Božie slovo je hlboké a široké, a hlavne, je ŽIVÉ a do konkrétnej situácie zasvieti ako ranný lúč svetla. V prvom rade nás informuje o tom, že medzi nami žijú „psi“ a „svine“. Fúúúha!? Dosť tvrdá reč.
Je ale úžasné, že nám Pán predkladá realitu tohto sveta bez prikrášľovania a servítok, takú, aká jednoducho je. Žijeme vo svete plnom násilia, zvrátenosti, klamstiev. A Pán Ježiš nám týmto hovorí možno toto: „Haló, človeče, zobuď sa! Buď bdelý a nezadriemkaj na ružovom obláčiku, že tebe „svine“ cestu neskrížia.
Rozmýšľaj dospelo a ber na vedomie, že svet, v ktorom žiješ, je plný tmy. Maj sa na pozore! A dávam Ti príkaz, ako sa máš k sviniam zachovať, aby si nestratil sebaúctu. Dobre, Pane, verím Ti. Takže nemám hádzať perly. Ešte ten výraz „hádzať“ - to nie je vôbec náhoda. Mne to príde ako synonymum kŕmenia. Takže, nesýťte svine perlami. Prečo?
„ …aby ich nepošliapali nohami, neobrátili sa a neroztrhali vás.“ Pane, akú hlbokú pravdu si nám v tak jednoduchej vete vyjavil! Medzi nami žijú svine (aj psi). Také svine nie sú rarita. Dajú sa nájsť pomerne ľahko: v rodinách, priateľstvách, školách, zamestnaniach, politike a dokonca aj v Cirkvi.
Ja mám uvažovať a správať sa dospelo - to je presný opak naivity. Mám byť bdelá, ostražitá, rozumná, opatrná a pýtať si múdrosť od Pána.
„Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Hurá, som bohatá, mám perly! Ďakujem Ti, Pane, že si ma obdaril toľkými perlami! Moja ľudskosť, dobrá vôľa, empatia, ovocie Ducha svätého… Lalalala. S perlami mám múdro zaobchádzať. Perly sú predsa nesmierne vzácne! Kŕmiť nimi svine a psov? Kto to kedy videl!? Nuž, ja to vídavam dosť často a ešte aj s požehnaním duchovných autorít.
A ešte jeden postreh: svine perlami pohŕdajú. O čo si koledujeme, keď tie perly predsa len budeme hádzať sviniam a psom? Výslužka vyzerá asi takto: neprijatie, zneváženie, pohŕdanie, ohováranie, manipulácie, psychické a dokonca aj fyzické násilie.
A už počujem kohosi namietať, že “veď každý z nás sa správa občas ako sviňa”. Pravda. Tak o koho vlastne ide? O všetkých nás (hriešnikov)? Ide o ľudí, ktorí nemilujú sami seba, a teda nie sú schopní ani lásky k blížnemu. Nemajú sebaúctu ani zdravé sebavedomie, vytvorili si falošné ego (sebaprezentáciu) a nemajú kontrolu nad vlastným životom.
Pocit vlastnej úbohosti ich podvedome desí, a tak sa musia prezentovať tak, aby zvyšovali svoj kredit na úkor iných. Ako? Chudáci ľudia, čo to v sebe takto majú! Prv, než sa oddáme ľútostivej zhovievavosti, majme na pamäti, že Pán ich nenazval nečistým zvieraťom náhodou.
Pán nám nedáva povolenie - kvôli pocitu našej ľútosti a kvôli postoju nikoho neodsudzovať - aby sme s týmito ľuďmi nadväzovali vzťahy. Lebo je to nebezpečné! Budú vás udupávať neustálou kritikou; nič nebude dostatočne dobré; budú účelovo strašiť, aby potom mohli upokojovať a uisťovať svojou „podporou“; vyjadríte iný názor, tak vás vyhlásia za smiešneho, hlúpeho a nerozhľadeného; budú urážať a keď sa začnete brániť, vyhlásia vás za tých, čo nevedia zniesť kritiku; keď sa vám náhodou niečo nepodarí, budete obvinení, že to robíte naschvál; keď budete v pokoji a šťastní, niečo vždy vymyslia, len aby vás znepokojili; vaše pocity nebudú adekvátne, vaše názory nebudú dôležité; nebudú vám veriť; budú vás robiť závislými na ich manažovaní vášho života... proste, spôsobom znevažovania sa medze nekladú.
A sebaúcta, to vám je prenesmierne vzácna záležitosť. Predstavujem si ju ako krásnu záhradu, a ja som v nej dobrým záhradníkom. Denne sa o ňu starám: pravidelne zavlažujem, burinu vytrhávam, pozorne sledujem, čomu sa darí a čomu nie, ošetrujem ju a sadím dobré semienka. Tie keď vyrastú, budú rodiť dobré ovocie. Keď neviem niečo vyriešiť, zavolám si na pomoc Odborníka Nebeského aj odborníkov ľudských, ak treba. A Pán sa z mojej záhradky raduje, hladí ju pokojným vánkom, hreje na ňu svojimi lúčami a požehnáva všetko dobré v nej.
Dáva mi rady svojím Slovom Života, aby všetko v záhradke žilo, prekvitalo a rodilo dobré ovocie. Aká radosť a hrdosť mať takú záhradu! Koľko pokoja a dobra je v nej! Aj vtáčiky, motýle, včielky a všelijaké iné Božie stvorenia sa v nej majú dobre. Rada vás pozvem na návštevu, v pokoji sa poprechádzame a zajeme si s dobrého ovocia. Neverte hocikomu, že je odborníkom na záhrady.
Ani keby sa preukázal diplomom z vysokej školy záhradníckej, ani keby prišiel z renomovanej záhradkárskej firmy, ani keby mal najmodernejšie záhradkárske náčinie a reči plné odborných záhradkárskych slov. Radšej si dajte načas a hľadajte pravdivé dôkazy o stave jeho/jej vlastnej záhradky. Možno budete prekvapení, čo za smetisko a hnojisko to v skutočnosti bude. Záhradku si oploťte a vybudujte pevnú bránu. Pustime dovnútra len to, čo záhradke prospeje! ...lebo sebaúcta, to vám je prenesmierne vzácna záležitosť.
Sv. Ján Pavol II. používa výraz otrok, otrokyňa (doulos, doulé). J. definuje svoju úctu ako formu ‘otroctva’. Čo sa týka mňa, nenachádzam v tom žiadnu ťažkosť. slovo použiť vždy správny význam, čiže posvätená Božou milosťou.
Ó, aká nepochopiteľná výška! neopísateľná šírka! Ó, aká nezmerateľná veľkosť! priepasť! najhlbších priepastiach, všetko hlása, všetko zvestuje obdivuhodnú Máriu. predovšetkým kanonizáciou autora a prijatím jeho učenia. poznania preblahoslavenej Panny Márie a jej kráľovstva. Beda!
Ježiš Kristus sa pýta: „Hadie plemeno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí? 12,34. „Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine.“ Mt 7,6. Sv. Peter hovorí: "Umytá sviňa váľa sa v blate zasa." 2 Pt 2, 22.
Otec dal svetu svojho Jediného iba cez Máriu. to, čo svätí vyprosovali počas štyritisíc rokov, ho nedostali. Otec prejavil svoju silu tým, že sa nechal nosiť týmto dievčaťom. Boh chcel mať Máriu za Matku, aby v nej našiel zaľúbenie a v skrytosti vykonal zázraky milosti.
Stal sa plodným prostredníctvom Márie, svojej nevesty. Boh nám dal Máriu a s ňou všetko to, čo je krásne, žiarivé, vzácne a drahé, dokonca i svojho Syna. On rozhodol, aby sme všetko mali skrze ňu. Ježiš sa chcel pokorovať a ukrývať až na dno ničoty po celý svoj život. Boh vládne v nebi nad anjelmi i blaženými.
Ten, kto ju nemá za Matku, nemá ani Boha za Otca. sa tým vystatujú, lebo nemajú Máriu za matku. Beda! Kristus je aj teraz, ako vždy bol, plodom Márie. Preto Cirkev právom nazýva smrť spravodlivých dňom ich zrodenia. Duch Svätý chce v nej a jej prostredníctvom formovať svojich vyvolených. Nemohla by ich formovať, živiť ani rodiť pre večný život ako ich matka. Ježišovi Kristovi a Ježiša Krista v nich.
Svätú Pannu Boh potreboval iba tzv. nevyhnutnosťou, ním samým chcenou. Rozum aj skúsenosť to učia i potvrdzujú. boli schopní nadobudnúť počas viacerých rokov. 2. pravé. pobožnosťou. Prvá pravda: Boh je koniec všetkého. druhá pravda: cenou svojej krvi.
Treťou pravdou je, že naše dobré skutky obyčajne poškvrnia a znehodnotia zlým základom, ktorý je v nás. A štvrtá pravda, Boh nám dal takto prístup k svojim milosrdenstvám. piata pravda: vhodný okamih. a úplne sa zasvätia jej službe ako jej podriadení a otroci lásky.
A ako sa to stane?... By som mal objasniť, v čom táto úcta spočíva. Mária našla milosť u Boha bez pomoci ďalšieho stvorenia. Pán je naším zástancom a sprostredkovateľom vykúpenia u Boha Otca. všetko som prebral od svätého Bernarda a svätého Bonaventúru.
Och! Och! preukazujeme? bokom? Je azda akousi cudzinkou, ktorú nespája s tebou žiadne puto? naozaj protiví, keď sa jej chceme zapáčiť? nerozšírila nezáujmu o ňu. z detí voči najdokonalejšej z matiek. Krista.
Tri druhy otroctva: otroctvo prirodzené, nútené a dobrovoľné. služby tomu, koho milujú, len preto, aby mali tú česť, že mu môžu patriť. Boh vládne v nebi nad anjelmi i blaženými. Boh chcel, aby celé nebo i zem chtiac či nechtiac podrobili príkazom poníženej Márie. Ako predobrazom je Jakub!
Duch Svätý chce v nej a jej prostredníctvom formovať svojich vyvolených. Zjavenie svojej slávy. Som, že toto sa odohrá najmä ku koncu sveta, a to vskutku čoskoro. Bude jednou rukou bojovať a druhou budovať.
Sveta sa začala cez Máriu a takisto bude cez ňu dokonaná. Tuum, et tu insidiaberis calcaneo ejus. najväčší zázrak v poriadku milosti. Alžbety, jeho matky, slovami Márie, hneď, ako prehovorila.
Lucifer stratil pýchou, to Mária získala pokorou. démonovým. Diablov: navzájom sa vôbec nemilujú, vnútorne sa vôbec nepriťahujú. Aby sa pripodobnili obrazu Božieho Syna. Preto Cirkev právom nazýva smrť spravodlivých dňom ich zrodenia.
Nebudú mať z nikoho strach, nebudú brať ohľad na osobu, nebudú počúvať ani sa báť nijakého smrteľníka, hocako mocného.Toto sú veľkí muži, čo prídu. Viac sa boja jej jediného pohrozenia než všetkých svojich ďalších múk.
Tabuľka: Porovnanie falošných a pravých ctiteľov Panny Márie
| Falošní ctitelia | Praví ctitelia |
|---|---|
| Učenci, silné a samostatné povahy | Chudobní v duchu, pokorní |
| Vonkajšie pobožnosti bez vnútorného presvedčenia | Žijú v súlade s evanjeliom |
| Prázdne reči a bájky | Milujú Máriu úprimne a skutkami |
Keby mu jeho pevná viera nehovorila opak. AŽ natoľko im zatemňuje myseľ, že Máriu nenávidia buď preto, že ju nepoznajú, alebo preto, že ju nepoznáme!
Svätá Matka je prostredníčkou u Ježiša Krista. Pánom. V dušiach a myrhu umŕtvovania vo svojich telách. Ako hrmiace a poletujúce oblaky v jemnom vanutí Ducha Svätého. Márii nebudú pripisovať nič, ani ničím prekvapení. Zasiahnú diabla i jeho prívržencov. Konať zázraky, a dobyjú slávne víťazstvá nad svojimi nepriateľmi. Vieme, že oni budú pravými učeníkmi Ježiša Krista. Rozšírili jeho vládu i na bezbožníkov, modloslužobníkov a mohamedánov.
Siedem druhov falošných ctiteľov a nepravých pobožností k svätej Panne. A vnuká najsvätejšej Panne a tak sa mohli tým vyhnúť a týmto pravým sa oddať.
Bájkam a historkám, ktoré sa o nej rozprávajú. Robili Cirkevní otcovia. Kristovi! Bratstvá a vonkajšie pobožnosti k svätej Panne? Nevedomosť! Robia komédiu z nášho náboženstva. Čo hovoria, je v istom zmysle pravda. V zmysle blahorečiť Máriu. Čností tejto najsvätejšej Panny.