Kostol svätého Matúša, pôvodne svätého Štefana mučeníka, je jedným zo skvostov ranej gotiky na strednom Slovensku. Stojí na miernom kopci nad dedinou Zolná.
Povolenie postaviť ho dostali podľa listiny ostrihomského arcibiskupa Tomáša roku 1311 bratia Bychor a Zubrata, synovia zvolenského župana Tobiáša. Kostol však podľa všetkého stojí už od roku 1280.
Je jednoloďový, s polygonálnym presbytériom, západnou vežou, severnou sakristiou a východnou apsidou.
Fresky, ktoré sa zachovali dodnes, sú o 100 rokov mladšie (1380).
V XV. storočí bol kostol sčasti prestavaný - rebrová klenba, portály, a v storočí XVIII. prešiel barokovou úpravou.
Kostolík je opevnený kamennou hradbou v tvare kruhu s vystupujúcou vstupnou drevenou bránou.
Stredoveké fresky v kostolíku boli objavené v roku 1937, potom boli opätovne zabielené.
Cez II. svetovú vojnu bol kostol sčasti poškodený.
V roku 1968 bol opravený, fresky zreštaurovali v 90. rokoch, kedy bol uskutočnený aj archeologický výskum.
Interiér gotického kostola Všetkých svätých v Ludrovej je cenným svedectvom stredovekej nástennej maľby.
Na severnej stene pôvodnej lode sa nachádza figurálny triptych s postavami Panny Márie Ochrankyne, Krista Trpiteľa a svätého Jána Krstiteľa, vytvorený okolo roku 1400.
Svätyňu kostola zdobí unikátny christologický cyklus, ktorý vznikol okolo roku 1420.
Je zaujímavým príkladom miestnej podoby internacionálneho gotického slohu, ovplyvneného vzormi knižnej, nástennej a tabuľovej maľby a českého krásneho slohu.
Kostolík stojí v poli asi kilometer od Ružomberka mimo samotnej obce Ludrová, neďaleko obce Štiavnička.
Od 1. mája do 2. októbra je otvorené vždy v sobotu a nedeľu od 13. do 17. hodiny. V lete (1.6. do 18.9.) okrem víkendu aj od utorka do piatka od 10. do 17. hodiny. Inokedy je potrebné sa vopred ohlásiť.
Mimoriadne vzácny ranogotický kostolík z druhej polovice 13. storočia na návrší neďaleko dolnoliptovskej obce Ludrová je opradený množstvom legiend a záhad.
"Povráva sa, že pod kostolom pochovali majstra templárskeho rádu Johana Gottfrieda von Herbersteina, dokonca s veľkým pokladom. Avšak je to len legenda, pretože žiadne takéto sídla sa v Liptove nevyskytovali. Ak bol na severnom Slovensku trvalejšie prítomný niektorý z rytierskych rádov, boli to johaniti. K tomuto omylu nechtiac zaviedol pod vplyvom dobovej literatúry fundovaný odborník Štefan Nikolaj Hýroš.
Starobylý kostolík má za sebou rôzne obdobia. V priebehu vekov chátral a v polovici 19. storočia bol mimoriadne zničený. Zachránila ho vtedy rodina donátorov z rodu Rakovských pochádzajúcich z Liptovskej Štiavnice.
O vidieckom kolonizačnom kostolíku sa medzi domácimi traduje aj niekoľko strašidelných povestí, ktoré tomuto tajuplnému miestu uprostred šírej dolnoliptovskej krajiny veľmi pristanú.
"Jedna z nich spomína, že na sviatok všetkých svätých sa tu o polnoci na omši schádzajú duchovia dávno zomretých predkov súčasných obyvateľov okolitých obcí. Ďalšia z povestí rozpráva o kňazovi, ktorý sa dopustil zlého skutku, a tak sa teraz za trest počas búrlivých nocí preháňa okolo kostola na kočiari, z ktorého šľahajú ohnivé plamene a vezme so sebou každého, kto sa rúha.
"Jedna povesť sa viaže k šľachtičnej Magdaléne Rakovskej, ktorá čakala nemanželské dieťa so svojim príbuzným. Keďže si ho nemohla zobrať, bála sa hanby, vyhľadala bylinkárku, ktorá jej dala byliny. Plod sa z nich postupne otrávil a dieťa sa narodilo mŕtve. Tajne ho pochovala, no ona kvôli tomu nenašla pokoj," vysvetlil historik Liptovského múzea. Kostru dieťaťa vraj našli v kaštieli v Liptovskej Štiavnici, ktorý dnes už neexistuje, nálezcovia tieto ostatky pochovali.
"Stali sa tu aj zaujímavé historické udalosti. Napríklad v polovici 15. storočia, keď vtedajší zemepán Liptovskej Štiavnice zvádzal boj o držbu niekoľkých okolitých dedín, tak sa mu podarila veľmi zvláštna vec.
tags: #ranogoticky #kostol #svateho #matusa