Božia láska nie je len pekná myšlienka. Je to príbeh, ktorý sa začal pred stvorením sveta, vrcholí na kríži a vo zmŕtvychvstaní Ježiša a pokračuje v živote každého človeka.
Žijeme v “tekutom svete“, dobe individualizmu, neistoty, polarizácii, kde sa kladie dôraz na sebarealizáciu a osobný prospech, často na úkor vzťahov. Mnohí mladí a deti zažívajú neprijatie, strach a neveria v dobrú budúcnosť pre nich samých. Neraz tí najzraniteľnejší bývajú označovaní ako príčina problémov vo svete. Ročnou témou o Božej láske chceme oživovať srdce spoločnosti cez budovanie dobrých priateľstiev, prijatie, dialóg a skutky lásky voči zraniteľným.
Ako môžeme pretvárať svoje srdce podľa Ježišovho srdca?
Božiu lásku dokážem prijať a dávať ďalej, keď mám srdce ako Ježiš. Ak chcem mať srdce ako Ježiš, musím sa neustále vracať k Jeho láske - nechať sa Ním milovať.
Potrebujem sa o neho starať ako o záhradku. Srdce je ako záhradka, o ktorú sa treba starať: načúvať mu, púšťať si do neho len dobré veci a zlé dávať z neho preč. Pomáha mi pri tom modlitba, sviatosti a Sv. písmo. Ak prijímam Božiu lásku cez modlitbu, sviatosti, Sv. písmo, moje srdce kvitne a otvára sa pre iných. Stávam sa dobrým priateľom.
Modré, otvorené srdce symbolizuje moje srdce. Zlaté srdce symbolizuje srdce Boha, ktorý nás miluje ako prvý. Láska, ktorá vychádza z Jeho srdca, premieňa aj moje srdce, aby som mohol milovať, a tak odrážať Božiu lásku ako zrkadlo.
Ježiš sa často utiekal do samoty, aby načúval svojmu srdcu a Nebeskému Otcovi.
Priateľstvo s Ježišom
Ježišovo srdce je otvorené pre priateľov: “Nazval som vás priateľmi“ (Jn 15, 15). Aj my sme pozvaní budovať priateľstvo s Ježišom a s druhými na stretku i mimo neho. Dobrý priateľ má na druhého čas, delí sa s radosťami, pomáha niesť ťažkosti, odpúšťa.
Keď mám rád, pozerám sa na každého s láskou a prajem mu dobro, aj keď má iný názor alebo je ďaleko. Ježiš svoju lásku prejavuje mnohými skutkami až po obetu na kríži. Cez skutky lásky odrážame Božiu lásku ako zrkadlo. Mať rád znamená darovať druhým dobro.
Chceme konať skutky lásky nielen na stretku, ale aj v širšej spoločnosti, či na africkom kontinente. Láska nás prirodzene vedie ku konaniu a vychádzaniu aj k tým, ktorí nám nedokážu našu lásku odplatiť.
Detské srdce a Božia láska
Detské srdce je prirodzene nastavené na lásku, dobro, túžbu po blízkosti a prijatí. Mnohé deti však dnes zažívajú nedostatok lásky, neprijatie, krízu identity a lásku s podmienkami - tlak na výkon, či už v škole, doma alebo online.
Vnímanie Boha zohráva v ich prežívaní veľkú úlohu - ak Ho vnímajú ako prísneho sudcu, môže to prehĺbiť úzkosť a strach. Ak však spoznajú Boha ako milujúceho a odpúšťajúceho, otvára sa im cesta k dôvere a láske. Mnohé deti túto skúsenosť lásky a prijatia potrebujú - nie takej, ktorá porovnáva, ale takej, ktorá ich prijíma také, aké sú. Ročná téma o Božej láske preto ponúka príležitosť, ako im túto lásku sprostredkovať. Cez stretká a s využitím príbehov zo Svätého písma im chceme umožniť zažiť, že sú milované, vzácne a prijaté.
Chceme, aby každé eRko stretko bolo bezpečným miestom, kde je dieťa milované a prijímané také, aké je. Cez stretká a naše kampane budeme nablízku nielen deťom, ale aj ľuďom, ktorí čelia náročným životným podmienkam - nielen na Slovensku. Vďaka koledovaniu v našich farnostiach pomôžeme napríklad aj deťom a ich rodinám v Etiópii.
Ruža symbolizuje dobré skutky vychádzajúce zo srdca a skutočnú lásku, ktorá nehľadá odmenu ani uznanie. Pripomína nám tiež patrónku, Sv.
Prečo vám svätá Terézia a jej „Malá cesta“ zmenia život
Žiť Božiu lásku ako sv. Terézia z Lisieux
Žiť Božiu lásku ako sv. Svätá Terézia sa narodila v roku 1873 vo Francúzsku v hlboko veriacej rodine. Od detstva túžila patriť Bohu a byť svätou. Objavila „malú cestu“ - dôveru v Božiu lásku a vernosť v každodenných maličkostiach.
Vo veku 15 rokov vstúpila do karmelitánskeho kláštora, kde v skrytosti prežívala hrdinskú lásku. Všetko znášala s radosťou a obetovala to Bohu. Písala si denníček, modlila sa, žila pre druhých. Zomrela mladá, no jej život sa stal inšpiráciou pre mnohých. Ukázala nám, že žiť Božiu lásku nie je o veľkých činoch, ale o veľkej láske v malých veciach.
Agapé - čistá láska
X. AGAPÉ - čiže čistá láska, ktorú Duch Svätý rozlieva v našich srdciach, je najvyššou formou svedectva a realizácie osoby. Vďaka nej sa môže osoba v plnosti nájsť v nezištnom sebadarovaní sa Bohu a blížnym. Pri 10. kroku „Agapé“ sa dotýkame tajomstva samého Boha, lebo Boh je láska (1 Jn 4,8). Boh, ktorý sa otcovsky stará o všetkých, chce, aby všetci ľudia tvorili jedinú rodinu a správali sa jeden k druhému ako bratia. Láska k Bohu a blížnemu je prvým a najväčším prikázaním (Mt 22, 36-40).
Teraz sa láska stáva starosťou o druhého a pre druhého. Nehľadá viac seba, ponorenie sa do opojenia šťastím. Naopak, hľadá šťastie milovaného: stáva sa zriekaním, je pripravená na obetu, ba dokonca ju vyhľadáva.
Eucharistia je zároveň sviatosťou sebadarujúcej lásky Boha, ktorý: „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Kristove slová vyslovené pri Poslednej večeri nad chlebom a vínom „…toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás“ (Lk 22,19) „toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých“ (Mk 14,24) poukazujú, že Kristus dáva v plnosti sám seba, drží v rukách vlastnú existenciu, plán, ktorý s ním má Otec, vzdáva vďaky, aby ho Otec učinil schopným prijať a prežiť ho až do konca.
Manželským sebadarovaním ako obrazom Kristovho sebadarovania je vyjadrená láska AGAPÉ v Eucharistii ako sviatosť Božej sebadarujúcej lásky.
Láska, viera a nádej
Viera, nádej a láska patria spolu. Viera nám ukazuje Boha, ktorý nám dal svojho Syna a tak v nás vyvoláva víťaznú istotu, že je naozaj pravda: Boh je láska! Takto premieňa našu netrpezlivosť a naše pochybnosti v presvedčivú nádej, že Boh drží svet vo svojich rukách a že napriek každej temnote víťazí, ako to jasne ukazujú úchvatné obrazy na konci Apokalypsy. Viera, vedomá si Božej lásky, ktorá sa nám ukazuje na kríži v Ježišovom prebodnutom srdci, vyvoláva aj v nás lásku. Ona je svetlom - napokon jediným -, ktoré stále novým spôsobom prežaruje temný svet a dáva nám odvahu žiť a pracovať. Láska je možná a my sme schopní prežívať ju, lebo sme stvorení na Boží obraz. Uskutočňovať lásku a tak umožniť Božiemu svetlu, aby prenikalo do sveta -, k tomu by som chcel všetkých pozvať touto encyklikou.
Prečítaj si 1 Kor 13, 4-7 a slovo „láska“ nahraď svojim menom. Podeľte sa navzájom, kedy najviac vnímate lásku manželského partnera.
Tri základné podoby lásky
- láska keď - láska sa dáva alebo prijíma na základe splnenia určitej požiadavky, ak to spravíš budem ťa mať rád;
- láska pretože - partnera milujem pre nejakú jeho vlastnosť. Dá sa na nej stavať, ale je tu riziko že partner sa zmení (autohavária). Je rozdiel či je založená na výzore, alebo na povahe a charaktere;
- Láska - milujem ťa - prijal som ťa aj s tvojimi chybami. Tejto lásky sú schopné len zrelé osoby.
Vízia a očakávania
Vízia - nie je moja, prijímam ju, objavujem ju. Presahuje ma. Nakoľko ma presahuje na toľko je od Boha. Spoznávam ju v modlitbe, v čítaní Písma, v čítaní života, trpezlivo pracujem na zrealizovaní. Realizovanie vízie ma pretvára. (vízia pôvodne Biblický pojem, neskôr prenesený do podnikania)
Príčiny mnohých rozpadov manželstiev spočívajú práve v nepochopení manželskej lásky. Nereálne očakávania od manželstva. Mohli by sme toto nesprávne pochopenie manželstva nazvať mýtom. Prvým takýmto mýtom je chápanie manželstva iba ako príjemného citu náklonnosti. Vtedy sa manželstvo rozpadne hneď vo chvíli, keď nastane prvá citová kríza. Ďalším takým mýtom možno označiť ako „právo na šťastie“. „Beriem si toho druhého preto, aby ma stále uspokojoval a stále budeme zamilovaní a šťastní.“ Je to spôsob nezrelej lásky, ktorá je schopná milovať len preto, že cíti potrebu toho druhého.
Posunúť sa od moje, tvoje, k naše: problém, úloha, peniaze, dom, čas, sloboda, názor...
Fázy vzťahu
- Zamilovanosť (=pseudokomunita): v tejto fáze partneri navzájom úplne ignorujú rozdiely a prípadné problémy s tým, že „to sa vyrieši“. Známe „ružové týždne“.
- Vytriezvenie (=chaos): spravidla až po svadbe. Problémy vyjdú na povrch. Snaha zbaviť sa ich, či potlačiť.
- Prázdnota: počúvanie, snaha pochopiť toho druhého, odpútanie sa od egoistického zamerania na seba a nasmerovanie pohľadu na druhého.
- Manželská láska (=komunita): Prijatie toho druhého takého, aký je. Vzájomné zdieľanie. Zraniteľnosť. Láska ako darovanie sa a obeta.
Do manželstva vstupujú dva svety - každý z partnerov si nesie do manželstva svet, v ktorom vyrastal. Dôležité je neurobiť z manželstva manželstvo na obraz toho sveta, v ktorom každý vyrastal, v ktorom sa cíti bezpečne. Treba sa prispôsobiť druhému, ale nie príliš!
Ak sa chceme naučiť láske, toto platí aj pre mňa, začíname tak, že zabúdame na seba. Nezastavujme sa pred obeťami. “Duše, ktoré sa mi túžite podobať, nevyhýbajte sa nikdy namáhavejšiemu skutku, aj keby vám spôsobil nové poranenia,” hovorí Ježiš jednej vizionárke, a pokračuje: “Nedaj sa zadržať, i keď ťa to niečo stojí… nevšímaj si to, k čomu ťa láka osobný záujem. Milovať ho v práci, pri odpočinku, v modlitbe, v úteche, v úzkosti, v športových aktivitách a v pokorovaní, dávajúc mu stále dôkazy o svojej láske skutkami.
Viera bez skutkov je mŕtva = Láska bez skutkov, nie je pravá láska, je o ničom. My ho milujeme, hoci sme ho nevideli. Ani teraz ho nevidíme, ale veríme a jasáme nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujeme cieľ svojej viery - spásu duší.
Láska a len láska nás robí skutočnými ľuďmi a obyvateľmi neba. Možno poznáš ľudí, ktorí ťa jednoducho nemajú radi, to nič - ty ich maj rád. Nevieš ako? Bože pomôž mi, aby som ich miloval, ja to nie vždy viem. Ty ich miluješ, ale ja to nie vždy viem.
V kostoloch je väzeň Lásky. Vieš kto to je? Boží Syn, Ježiš v Najsvätejšej Sviatosti. Je to jeho vynález Lásky. Skús si toto uvedomovať a vždy keď pôjdeš okolo kostola pozdrav tohto väzňa lásky v srdci svojimi slovami alebo ho jednoducho navštív na krátku chvíľu. Si v dopravnom prostriedku a vidíš kostol, pozdrav ho v srdci a vyznaj mu tak svoju lásku. Urobíš veľmi dobre a sám(a) to časom spoznáš.