Žalm 105 je oslavou vernosti Boha k svojmu ľudu Izraelu a jeho zázračných skutkov v ich dejinách. Žalmista vyzýva všetkých, aby oslavovali Pána, vzývali jeho meno a rozhlasovali jeho skutky medzi národmi.
Žalm 105,1-45
1 ALELUJA. Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
2 Spievajte mu a hrajte, rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.
3 Jeho svätým menom sa honoste; nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
4 Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár.
5 Pamätajte na divy, čo učinil, na jeho znamenia a na výroky jeho úst,
6 vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
7 On, Pán, je náš Boh; jeho rozhodnutia platia po celej zemi.
8 Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
9 na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
10 Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú,
11 keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný.“
12 Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine
13 a od kmeňa prechodili ku kmeňu, z jedného kráľovstva k inému národu,
14 nedovolil, aby im ľudia krivdili; i kráľov karhal kvôli nim:
15 „Netýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom.“
16 Hlad privolal na krajinu a poničil všetku zásobu chleba.
17 Pred nimi poslal muža, Jozefa, ktorého predali za otroka.
18 Putami jeho nohy zovreli a jeho šiju železom;
19 no potom došlo na jeho slová, Pán dokázal jeho nevinnosť.
20 Vyslobodil ho posol kráľovský, prepustil ho vládca národov;
21 ustanovil ho za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku,
22 aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti.
23 I prišiel Izrael do Egypta a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
24 Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
25 Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
26 Poslal svojho sluhu Mojžiša a Árona, ktorého si vyvolil.
27 A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia a zázraky v Chámovej krajine.
28 Zoslal temnoty a zahalil ich, lež oni sa jeho slovám spriečili.
29 Ich vody na krv premenil a pozabíjal ich ryby.
30 Ich krajina sa zahemžila žabami, vnikli až do paláca kráľovho.
31 Rozkázal a prileteli roje múch, všetky končiny zaplavili komáre.
32 Namiesto dažďa im zoslal kamenec, žeravý oheň do ich krajiny.
33 A zbil im révu i figovník, dolámal stromy na ich území.
34 Rozkázal a prileteli kobylky, nespočetné množstvo sarančí.
35 Zožrali všetku zeleň v krajine, zožrali všetku zemskú úrodu.
36 A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny všetkej ich mužnej sily.
37 Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.
38 I zaradoval sa Egypt, že už odišli, lebo strach z nich naň doľahol.
39 Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci.
40 Keď požiadali, zoslal im prepelice a sýtil ich chlebom z neba.
41 Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka.
42 Lebo pamätal na slová svojho záväzku, ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.
43 Vyviedol teda svoj ľud v radosti, vyvolených svojich s plesaním.
44 A odovzdal im krajiny pohanov i zaujali majetky národov,
45 aby zachovávali jeho predpisy a jeho zákon plnili. ALELUJA.
Žalmista spomína na zmluvu, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, Izákom a Jakubom, a na sľub, že im dá kanaánsku krajinu. Pripomína tiež utrpenie Jozefa v Egypte, zázraky, ktoré Boh vykonal pri vyvedení Izraelitov z Egypta, a jeho starostlivosť o nich na púšti.
Žalm vyjadruje vďačnosť Bohu za jeho vernosť, moc a milosrdenstvo. Zároveň je povzbudením pre Izraelitov, aby zachovávali Božie predpisy a plnili jeho zákon.
Mapa Svätej zeme, pripomínajúca zasľúbenú krajinu.
Kľúčové témy
- Božia vernosť a zmluva s Izraelom
- Božie zázračné skutky v dejinách Izraela
- Výzva na oslavu Boha a zachovávanie jeho zákona
Žalm 105 pripomína dôležitosť pamätať na Božie skutky a byť mu vďačný za jeho neustálu prítomnosť a pomoc.
Súčasná Pandemická Situácia a Božie Milosrdenstvo
Bezpochyby súčasná svetová pandemická situácie by mala viesť celé ľudstvo k zamysleniu a väčšej zodpovednosti pre Bohom i ľuďmi. Situácia ohrozenia zdravia i života pretrváva.
Globálna reakcia na pandémiu COVID-19
Praktické Usmernenia pre Veriacich
Viacerí sa však pýtate, ako v týchto dňoch vysluhovať sviatosti, ako spovedať a ako podávať sv. 1. Hromadné spovedanie pred sviatkami, ako ho poznáme z predchádzajúcich rokov, tentokrát nebude možné. Neplánujte si spoločné spovedanie. Vo farnostiach si však už teraz môžete na každý deň pripraviť plán spovedania jednotlivcov, možno aj s rozdelením podľa ulíc (aby sa prípadný záujem čo najviac rozdelil v čase), najlepšie na otvorenom priestranstve pri kostole. Spovedať možno po stojačky, k dispozícii pre rôzne prípady môže byť aj stolička. Potrebné je mať rúško, tak v prípade kňaza, ako aj penitenta. Dbajte na to, aby sa nevytvárali veľké rady.
2. Po sv. spovedi môže byť ponúknutá možnosť sv. prijímania. Ten, kto sa vyspovedá, s rúškom na tvári môže vojsť do kostola, kde sa nemôže dlho zdržiavať. Od povereného kňaza, resp. akolytu, prijme Eucharistiu na ruku. O povolení prijímať na ruku počas epidémie sa rozhodlo na poslednom plenárnom zasadnutí KBS v Čičmanoch. Zo strany farnosti je dobré mať pripravený dezinfekčný prostriedok, ktorý krátko pred prijímaním na ruku môže dostať každý komunikant.
Tam, kde sa zhromažďuje príliš veľa ľudí v jednom čase, je lepšie nevyhlasovať adorácie, aby sme sa vyhli plánovanému a nárazovému stretávaniu. V kostole nemajú byť modlitby spoločné - či už modlitba ruženca alebo iné pobožnosti. Treba zachovať posvätné ticho pre súkromnú modlitbu, ktorá tiež nemá trvať dlho.
V rámci preventívnych opatrení voči šíreniu ochorenia Covid-19 slovenskí biskupi 10. marca 2020 odsúhlasili, aby sa pri bohoslužbách na celom území Slovenska až do odvolania sväté prijímanie rozdávalo do rúk. Podľa odborníkov je pri podávaní svätého prijímania na ruku omnoho menšie nebezpečenstvo prenosu vírusu.
Preto žiadame kňazov, aby veriacich náležite poučili o zachovaní úcty a o spôsobe prijímania Eucharistie na ruku: veriaci majú pristupovať tak, že predložia ruky spojené vo výške hrude. Kňaz položí Eucharistiu na otvorenú dlaň veriaceho, a ten si ju sám druhou rukou vloží do úst pred kňazom. Potom odíde na svoje miesto. Treba dbať na to, aby prijímajúci neodišiel s Eucharistiou v ruke.
Modlitba v Čase Krízy
Vo štvrtok 19. marca, na slávnosť sv. Jozefa sa celé Taliansko zjednotilo v modlitbe ruženca a Loretánskych litánií prenášaných televíziou a internetovým strímingom z Baziliky sv. Jozefa v rímskej štvrti Trionfale. V tejto doposiaľ nevídanej situácii, v ktorej sa zdá, že všetko sa otriasa, pomáhajme si zostať pevní v tom, na čom skutočne záleží. Modlitba ruženca je modlitbou pokorných a svätých, ktorí v jej tajomstvách spolu s Máriou kontemplujú život Ježiša, milosrdnú tvár Otca.
Ako je to teraz so sviatosťou zmierenia? Individuálne sväté spovede na požiadanie nie sú zakázané, neodporúča sa však organizovať spoločné spovede. Prosíme zároveň veriacich, aby brali ohľad na výnimočnú situáciu a na to, že aj kňazi môžu ochorieť, a potom už nebudú k ...
Tento žalm je znovu pripomenutím si diel, ktoré Boh vykonal v dejinách Izraela od čias Abraháma až po vstup do zasľúbenej zeme. Boh sa javí ako ten, ktorý je protagonistom a dirigentom tejto histórie. Životným centrom histórie Izraela sú dejiny exodu. Cez ne Boh volá svoj ľud ku existencii. Každoročné oslavy židovskej Veľkej Noci, ku ktorým sa vzťahuje zrejme aj tento žalm sú neprestajným pripomínaním si tohto slávnostného začiatku tejto histórie.
Uzáver tohto žalmu, ktorý sa nachádza aj v 1Krn 18, 8-22 a má svoj pôvod u Dávida sa javí celkom jasný. Boh bol verný svojim prísľubom voči svojmu ľudu. „V Abrahámovi sa človek naučil a zvykol si nasledovať Božie Slovo. Jeho viera je identická tej našej. On veril v budúce veci, akoby sa už uskutočnili v sile Božieho prísľubu a my vo viere kontemplujeme dedičstvo kráľovstva.“ (sv.
My sme Abrahámovo potomstvo, na nás vzťahuje tento žalm, aby nás povzbudil v oslave Pána a aby sme pamätali na jeho prísľuby. Svojimi sviatosťami nám Kristus ponúka v púšti tohto sveta, tie skutočnosti života a nadprirodzené milosti, ktorých obrazom boli prísľuby, ktoré sprevádzali Izraelitov na ceste do zasľúbenej zeme (refrén žalmu). „Kto hľadá Pána“, čiže intímne poznanie, ktoré nám On dáva o sebe samotnom je nezaslúženým darom. Tento dar je nám daný s vierou, s láskou a s poslušnosťou jeho slovu a pozýva nás, aby sme neboli smutní. Je to hľadanie, ktoré sa rodí z toho, že sme boli nájdení a je to nachádzanie, ktoré nás privádza k hľadaniu až do nekonečna.
Žalmista pripomína a pozýva nás, aby sme si spomínali na zázraky, ktoré Boh vykonal a nezabúdali na to, že On je verný, nepochybne verný. Čo slovo túžba vôbec znamená? Túžbu môžeme charakterizovať ako nejakú hnaciu silu, ktorá nás posúva k tomu, čo chceme dosiahnuť. Preto túžba po Bohu, konkrétne túžba po poznaní Boha, je tou najväčšou a najsilnejšou túžbou, ktorú človek mohol dostať od svojho Stvoriteľa. A táto túžba po Bohu je najviac posilňovaná na púšti, keď pociťujeme nedostatok. A pri nedostatku sa rodí túžba. Púšť v našom živote predstavuje čas súženia a ťažkostí. Boh nás povoláva do tohto času, aby sme sa nebáli a obnovili si opäť túžbu po Bohu a boli naplnení prameňom života, ktorý predstavuje samotného Boha. Aj Samaritánke pri studni, ktorej Ježiš hovorí: „Daj sa mi napiť!“, bol tento prameň ponúknutý. Môžeme sa cítiť veľakrát nehodnými piť z prameňa života, ale to sú len myšlienky Zlého, ktorý nás oslovuje nie naším menom, ale našou hriešnosťou, a to nás privádza do otroctva. Boh vždy ponúka tento prameň ako oslobodenie z pút.
V našich životoch sa objavujú rôzne túžby. No musíme hľadieť na dôsledky činov, ku ktorým nás naše túžby vedú. Pozrime sa na túžbu Dávida po Betsabe, žene, ktorú videl, ako sa kúpe na záhrade. To, že ju Dávid uvidel, nerobí z neho hneď hriešnika, ale on dobrovoľne uchovával nemorálnu myšlienku vo svojej mysli, ktorá prerástla do túžby a tá ho dohnala k hriechu. Boh dal Dávidovi slobodu rozhodnúť sa a on sa rozhodol pre hriech. Spolu s rozhodnutiami prichádza zodpovednosť za dôsledky našich činov. Preto sa snažme túžiť po čistote mysle, srdca aj skutkov. Na druhej strane túžba Ježiša po Bohu Otcovi a túžba splniť jeho vôľu ho viedla na kríž. Aj nás bude túžba po Bohu sprevádzať často na Kalváriu. Avšak bez kríža náš život nikdy nebude naplnený. Boh vložil do nás túžbu po ňom a „naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v tebe, Bože“ (sv. Augustín). Nechajme sa naplniť láskou, pretože to je presne to, po čom Boh túži. 27 Túžba po Bohu je vpísaná do srdca človeka, lebo človek je stvorený Bohom a pre Boha. 30 „Nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána“. Hoci človek môže na Boha zabudnúť alebo ho odmietnuť, Boh neprestáva volať každého človeka, aby ho hľadal, a tak žil a našiel šťastie.
Pamätám si obdobie, kedy som si musel obhajovať svoju vieru vo vášnivej diskusii založenej na logike a filozofii, a chvíľami aj na prírodovedných disciplínach. Takéto dokazovanie si zažila európska kultúra od obdobia Osvietenectva v niekoľkých vlnách. Malo to svoje pozitíva: mnoho vecí sa objasnilo. Dnes sme dospeli do fázy, kedy diskusie tohto typu sú skôr raritou. Európska a severoamerická spoločnosť upadla do akejsi unudenosti a nezáujmu o vyšší princíp. Už nám je to jedno… mnohí kresťania sa čudujú prečo sa nevedie ďalej tento intelektuálny „boj“. Úprimne povedané, lebo diskusie tohto typu - či je alebo nie je Boh, či Ježiš žil alebo nežil atd. - sú fakt nudné. V tých starých diskusiách zlom nastal vo chvíli, keď človek začal hovoriť o vlastnej skúsenosti s Bohom. Keď začal hovoriť o tom, čo Boh urobil s ním a v jeho živote. Teoretizovanie je plytké. Dôležitejší je život, veď to ma zaujíma!! Aký zmysel má moja existencia? A čo s ňou? Aký obsah dať vlastnému bytiu?
V dnešnom evanjeliu počujeme príbeh uzdravenia slepého. Všimnite si, akú diskusiu chcú rozvinúť učeníci. Kto zhrešil? On či rodičia, že je slepý??? (v.2) Otázka zla a utrpenia vo svete! Ideálna pre dlhú filozofickú debatu. Ježiš však odpovedá veľmi prekvapivo: ani on ani rodičia (v.3). Stalo sa to, aby sa zjavili Božie skutky v ňom (v.4). Takto znie doslovný preklad. Štylisticky sa zvýrazňuje a podčiarkuje „zjavenie“ a „skutky Božie“. Až na poslednom mieste vetnej štruktúry je „v ňom“. V slovenskej verzii „aby sa na ňom zjavili Božie skutky“ stráca pôvodné zvýraznenie. O čo ide? V biblických časoch si ľudia mnohokrát kládli túto otázku: prečo zlo? Viď kniha Jób. Zaznamenali aj Božie odpovede: Boh nestvoril smrť a neteší sa z nej (Mudr 1:12-14; 2:23-24) Nehorlite za smrť na bludisku svojho života, nepriťahujte si skazu činmi svojich rúk, pretože Boh nestvoril smrť a neteší sa zo záhuby žijúcich. Veď on stvoril všetko pre bytie: tvory sveta sú tu pre spásu a nieto v nich nijakého jedu záhuby, podsvetie tiež nepanuje na zemi….. Boh prisľubuje zničenie smrti (Iz 25:8 - 9) Zničí smrť navždy a Pán, Jahve, zotrie slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán hovoril. A v ten deň povedia: „Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! Nedozvedáme sa však - tak ako sa to ani oni nedozvedeli - prečo zlo a smrť zostáva. Prečo sa dejú také veci...
Uzdravenie slepého
Záver
Nech nás tieto úvahy povzbudia k hľadaniu Pána a radosti z jeho prítomnosti v našich životoch. Nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána!