K vianočnému obdobiu už tradične patria aj pôvabné stvárnenia príbehu Narodenia Ježiša Krista - skromné „jasle, jasličky“, alebo honosnejšie „betlehemy“.
Betlehem na Námestí svätého Petra vo Vatikáne
História a tradícia
Predobrazom výtvarného spodobovania Narodenia, bola udalosť z r.1223, keď Sv. František z Assisi, slúžil vianočnú omšu pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni, kde boli aj živí ochrancovia novorodeniatka - osol a vôl. Tento počin čoskoro získal ohlas po celej Európe.
Jasličky tvorili kulisu liturgických vianočných hier, pričom príbeh Narodenia predvádzali živí herci, na scéne bolo dieťa ležiace v jasliach medzi dvoma zvieratami, pribudli Traja králi, klaňajúci sa pastieri a napokon aj Panna Mária a Sv. Jozef.
Koncom 14. st. tému Narodenia stvárňovali aj maliari a rezbári, ktorých diela našli miesto na oltároch kostolov. Na Slovensku to boli tzv. krídlové oltáre so zobrazením scény Narodenia, alebo Klaňania Troch kráľov.
Stavanie samostatných, scénicky komponovaných betlehemov v kostoloch, rozšírili v 16. st. františkáni a jezuiti.
V 18. st. sa betlehemy zhotovené zo vzácnych drevín a ušľachtilej hliny, dotvárané maľbou a postavami v životnej veľkosti odetými do drahých látok, stavali aj v domácnostiach šľachty a mešťanov.
V 2. pol. 18. st. podľa nariadenia Jozefa II., betlehemy v kostoloch nemali byť, pretože podľa panovníka pri bohoslužbách rozptyľovali pozornosť veria-cich, a tak sa v rôznych podobách presťahovali do domácností.
V poslednej štvrtine 19. st. sa na vidieku ob-javili v tzv. kultovom kúte izby jasle, ktoré ešte zač. 20. st. tvorili ústredný výz-dobný motív domácností a boli akýmsi predchodcom vianočného stromčeka, pristrojovali sa pred Vianocami a rozoberali po Hromniciach.
S doma vyrobe-nými jasličkami v krabici či skrinke, chodili po domoch koledovať školské deti už v advente, na Božie Narodenie, Štefana a Mláďatká.
Koncom 19.st. tvorili jasličky ústredný výzdobný motív vidieckych domácností počas Vianoc a boli akýmsi predchodcom vianočného stromčeka.
S jasličkami chodili po domoch vinšovať školské deti už v advente, na Božie narodenie, Štefana a Mláďatká.
Napokon „po kolede“, zavítali Traja králi s prenosným betlehemom v drevenej skrinke, či papierovej škatuli.
Zobrazenie narodenia Ježiša
Pravdaže, každý tvorca si známy biblický príbeh predstavoval po svojom. Samotné miesto narodenia Ježiška sa spodobovalo ako maštaľka, salaš, drevená chyža, jaskynka či kaplnka a dieťatko ležalo v krmelci, kolíske, na slame na zemi, alebo v náručí matky.
Betlehem s ručne vyrezávanými figúrkami
Scéna sa zapĺňala ďalšími postavičkami - Anjel strážny aj Betlehemská hviezda, muzikanti, baníci, drevorubači, vojaci, pocestní prichádzajúci v panskom, alebo ľudovom odeve, jazdci na koňoch aj ľudia inej rasy, ovečky, lesné i domáce zvieratá a kulisu tvorili exotické stavby, palmové háje a púšte, pribudli ťavy a slony.
Tak sa pôvodný výjav Ježiška v jasličkách, menil na pestrý obraz Kristovho rodiska, mesta Betle- hem /Bajt aj-Lahm v Jordánsku/.
Statické stavby sa menili, vďaka dômy-selným mechanizmom, na pohyblivé s cirkulujúcou vodou Jordánu a figúr-ky po koľajničkách defilovali pred divákmi, ako aj v našom skrinkovom mechanickom betleheme v Kaplnke Sv. Anny, pôvodne v portáli s vyšíva-ným motívom mesta.
Na tvorbu betlehemov sa používal dostupný materiál - drevo, hlina, vosk, chlebové i perníkové cesto, drôt, plech, sádra, alebo sa celé vystrihovali z maľovaných papierových archov dovážaných z Rakúska a Čiech /Ladov betlehem/.
Pre prizdobenie poslúžila čečina a šišky, mach, lišajníky, korienky rastlín, traviny a slama.
Tak sa jasličky, ale aj betlehemy v rôznych podobách, presťahovali do domácností. V náročnejšom, či skromnejšom prevedení, podľa priania, finančných možností, alebo tvorivých schopností obyvateľov miest a dedín. Výroba aj stavanie jasličiek a betlehemov bolo veľkým potešením pre deti i dospelých, bohatých i chudobných.
Mnohí si ich výrobou privyrábali a tvorili ich aj majstri v rezbárskych dielňach.
Rôzne figúrky do betlehema
V 2. pol. 20. st. v našom okolí vynikal tvorbou drevených betlehemov Štefan Vachan v Šulekove a ženy v Dvorníkoch podnes vytvárajú jasličky z kukuričného šúpolia.
Vo vianoč-nom čase bývali v izbe aj iné formy motívu Narodenia - podmaľby na skle, obrazy vyšívané na papierovej sieti a tzv. hracie obrazy s nápevom Tichá noc ...
Vo vianočnom čase bývali v izbe aj iné formy motívu Narodenia - podmaľby na skle /Ferdinand Salzmann a jeho syn Alexander/, tzv. drevené obrazy /plastická rezba, viacfarebná polychrómia/, obrazy vyšívané na papierovej sieti /postavičky patinovaný voskovaný papier, tzv. kláštorné práce/, púťové kameňotlače aj finančne náročné tzv. hracie obrazy /podtlač, figúrky drevo i porcelán/ s nápevom „Tichá noc svätá noc …“.
V medzivojnovom období obdarúvali svojich „ctených“ zákazníkov obchodníci a kominári nástenným kalendárom s motívom betlehema. Narodenie Ježiška patrilo tiež na vianočné pohľadnice a papierové servítky.
Svätý František a jasličky
Poníženosť Božieho Syna, ktorý sa stal dieťaťom v maštali uprostred biedy a domácich zvierat bola pre Františka vzorom duchovnej dokonalosti. Ten, ktorý zomrel za hriechy na kríži, sa rozhodol narodiť sa ako slabé dieťa podriadené všetkým.
Preto František celý život plakal Božím srdcom, (mal to isté srdce) a vo svete bol viditeľným znakom Božieho „plaču“.
František vstúpil do Božieho srdca, zasnúbil sa s Božím utrpením, preto nemôže robiť iné , ako že celý život plače.
„Láska nie je milovaná", podľa niektorých textov, toto bola skutočnosť, ktorá znepokojovala sv. Františka z Assisi.
On z lásky k trpiacemu Pánovi sa nehanbil plakať a sťažovať sa nahlas.
Pán je smädný po našej láske v otvorení celého srdca len Jemu.
Preto môžeme spolu so sv. Františkom prosiť nášho Pána o milosť lásky.
Greccio sa počas vianočného obdobia stalo svedkom jednej z najdojemnejších a najobjavnejších udalostí vo Františkovom živote.
Konečne pri troške fantázie mohol realizovať svoj sen vidieť, cítiť, dotýkať sa skutočnosti narodenia Pána Ježiša Krista.
Počas slávenia Eucharistie konal službu diakona, preto zaspieval text evanjelia o narodení Ježiša Krista.
A potom kázal. Tomáš z Celana o tom píše: „...zhromaždenému ľudu káže o narodení chudobného kráľa a blahorečí mestečku Betlehem.
Často, keď chce vysloviť meno Ježiš, hovorí plný preveľkej lásky „Dieťatko betlehemské“.
A keď vyslovuje slovo Betlehem, znie to ako mečanie jahniatka.
Viac ako slovami pretekajú jeho ústa láskou.
František potom vzal postavičku Dieťaťa, podržal ju v náručí a predložil ju prítomným k úcte.
Ku koncu bohoslužby prítomní vošli do svätyne a vzali si kúsky slamy, aby si ich uchovali ako relikvie.
Po jeho kanonizácii mal byť na jeho počesť nad miestom, kde sa nachádzali v Greccio jasle, postavený oltár.
Preto opustil pustovňu pri mestečku Rieti, kde žil, a odcestoval na Vianoce do Greccia.
Ak túto cestu opisuje príbeh o rybárovi, ktorý mu pri veslovaní cez jazero daroval vodného vtáka, František cestoval loďou.
Približne dva týždne pred sviatkami si František zavolal istého Giovanni Velita a navrhol mu: „Ak chceš, aby sme blížiace sa sviatky Vianoc slávili v Grecciu, poponáhľaj sa a starostlivo zaobstaraj, čo ti poviem.
Giovanni Velita bol potešený a dal si záležať, aby zorganizoval všetko potrebné.
Záver
Narodenie Ježiša Krista je ústrednou udalosťou Vianoc, ktorá sa odráža v rôznych formách umenia a tradícií. Či už ide o skromné jasličky alebo honosné betlehemy, tieto stvárnenia pripomínajú príbeh narodenia Spasiteľa v Betleheme.