Vrch Zobor, týčiaci sa nad mestom Nitra, je vyhľadávanou turistickou lokalitou s bohatou históriou. Mesto Nitra bolo údajne založené na siedmich pahorkoch, medzi ktoré patrí aj Zobor. Z diaľky masív Zobora pripomína dvojicu sopiek.
Na Zobor vedie viacero turistických chodníkov. Zobor je najjužnejší geomorfologický podcelok jadrového pohoria Tribeč medzi Nitrou a Žiranmi. Na vrchole Zobora sa kedysi nachádzalo hradisko, nielen najstaršia pamiatka v oblasti Nitry, ale aj Národná kultúrna pamiatka. Hlavné obrysy hradiska sú dobre viditeľné. Ohraničuje ho obranný val, ktorý je dlhý takmer 2 km a miestami vysoký 7 m. Hradisko vzniklo v neskorej dobe bronzovej (10. až 8. storočie pred Kr.).
Kostol sv. Urbana
Medzi zvyškami viníc stojí Kostol sv. Urbana z 18. storočia. Kostol sv. Urbana sa nachádza na Zobore medzi vinicami a je zasvätený sv. Urbanovi, patrónovi vinohradníkov.
História kostola siaha do polovice 18. storočia. Mešťania sa vtedy rozhodli, že na Zobore postavia Kaplnku ku cti svätého Urbana. Doteraz sa však nenašla jej zakladacia listina.
Prvý doposiaľ známy písomný dokument je zápis v Kanonických vizitáciach Farnosti Nitra - Horné mesto z roku 1830. V roku 1872 udrel do kaplnky blesk, bola úplne zdemolovaná. O rok neskôr sa začala generálna rekonštrukcia budovy. Pre problematickú statiku bola vybudovaná od základov. Vypracovaním projektu bol poverený staviteľ Anton Herverth z Nitry, nový oltár mal na starosti bratislavský sochár Anton Brandl. Práce boli ukončené v roku 1878.
V rokoch 1896 až 1898 bola kaplnka vymaľovaná, exteriér budovy omietnutý a pribudol nový oltár. V roku 1937 bolo priestory kaplnky potrebné rozšíriť, pretože sa rozrástol počet obyvateľov Zobora. Koncom augusta 1939 získal správca farnosti Nitra - Horné mesto povolenie požehnať rozšírený Kostol svätého Urbana na Zobore. Dnešnú podobu nadobudol až v roku 1940. Nový organ zhotovila v roku 1948 firma Otokara Važanského. V roku 1948 iniciovali starosta František Mojto a kurátor Dr. František Stupka výstavbu nového organu. Organ posvätil prelát Rudolf Formánek.
V roku 1952 nitriansky umelec Edmund Massányi namaľoval nad klenbové oblúky dva obrazy, na jednom sú znázornení evanjelisti, na druhom anjeli s monštranciou. V roku 1961 neznámi vandali vytĺkli všetky okná a ukradli srdce zvona, o tri roky neskôr zhodili z podstavca sochu Trpiaceho Krista. Sochu zreparoval sochár Ostrovský z Nitry.
V prvej polovici 90. rokov 20. storočia bola v kostole nainštalovaná Krížová cesta spolu s reliéfom Poslednej večere. Autorom diela je umelec Ľudovít Bebjak. V roku 1985 bol namontovaný do veže zvon. Zatiaľ posledná z priebežných úprav kostola sa zrealizovala v rokoch 1994 - 1995, kedy dal administrátor fary František Kapusňák vymeniť strešnú krytinu.
Nitra 13. mája - Interiér Farského kostola svätého Urbana v Nitre na Zobore prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Počas rekonštrukčných prác boli odkryté pôvodné maľby na kupole chrámu, pochádzajúce pravdepodobne z 19. storočia. „V kostole pribudol nový chórový priestor, presbytérium bolo posunuté smerom k ľudu. V tejto časti v najbližších dňoch osadia pevný oltár a ambonu, v celom priestore pribudne nová dlažba,“ informoval hovorca Nitrianskeho biskupstva Miroslav Lyko. Posvätenie obnoveného kostola spojené s konsekráciou oltára je naplánované na sviatok patróna 25. mája tohto roka.
Farnosť Nitra - Zobor je pomerne mladá, vznikla pred piatimi rokmi odčlenením od farnosti Nitra Horné mesto.
Kláštor sv. Hypolita
Najvýznamnejšia pamiatka na Zobore je však bývalý benediktínsky kláštor sv. Hypolita. Zatiaľ len niekoľko základových múrov a sekundárne použitých stavebných prvkov poznáme zo stredovekého Kláštora sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. Jeho história pritom siaha minimálne do 11. storočia a viacerí odborníci sa zhodujú, že mohol vzniknúť už v 9. storočí.
Podľa všetkého najstarší kláštor na našom území založili benediktíni na kopci Zobor cca tri kilometre od Nitry. Veľkomoravský pôvod pripadá do úvahy po roku 880, keď sa nitrianskym biskupom stal Wiching, sám benediktínsky mních. Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na Zobore vznikol v 9. storočí ako prvý kláštor na území Slovenska. Kláštor plnil v 11. - 14. storočí úlohu náboženského a kultúrneho centra. Bol tiež hodnoverným miestom - dnešný notársky úrad.
Benediktíni sa zaslúžili o zvýšenie životnej úrovne obyvateľov, založenie vinohradov a o kristianizáciu obyvateľstva. Zo Zobora pochádza aj prvá zachovaná písomná zmienka o škole na území Slovenska. Maurova legenda dokladá, že zoborský kláštor fungoval už v prvej tretine 11. storočia, keďže sem prišiel sv. Svorad (cca 980 - 1030), bol prijatý opátom Filipom a dostal tu rehoľné meno Andrej. Kláštor zanikol začiatkom 15. storočia.
Postupný úpadok rehoľného života a benediktínskeho rádu zvlášť v neskorom stredoveku viedol k rozhodnutiu Mateja Korvína odovzdať zoborský kláštor ostrihomskému arcibiskupov. Len o niečo neskôr, v roku 1468, na žiadosť kráľa pápež previedol celé opátstvo pod nitrianskeho biskupa. Na konci 15. V roku 1663 v areáli kláštora postavili kaplnku a v roku 1691 získal nitriansky biskup povolenie usadiť v areáli kamaldulských mníchov. Tí následne postavili veľkoryso poňatý kláštor o samostatnými mníšskymi príbytkami.
V roku 1782 Jozef II. kamaldulský rád v rakúskej monarchii rozpustil, čím sa začalo obdobie chátrania areálu, ktoré najviac postihlo práve kláštorný kostol a mníšske príbytky. Časť hospodárskych budov našla druhotné využitie. Od konca 50. rokov 20. storočia tu sídli nemocnica (dnes Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n. V súčasnosti v areáli nemocnice nájdeme zvyšky obvodových múrov barokového kláštorného kostola a odkryté murivo jedného z mníškych príbytkov.
Počias viacerých archeologických výskumov areálu boli odkryté časti základového muriva či ich negatívov, ktoré odborníci datujú do stredovekého obdobia. V roku 1942 Ľudmila Kraskovská odkryla niekoľko úsekov základových murív spolu s keramikou datovateľnou do 14. - 15. storočia. V rokoch 1961 - 62 A. Habovštiak objavil zvyšky muriva, ktoré mali patriť mladšej stredovekej fázy kláštora. V roku 1997 bolo zdokumentovaná kultúrna vrstva z 9. - 11. Až po roku 2000 sa tu naskytla možnosť systematických výskumov, ktoré vedie M. Samuel. Podarilo sa odkryž ďalšie úseku stredovekých murív spolu so časťami tehlovej dlažby.
Datované boli do prvej polovice 13. storočia strieborných fenigom salcburského arcibiskupstva. Výskum súčasne preukázal, že tieto časti kláštora boli v 13. či začiatkom 14. storočia poškodené až zničené. V roku 2008 bola pri ďalšom výskume objavená kamenná hlavica stĺpika zdobená volutami a datovaná do 12. storočia.
V súčasnosti je ruina zoborského kláštora vyhľadávanou turistickou lokalitou, kde môžete vyraziť do prírody aj s deťmi.
Na Zobore bol v roku 1691 postavený nový jednoposchodový kláštor pre kamaldulský rád - Kláštor sv. Jozefa. V záhrade vznikol aj kostol s vežou a dvoma zvonmi. Kláštor plnil funkciu noviciátu kamaldulskej rehole pre celú Uhorskú časť Rakúsko-Uhorskej monarchie. Do užívania bol odovzdaný v rokoch 1695 - 1697. V kláštore pôsobil istý čas ako mních aj Romuald Hadbavný (ako prvý preložil Bibliu do slovenského jazyka) a brat Cyprián (zostavovateľ rastlinného herbára, ktorý pôsobil aj v Červenom kláštore).
Podľa legendy bol jeho prvým známym opátom Svorad, ktorý pochádzal z Poľska. V roku 1468 bol kláštor zrušený uhorským kráľom Matejom Korvínom a v roku 1471 bol vyplienený a úplne zničený poľským vojskom. Na jeho mieste nitriansky biskup v roku 1691 zriadil nový kláštor pre kamaldulov. Spolu s kláštorom bol postavený aj kostol svätého Jozefa. V tomto kláštore začal svoj rehoľný život aj vynikajúci botanik fráter Cyprián.
Kláštor kamaldulov i kostol svätého Jozefa bol zrušený Jozefom II. v roku 1782. Dnes je zachovaná iba hlavná kláštorná budova (ktorú využíva Špecializovaná nemocnica svätého Svorada Zobor), ruiny kostola svätého Jozefa, oporné múry a zvyšky príbytkov mníchov.
Najstarší kláštor na Slovensku - Kláštor sv. Hypolita, ktorý bol založený v 9. storočí. Medzi 11. a 13. storočím plnil tento benediktínsky kláštor dôležitú funkciu jedného z centier duchovného a kultúrneho života v Uhorsku. Pri kláštore pôsobila škola, nemocnica, lekáreň i dielne remeselníkov. S kláštorom sa spája niekoľko dôležitých listín a diel k našim dejinám. Zrejme tou najvzácnejšou sú Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113.
Od 14. storočia postupne klesalo postavenie zoborského kláštora, až Kráľ Matej Korvín odovzdal kláštor ostrihomskému arcibiskupovi a neskôr pápež Pavol II. nitrianskemu biskupstvu. V 15. storočí kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra.
Kláštor sv. Hypolita obýval mníšsky rád svätého Benedikta, ktorý je najstarším katolíckym existujúcim rádom a na Slovensko prišli ešte pred misiou svätého Cyrila a Metoda. Zohrali významnú úlohu pri formovaní kresťanskej Európy. Okrem náboženskej oblasti sa venovali aj prepisovaniu starých rukopisov, starostlivosti o chorých, vzdelávaniu a poľnohospodárskej činnosti.
Svätý Svorad - patrón Nitry
Svätý Svorad vstúpil do Kláštora sv. Hypolita okolo roku 1000 a prijal mníšske rúcho a meno Andrej. Neskôr žil ako pustovník v masíve Zobora a obýval malú jaskyňu, ktorú nájdete neďaleko turistického chodníka a ktorá dostala po ňom názov - Svoradova jaskyňa. Neskôr s ním býval aj jeho nasledovník rehoľný brat Benedikt, ktorí dobrovoľne vykonávali v zoborskej hore tie najťažšie práce. O živote pustovníkov sa dozvedáme z Maurovej legendy o živote prvých svätcov z nášho územia sv. Svorada a sv. Benedikta, ktorá podáva dôkaz o existencii zoborského kláštora sv. Hypolita, ale aj o kostole sv. Emerána v Nitre, kde sú uložené pozostatky oboch svätcov.
Kláštor sv. Jozefa
Po odchode benediktínov býval opustený kláštor cieľom pútí. Po 150-tich rokoch nechal v tom mieste nitriansky biskup Juraj Szelepcséni vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Svoradovi a sv. Beňadikovi. Nasledujúci biskup Blažej Jaklin sa rozhodol oživiť toto posvätné miesto a postaviť priamo na mieste stredovekého kláštora nový kláštor. Na stavbu povolal na pomoc kamaldulských mníchov. Kláštor bol odovzdaný do užívania v rokoch 1695 až 1697, do ktorého prišla aj časť mníchov až z Talianska.
Kamalduli tzv. bieli sú rímskokatolíckym kontemplatívnym rádom, ktorý vznikli v 11. storočí ako jedno z hlavných reformných hnutí spájajúcich prvky východného pustovníctva a západného mníšstva. Zoborský kláštor bol jedným z piatich kamaldulských kláštorov v celej Rakúskej monarchii. Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián, všestranne nadaný vedec, ktorý vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky. Bol vyhľadávaním lekárnikom a liečiteľom. Zaujímal sa aj o astronómiu a technické vedy. Fráter Cyprián vraj údajne vzlietol na lietajúcom stroji z Troch korún nad Červeným kláštorom, čo sa stalo aj námetom literárnych a filmových spracovaní s „Lietajúcim Cypriánom“.
V kláštore pôsobil aj páter Romuald Hadbavný, ktorý ako prvý preložil Sväté písmo do slovenčiny.
Kostol sv. Jozefa
Dominantou kláštora bol trojloďový kláštorný Kostol sv. Jozefa, ktorého zvyšky sa zachovali dodnes. V kostole sa nachádzalo aj 6 oltárov a dobové dokumenty opisujú honosnosť a výzdobu jednotlivých priestorov. Pod kostolom sa nachádzali krypty. Súčasťou kláštora boli príbytky rehoľníkov, budova so vstupnou bránou a zvonicou, sad, záhrady a unikátne technické dielo kamenný vodovod, ktorý privádzal vodu od prameňa sv. Svorada do kláštora. Vodovod bol v danej dobe unikátnym technickým dielom, ktoré privádzalo vodu do kláštora niekoľko stoviek metrov a následne sa rozdeľoval do niekoľkých vetiev.
V roku 1782 rozpustil cisár Jozef II. kontemplatívne rády, čo znamenalo koniec kamaldulov pod Zoborom. Z rozsiahleho kláštora za zachovala len časť hlavnej kláštornej budovy, ruiny Kostola sv. Jozefa, zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu. Hlavná budova sa zachovala dodnes a slúžila viacerým účelom - manufaktúra na výrobu súkna, ubytovňa pre chorých, či klimatické kúpele. V roku 1927 kláštor vyhorel, neskôr bol zrekonštruovaný a v roku 1953 ho prevzal rezort zdravotníctva, ktorý následnou výstavbou rozsiahlej liečebne úplne pozmenil vzhľad lokality. V súčasnosti využíva hlavnú kláštornú budovu Špecializovaná nemocnica sv. Svorada, ktorá je zároveň správcom celého areálu, ktorý je vyhlásený za Kultúrnu pamiatku - Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov a o záchranu neudržiavaných zvyškov objektov sa od roku 2015 stará Zoborský skrášľovací spolok.
Každý mních býval v samostatnom príbytku, ktorý bol v tom čase s rozlohou 90 m2 honosný. K príbytku patrila záhradka obkolesená vysokým murovaným plotom. V každom domčeku sa nachádzala súkromná kaplnka. V zásypoch pivnice sa našli tisíce rybacích kostí, čo potvrdilo prísnu pôstnu stravu mníchov. Mníšske príbytky obkolesovali z troch strán kláštorný chrám, v ktorého krypte boli aj pochovaní.
Na jednej z informačných tabuli nájdeme napísané Zoborský kláštor - nedocenený poklad. A preto by sa tu mal zastaviť každý návštevník Zoboru, ktorý vyráža od Špecializovanej nemocnici sv. Svorada a preniesť sa stovky rokov do histórie.