Otázka existencie Boha je večná a často sa o nej diskutuje. Jeden z príbehov, ktorý sa zaoberá touto témou, je príbeh o holičovi a jeho zákazníkovi. Poďme sa naň pozrieť a zamyslieť sa nad ním.
Jeden muž prišiel k holičovi, aby sa dal ostrihať a oholiť ako obvykle. Začali sa zhovárať, rozprávali o mnohých rozličných veciach a témach. Zrazu sa zvrtla reč na tému Boh.
Holič: „Je to jednoduché, stačí vyjsť na ulicu a uvidíte, že Boh neexistuje. Povedzte mi, keby existoval, bolo by toľko chorých ľudí? Bolo by toľko opustených detí? Ak skutočne existuje Boh, bolo by toľko trápenia a bolesti?"
Zákazník sa na chvíľu zamyslel, ale neodpovedal, pretože sa nechcel začať hádať. Holič skončil svoju prácu a zákazník odišiel. Len čo vyšiel na ulicu, uvidel muža s dlhými vlasmi, s dlhou bradou, neupraveného a špinavého. Bolo to veľmi dávno, keď mal tento muž naposledy ostrihané vlasy.
Zákazník sa vrátil späť k holičovi a hovorí: „Viete čo? Holiči neexistujú!“
Holič: „Ako to môžete povedať? Ja som holič a som tu.“ pýta sa holič prekvapene.
Zákazník: „Nie! Holiči existujú, to len ľudia ich nevyhľadávajú.“
Zákazník: „Presne!!! Je to tak. Boh existuje. Čo sa stalo je len to, že ľudia ho nenasledujú, ani ho nehľadajú.“
Tento príbeh nám pripomína, že prítomnosť Boha nie je vždy zrejmá a že je na nás, aby sme ho hľadali a nasledovali.
o. Marián Kuffa - Čo je zmyslom Tvojho života? - 9.6.2017
Životné skúsenosti a milosrdenstvo
Farár Marián Kuffa, známy svojou prácou s ľuďmi na okraji spoločnosti, sa vo svojich rozhovoroch často dotýka tém milosrdenstva, odpustenia a pochopenia. Jeho vlastná životná cesta, poznačená ťažkosťami a skúsenosťami s agresívnym otcom alkoholikom, mu umožnila hlbšie porozumieť slabým a trpiacim.
Kuffa hovorí: "Môj otec bol agresívny alkoholik. Viem, čo je to celú noc nespať a preplakať, ísť zakrvavený alebo hladný do školy. Poznám to."
Jeho príbeh o tom, ako sa v detstve pomočoval a jeho mama o tom nikdy nehovorila, je silným svedectvom o milosrdenstve a bezpodmienečnej láske. Tento zážitok ho naučil rozumieť slabým ľuďom a Boh si ho pre nich chystal.
"Bol to prejav mimoriadneho milosrdenstva. Nikdy v živote. A nikdy som sa jej ani nepýtal. Nič nepovedala, no rozprávali sme sa očami. Pozrel som sa na ňu, ona na mňa: „Mami, ja ti tak ďakujem za to, že mlčíš. Ani nevieš, ako ťa milujem!“ A mama mi akoby s úsmevom odpovedala: „Aj ja ťa milujem! Viem o tvojom tajomstve, viem o tvojej slabosti."
Rodičovstvo a požehnanie detí
Viera v Boha sa často spája s úctou k životu a s vnímaním detí ako požehnania. V dnešnej kultúre, kde sa dieťa niekedy vníma ako záťaž, je dôležité pripomenúť si, že dieťa je dar a odmena.
V Biblii sa hovorí: "Ako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. Blahoslavený muž, ktorý si nimi naplnil svoj túl." (Žalm 127, 4-5)
Deti prinášajú požehnanie a menia atmosféru v rodine. Sú povolané na Božie veci a treba s nimi šafáriť ako s Božími darmi.
Dôležitá je aj otcovská láska, ktorá vychováva a karhá, ale zároveň učí a buduje. Rodičia by mali byť rozhodní, pozorní a starostliví, aby mohli viesť svoje deti po Božej ceste.
Spravodlivosť a milosrdenstvo
Otázka spravodlivosti je pre človeka dôležitá, a otázka spravodlivej odmeny osobitne. Mnoho ľudí má predstavu o Pánu Bohu, že nám mnoho sľubuje, ale málo dáva. Nevera v Boha má často podobu nielen úplného popretie Božej existencie, ale aj podobu pochybnosti o Božej spravodlivosti. Vážnym problémom je, ak si človek predstavuje Pána Boha a Jeho spravodlivosť ako tzv.
Evanjelim oznamuje: “Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho. Pokiaľ ide o spásu a večný život, tu človek ako hriešnik nemôže v skutočnosti nič urobiť. Nebo si nemôžeme zaslúžiť. Nebo však možno prijať ako dar milosti, ako prejav Božieho milosrdenstva. A Boh nám tento dar, účasť na Jeho živote naozaj dal, keď dal svetu svojho Syna. V Ňom je plnosť lásky pre všetkých.
Pán Boh ukázal aj svojmu vyvolenému ľudu, že je to pomýlená predstava a cesta. Preto Pán Ježiš na inom mieste hovorí: “Keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: “Neužitoční služobníci sme, čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme”!
Ďakujme aj dnes Pánu Bohu za to, že hoci sme iba ako hlinené nádoby, smieme byť naplnení vzácnym obsahom. Smieme prijať celý Boží dar. Božie milosrdenstvo a milosť. V pokání vyprázdnime to, na čom si svet zakladá. Vyčistime starý kvas ľudskej pýchy, a namyslenosti a dajme sa umyť a obmyť Pánovi. Pre Kristove zásluhy sa Pán Boh chce zmilovať a sa aj zmiluje nad každým, kto plne dôveruje Ježišovi a Jeho dielu. Je isté, že toto bohastvo a dedičstvo si nikto z ľudí nezaslúžil a nemože zaslúžiť. Taká veľká je Božia milosť, Božia láska a Božia spravodlivosť. “Nádoby hnevu”, či sú zo Židov, alebo z pohanov, robí Boh “nádobami milosrdenstva, pripravené na slávu”. Za to Pánu Bohu nanovo ďakujme, Jeho oslavujme a dobrorečme Jeho svätému menu.
| Téma | Myšlienka |
|---|---|
| Boh | Existencia Boha nie je vždy zrejmá, treba ho hľadať. |
| Milosrdenstvo | Dôležité pre pochopenie slabých a trpiacich. |
| Rodičovstvo | Deti sú požehnaním a darom od Boha. |
| Spravodlivosť | Božia spravodlivosť je spojená s milosrdenstvom. |