, ktorý oddeľuje ovce od capov. Napravo stoja tí, ktorí konali podľa Božej vôle a pomáhali blížnemu v podobe hladného, smädného, cudzinca, nahého, chorého, uväzneného. Naľavo sú tí, ktorí blížnemu nepomohli. To nám pripomína skutočnosť, že aj my budeme Bohom súdení podľa lásky - ako sme milovali našich bratov, osobitne tých najslabších a najnúdznejších.
Drahí bratia a sestry, nech nás myšlienka na posledný súd nikdy nenapĺňa strachom, ale nech nás povzbudzuje lepšie prežívať prítomnosť. Boh nám milosrdne a trpezlivo darúva tento čas, aby sme sa každý deň učili spoznávať ho v chudobných a maličkých, konali dobro a boli bdelí v modlitbe a láske. Nech nás Pán na konci našej existencie a na konci dejín spozná ako dobrých a verných sluhov.