Nitra, najstaršie mesto na Slovensku, je mestom mimoriadneho historického významu. Počiatky jej osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím.
Slovenská história Nitry sa začína koncom 5. storočia, kedy na jej územie prichádzajú prví Slovania. Už v roku 623 sa pramene zmieňujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši. Roku 658 zanikla a vzniklo Nitrianske kniežatstvo.
V Nitre sa nachádza prvý známy kresťanský kostol strednej a východnej Európy, ktorý bol postavený v roku 828. Nitra bola sídlom prvej diecézy (biskupského úradu) na území Slovenska (od roku 880). Svätý Cyril a Metod, tvorcovia hlaholiky (predchodcu cyriliky) sa aktívne podieľali na rozvoji cirkvi a prvej známej diecézy na území Slovenska.
Po zániku Veľkej Moravy mesto Nitra a Nitriansky hrad boli postupne predmetom dobýjania, systematického ruinovania vo vojnách a protihabsburských stavovských povstaniach. Od konca 10. storočia (okrem 1001-1030) mesto patrilo Arpádovcom, okolo roku 1083 alebo 1100 bolo obnovené Nitrianske biskupstvo.
V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky.
Panorámu Nitry tvorí Sedem pahorkov, zo severnej strany sa týči vrch Zobor, Hradná skala, Vŕšok, Kalvária, Borina, Čermáň, spolu s Martinským vrchom.
Nitriansky hrad dominanta mesta, ako najznámejšia kultúrna pamiatka. Hradný komplex pozostáva z katedrály, biskupského paláca, fortifikačných hradieb a hospodárskych budov. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike z polovice 11. storočia už spomínajú baziliku svätého Emeráma, ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu.z 11. storočia, v 15. storočí prestavaný a upravovaný ešte v období baroka. bazilika sv.
Medzi významné kostoly v Nitre patria:
- Bazilika svätého Emeráma
- Farský kostol Navštívenia Panny Márie
- Piaristický kostol sv. Ladislava
- Kostol sv. Michala archanjela
- Kostol sv. Štefana Kráľa
Nitra je tiež známa svojou architektúrou. Budovu chudobinca dala postaviť rímskokatolícka farnosť. Patrí k najlepším realizáciám architekta M. M. Scheera.
Prof. Imrich Točka o Historkách spod Nitrianskeho hradu
Nitra je aktívna aj v oblasti športu. Medzi najvýznamnejšie kluby patria:
- Futbal - klub FC Nitra
- Hokej - klub HK Nitra
- Basketbal - klub EDYMAX SPU Nitra
- Americký futbal - Klub Nitra Knights
V Nitre sa nachádza jedna hlavná železničná stanica a 5 železničných zastávok (Dolné Krškany, Dražovce, Mlynárce a Nitra zastávka). Cez mesto prechádzajú dve európske hlavné cesty E58 a E571 a tri cesty prvej triedy 51, 64 a 65. V roku 2011 bol otvorený dlho očakávaný úsek rýchlostnej cesty R1 spolu s obchvatom Nitry, ktorá spojila Nitru s mestami ako Bratislava, Trnava, Zvolen či Banská Bystrica.
Nitra, jedno z najstarších miest na Slovensku, sa pýši bohatou históriou siahajúcou až do praveku. Osada s názvom Nitraua je doložená od roku 826 a vyvinula sa na starom slovanskom osídlení na križovatke ciest. V 9. storočí bola centrom Nitrianskeho kniežatstva. Knieža Pribina sem povolal z Rezna kresťanskú misiu a okolo roku 830 tu postavil prvý kresťanský kostol na území Slovenska.
Významné sakrálne pamiatky v Nitrianskom kraji
Podľa slov historika a autora projektu zameraného na spoznávanie sakrálnych pamiatok v Nitrianskom kraji Daniela Balka je možné z posledných archeologických a historických výskumov považovať za najstarší stojaci kostol na území Slovenska chrám v Kostoľanoch pod Tribečom.
Za jeden z najkrajších je často považovaný románsky kostolík svätého Michala Archanjela stojaci na skale nad Dražovcami, ktoré sú okrajovou časťou Nitry.
Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach
Bohatú históriu a kultúru Ponitria pripomína mimoriadne cenný predrománsky Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom. Podľa najnovších prieskumov pochádza z 8. až 9. V jeho interiéri môžete vidieť románsku kamennú krstiteľnicu a zvyšky románskych a gotických nástenných malieb z 11. storočia, ktoré sú najstaršie na Slovensku.
Na skalnatom kopci nad Dražovcami, mestskou časťou Nitry, sa nachádza malebný kostol svätého Michala archanjela z 11. storočia. Podľa legendy kostolík založil sám sv. Štefan a vraj sa tu viackrát zjavila Panna Mária.
Kostol Panny Márie v Bíni je považovaný za jeden z najkrajších neskororománskych kostolov na Slovensku. Postavený bol v roku 1217 ako jednoloďová stavba s obdĺžnikovou loďou a sedembokým polygonálnym presbytériom, ktoré bolo rozšírené o bočné kaplnky.
Nielen cirkevný, ale aj svetský význam mal počas niekoľkých storočí kláštorný areál v obci Hronský Beňadik v okrese Žarnovica. Pôvodný kláštor bol románsky a bol vybudovaný ešte pred rokom 1075. V obci Diakovce sa zachovala jedna z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku, rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, vysvätený v roku 1228.
Pri návšteve najzaujímavejších sakrálnych pamiatok v Nitrianskom okrese by sme nemali zabudnúť ani na sídlo tunajšieho biskupstva - Nitriansky hrad. Jeho jadrom je katedrála s priľahlou biskupskou rezidenciou. Najstaršou zachovanou časťou katedrály je románsky Kostol sv. Emeráma, ktorého vznik sa datuje do 11. až 12.
Na Hradnom návrší zrejme stál aj najstarší kostol, ktorý sa ale nepodarilo presne identifikovať. Pravdepodobne sa nachádzal pod dnešným Dolným kostolom, čomu nasvedčuje aj staré patrocínium sv. Emeráma.
Archeologický výskum na Nitrianskom hrade
Archeológovia budú na Nitrianskom hrade hľadať pozostatky najstaršieho kostola na našom území. Výskum v Kaplnke svätého Emeráma v Katedrále svätého Emeráma sa začal tento týždeň a potrvá zhruba dva mesiace. Prvý kresťanský chrám dal podľa písomných prameňov v roku 833 postaviť v Nitre knieža Pribina.
Výsledky archeologických výskumov v Katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade bude môcť vidieť aj verejnosť. Biskupstvo pripravuje stálu prezentáciu, ktorá bude novou atrakciou pre návštevníkov hradu. Pozrieť si tu budú môcť zrekonštruované a osvetlené múry kostola s výklenkami z obdobia gotiky, ktoré sa našli pod podlahou dnešného Dolného kostola.
Pravdepodobne hrob svätého Svorada našli archeológovia pri výskume v Katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade. V Katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade budú archeológovia hľadať dôkazy o tom, že tu bol pochovaný svätý Svorad - patrón Nitry.
Archeologický výskum na Nitrianskom hrade
Doteraz objavené časti najstaršieho kostola pochádzajú spred polovice 11. storočia, možno až z druhej polovice 9. storočia. V kaplnke by sa podľa predpokladov archeológov mala nachádzať jeho apsida.
Pri výskume v katedrále v roku 2008 našli kusy malty, ktoré by mohli pochádzať v obdobia Veľkej Moravy.
Kresťanstvo v strednej Európe pred príchodom Cyrila a Metoda
Kresťanská viera bola v priestore strednej Európy prítomná už v 2. storočí, no o systematickej christianizácii ako činnosti cirkvi alebo jednotlivcov s cieľom obrátiť pohanov na kresťanstvo možno hovoriť až od konca 8. storočia. V roku 796 sa konala synoda biskupov na brehoch Dunaja, ktorú usporiadal syn franského kráľa Karola Veľkého (742/747 - 814, kráľ od roku 768, cisár od roku 800) Pipin. Okrem bavorských biskupov sa jej zúčastnil aj aquilejský patriarcha Paulinus II. (787 - 802/804) a zaoberala sa christianizáciou na území dobytom od Avarov. Z kontextu dochovaného zápisu jasne vyplýva, že na území ovládanom Avarmi prebiehalo intenzívne, no neorganizované šírenie kresťanskej viery. Práve od tejto synody sa začala cieľavedomá christianizácia tohto regiónu, kde možno zaradiť aj oblasť Slovenska.
V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, odkiaľ pochádzali misionári. Priame svedectvo je zachované v písomnom prameni známom ako Život Metoda (Žitije Mefodija). Konkrétne obsahuje informáciu, že na Moravu prišlo veľa učiteľov-kresťanov z Vlach, Grécka a Nemecka, ktorí učia rozlične. V prípade misionárov z Nemecka je jasné, že sa tým myslelo územie Franskej ríše. Vlachy a Grécko s najväčšou pravdepodobnosťou možno interpretovať v prvom prípade skôr ako oblasť severného Talianska a v druhom Istrie, Dalmácie, a nie ako centrálne oblasti Byzancie. V prípade misií z Franskej ríše je potrebné poukázať na fakt, že medzi Slovanmi v strednej Európe hlásali Božie slovo misionári z dvoch zo štyroch bavorských diecéz, a to zo Salzburgu a z Pasova. Kým misionári zo Salzburgu pôsobili najmä v Karantánii a Dolnej Panónii, tak tí z Pasova sa zamerali na oblasť na západ od rieky Rába a najmä v údolí Moravy.
Vďaka expanzívnej politike Karola Veľkého smerom k Avarskej ríši sa otvorili nové možnosti pre pôsobenie bavorskej cirkvi v priestore strednej Európy. K prvej polovici 9. storočia sa viaže len veľmi málo písomných správ o kresťanstve v stredoeurópskom priestore. Je to spôsobené torzovitosťou písomných prameňov. Dva z nich svedčia o misiách zo Salzburgu a z Pasova. Unikátna je zmienka v kronike Conversio Bagoariorum et Carantanorum o vysvätení kostola pre knieža Pribinu salzburským arcibiskupom Adalrámom (821 - 836) na mieste zvanom Nitrava, pretože je prvým svedectvom o existencii sakrálnej stavby nielen na Slovensku, ale aj na území na sever od Dunaja. Aj keď zápis o tejto udalosti neinformuje o presnom dátume, všeobecne sa akceptuje rok 828.
V Záznamoch o pasovských biskupoch je informácia o tom, že pasovský biskup Reginhar (818 - 838) v roku 831 pokrstil všetkých Moravanov. Interpretácie udalosti sú rôznorodé. Pravdepodobne táto správa však súvisí so zriadením cirkevnej správy na Morave (vznik archipresbyteriátu) a tak aj s intenzívnejšou christianizáciou organizovanou pasovským biskupstvom, pod ktorého správu patrilo toto územie. Luděk Galuška (2017, s. 225 - 226) predpokladá, že v prípade Moravy archipresbyter pasovského biskupa mohol sídliť v tzv. trojloďovej bazilike (kostol č. 3) v Mikulčiciach, ktorá bola v prvej polovici 9. storočia najväčšou sakrálnou stavbou na Morave.
Práve evanjelizácia z pasovského biskupstva umožňovala panovníkovi Ľudovítovi II. Nemcovi (805/806 - 876, východofranský kráľ od roku 840/843) prostredníctvom kňazov z jeho ríše mať vplyv na rozhodnutia moravských kniežat Mojmíra I. Informáciu o kresťanstve na území Veľkej Moravy poskytuje aj záznam zo synody v Mohuči (Mainz), ktorá sa konala v roku 852. Spomína sa prípad istého Albigisa, ktorý uniesol ženu Patrikovi a našiel útočisko v krajine Moravanov.
Súčasťou evanjelizácie je aj používania jazyka a písma prvými misionármi. Je jasné, že okrem latinčiny misionári používali aj svoj materský jazyk, no dochované pramene poukazujú na skutočnosť, že na území západných Slovanov sa používali kratšie úryvky kresťanských textov (napr. Vyznanie viery - Credo, Otčenáš) v lokálnych variantoch slovanského jazyka už pred rokom 863. Unikátnym dokladom z tohto obdobia sú spovedné modlitby napísané latinkou, ktoré sa označujú ako Frizinské pamiatky.
Nielen pre pokračovanie christianizačného procesu u Slovanov, ale aj na ich kultúrny vývoj malo nesmierny význam rozhodnutie kniežaťa Rastislava (846 - 869), ktorý nastúpil vládnuť po Mojmírovi I. Tento panovník sa snažil získať nielen misionárov, ktorí by hlásali kresťanskú vieru v slovanskom jazyku, ale aj vytvoriť samostatnú cirkevnú organizáciu, ktorá by bola nezávislá od prevládajúceho franského kléru. Najskôr sa s touto prosbou neúspešne obrátil na pápeža Mikuláša I. (858 - 867) niekedy medzi rokmi 858 - 862. Následne vyslal v roku 862 k byzantskému cisárovi Michalovi III. (842 - 867) posolstvo so žiadosťou o vyslanie biskupa a učiteľa, ktorý by hlásal pravú kresťanskú vieru v slovanskom jazyku a usporiadal zákony. Cisár na rozdiel od pápeža na prosbu reagoval pozitívne, hoci súčasťou vyslanej misie nebol biskup, ale dvaja nesmierne vzdelaní a skúsení misionári - sv. Konštantín-Cyril a Metod.
Svätý Cyril a Metod
Obidvaja boli v úzkom kontakte s vtedajšími byzantskými elitami. Je zaujímavé, že v tom istom období christianizáciu a cirkevnú správu v Bulharskej ríši riešil chán Boris I. Michal (852 - 889, † 907), ktorý v roku 865 prijal krst prostredníctvom byzantského duchovenstva a kresťanstvo sa stalo oficiálnym náboženstvom. Čoskoro však vypuklo povstanie, ktoré tvrdo potlačil. Pôsobením misionárov používajúcich grécky jazyk narastal aj politický vplyv byzantského impéria. Podobne ako to bolo v prípade Veľkej Moravy, kde sa franskí kňazi snažili ovplyvňovať rozhodnutia v prospech politických záujmov Franskej ríše. Boris I. Michal sa pokúsil zbaviť závislosti od Byzancie a obrátil sa na pápeža Mikuláša I. (858 - 867) a východofranského panovníka Ľudovíta II. Nemca (805/806 - 876, východofranský kráľ od roku 840/843). Pápež mu vyslal biskupov Pavla a Formosa z Porta, ale odmietol vytvoriť samostatnú cirkevnú provinciu. Neskôr mu v tejto záležitosti nevyhovel ani nový pontifik Hadrián II. Už predtým roku 867 došlo k vyhnaniu byzantských misionárov. Po tom, čo Hadrián II. odmietol menovať Formosa za arcibiskupa, sa Boris I. Michal opäť obrátil na Byzanciu, kde už v tom čase vládol Basileios I. (867 - 886) a staronovým patriarchom bol Ignatios. Na cirkevnom koncile v Konštantínopole v roku 869 sa nakoniec podarilo dosiahnuť zriadenie arcibiskupstva a Bulharsko sa stalo ďalšou kresťanskou mocnosťou v priestore Balkánu. Nakoniec roku 886 Boris prijal časť vyhnaných žiakov sv.
Informácie obsiahnuté v hagiografických spisoch udávajú rozličné údaje o dĺžke pôsobenia na Veľkej Morave. Život Konštantína (Žitije Konstantina) obsahuje zmienku, že solúnski bratia tu pôsobili približne 40 mesiacov, počas ktorých obidvaja pokračovali v prekladateľskej činnosti a učili žiakov, ktorých im pridelil Rastislav. V tzv. Italskej (Rímskej) legende Života Konštantína-Cyrila a prenesenia ostatkov sv. Klementa (Vita Constantini-Cyrilli cum translatione S. Cletnentis) sa píše, že solúnski bratia pôsobili na Morave pred príchodom do Ríma štyri a pol roka.
Sv. Konštantín-Cyril a Metod nemali vyššie cirkevné svätenie, a preto nemohli vysvätiť svojich učeníkov za kňazov. Zrejme kvôli vysviacke opustili asi v polovici roku 867 územie Veľkej Moravy, kde zanechali pôsobiť niekoľkých žiakov, a nasmerovali svoju cestu do Benátok, ktoré patrili vtedy pod správu Byzantskej ríše. Písomné pramene informujú, že cestou sa zastavili u kniežaťa Koceľa v Blatnohrade, syna Pribinu, ktorý sa stal ich podporovateľom a dokonca im mal dať k dispozícii žiakov, ktorým mali poskytnúť vzdelanie. Solúnski bratia boli rozhodnutí pokračovať v ceste a napokon sa na jeseň 867 presunuli do Benátok. Otázne je, kam mali namierené pokračovať, ale už tu musel sv. Konštantín-Cyril hájiť starosloviensky jazyk pred húževnatými zástancami používania iba troch jazykov v liturgii - hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny. Zrejme sa počas pobytu dozvedeli o novej politickej situácii v Konštantínopole, kde po zavraždení Michala III.