Dionýz Štúr patril medzi popredných európskych botanikov, bol jedným z najváženejších geológov svojich čias a v paleontológii bol svetovým priekopníkom. Dionýz Štúr študoval rastliny a kamene. Symbolom spojitosti kameňov a rastlín sú skameneliny rastlín, odtlačky rastlín v kameňoch. Práve tie boli tretím predmetom jeho záujmu.
Život a štúdium
Dionýz Štúr sa narodil 2. apríla 1827 v Beckove učiteľom Jozefovi a Johane. Z rodiny otca pochádzal Ľudovít Štúr, z maminej rodiny zasa Ľudmila Podjavorinská. V Modre vychodil gymnázium. V roku 1844 sa zapíše na viedenský Polytechnický inštitút (založil ho cisár František I.), dnešnú Technickú univerzitu. Tam ho zaujali prírodné vedy, navštevuje prednášky z matematiky, fyziky, jeho ambíciou je zostrojiť lietajúci stroj.
Jeho neter Ľudmila Podjavorinská spomína, že raz počas prázdnin v rodičovskom dome „sa mu podarilo zostrojiť stroj z tenkých doštičiek… pri účasti na slávnostný akt privolaných domácich vypratal aparát na strechu kôlne a pri matkiných protestoch a bedákaní sa pustil do letu, ale nie k oblakom, lež priamo na zem, kde ho so skrvaveným nosom a vari i vytknutou rukou pozbierali. Škoda, že sa nepreslávil na tomto poli“.
Štúr bol veľmi nadaným a usilovným študentom, počas štúdia ho sám von Haidinger zamestnal ako svojho asistenta. V roku 1847 získal štipendium na študijný pobyt na špičkovej Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Geológia mala v tom čase v monarchii budúcnosť, lebo snahou mocnárstva bolo vydolovať čo najviac nerastných surovín. Dvadsaťtriročný Štúr pozvanie prijal.
Práca a prínos
Jeho pracovný rok mal dve obdobia. Letné mesiace trávil v prírode, teréne, prešiel celou habsburskou ríšou, poprechodil Alpy aj Karpaty, od Tirolska cez Rakúsko, Slovensko, Sedmohradsko až po Čierne more, a všade zbieral vzorky. Jeho herbár obsahoval najúplnejšiu zbierku chudôbky jarnej (Draba verna). K celoživotnej láske k tomuto skromnému kvietku prišiel už ako chlapec na prechádzkach karpatskými svahmi neďaleko Modry.
Vytvoril prvú kompletnú geologickú mapu rakúskej monarchie. Opísal dátum jej narodenia, to znamená, kedy, v ktorom vrásnení či po ktorom výbuchu sopky sa vynorila z hlbín na svetlo sveta, od čias najstarších starohôr cez paleozoikum, mezozoikum, paleogén, neogén, pleistocén až po celkom mladučký holocén. Geologická mapa zostavená Štúrom bola v roku 1862 na Svetovej výstave v Londýne odmenená zlatou medailou.
Dionýz Štúr svojím kolosálnym výskumom ukázal súvislosti aj rozdiely medzi Alpami a Karpatmi, rozlíšil vek a zloženie jednotlivých pásiem Karpát, vymedzil pohoria, kotliny a nížiny a určil základné kryštalické ostrovy. Zaviedol geologické a geografické názvy, ktoré sa používajú dodnes.
Dnes bývam v inom meste, zo srdca západných Karpát som sa presťahoval na ich pätu - pod Devínsku Kobylu, neďaleko sútoku Moravy a Dunaja. Aj tu chodím na potulky. Rastú tam vzácne kvietky. A celkom nedávno som sa dozvedel, že meno Sandberg pre pieskové skalisko týčiace sa nad Moravou vybral Dionýz Štúr.
Štúr bol váženou osobnosťou rakúsko-uhorskej monarchie, členom Cisárskej akadémie vied, bol členom prírodovedných spoločností v Moskve, Londýne, Benátkach a inde. Dozvieme sa z nich, že Dionýz Štúr bol aj básnikom: „Pravda je, že poloha, geologická povaha a podnebie istej čiastky zeme veľký vplyv mali a majú na vývin hmotných a duševných záležitostí národov tam žijúcich… Znalec polohy, povahy geologickej a podnebia horného Uhorska nemôže zlé prognosticon budúcnosti nášmu slovenskému okoliu (…) vysloviť.
Dionýz Štúr zomrel 25. septembra 1893 po dlhoročnej srdcovej chorobe. Je pochovaný na evanjelickom cintoríne vo Viedni vedľa svojej manželky Cecílie.