Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je mimoriadne krásny sviatok, pri ktorom si uctievame Eucharistiu, pretože v Eucharistii je reálne prítomný Ježiš Kristus ako Boh a aj človek. Podľa katolíckej tradície vždy vo štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice si pripomíname Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, v roku 2023 tak budeme tento sviatok sláviť 8. júna a pripomenieme si ho aj v nedeľu 11. júna. Ide o prikázaný sviatok Katolíckej cirkvi, v ktorom si pripomíname skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Tento nádherný a tradičný katolícky sviatok je spájaný s procesiou veriacich.
Procesia s Najsvätejšou sviatosťou oltárnou na Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Zdroj: wikimedia commons
Pripomíname si udalosti, ktoré sú najdôležitejšie v celých dejinách ľudstva: umučenie nášho Pána Ježiša Krista a Jeho slávne zmŕtvychvstanie. V tomto období je zvlášť vhodné rozjímať o udalostiach, ktoré sa odohrali. Najpodrobnejší popis týchto udalostí nadiktovala ct. Márii z Agredy samotná Panna Mária. My vám prinášame úryvok z novej knihy Mystické mesto Božie III - Prebodnutie.
Transsubstanciácia: Premena chleba a vína
Pri slávení Svätej omše dochádza k transsubstanciácii obetovaného chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista. Kristus sa v sviatosti Eucharistie stal prítomným premenením chleba a vína na Kristovo Telo a Krv. Cirkevní otcovia potvrdili vieru Cirkvi v účinnosť Kristovho slova a pôsobenia Ducha Svätého pri transsubstanciácii. Epikléza kňaza je teda prosbou, v ktorej kňaz prosí Boha Otca o zoslanie Ducha Posvätiteľa, aby sa obetné dary stali Kristovým Telom a Krvou a aby sa veriaci, keď ich prijmú, aj sami stali živou obetou Bohu (KKC 1105).
Cirkevní otcovia nám odovzdali túto náuku o dôvernom spojení s Kristom prostredníctvom eucharistického prijímania, ako vidíme v nasledujúcom úryvku zo sv. Cyrila Jeruzalemského (Mystagogické katechézy 4, 3):
„S plnou istotou sa podieľajme na Tele aj Krvi Kristovej: lebo v podstate chleba sa vám dáva Jeho Telo a v podstate vína Jeho Krv; aby ste prijímaním Tela a Krvi Kristovej boli zmenení v rovnaké Telo (concorporei) a rovnakú Krv (consanguinei), ako má Kristus. A tak sa stávame nositeľmi Krista v nás, pretože Jeho Telo a Krv sú distribuované cez naše údy; tak sa, podľa blaženého Petra, stávame účastníkmi Božskej Prirodzenosti.“ (2 Peter 1:4)
Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi: „Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá, kým jestvujú eucharistické spôsoby. Kristus je prítomný celý a úplný pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej ich časti, takže lámanie chleba Krista nedelí.“ (KKC 1377)
V Eucharistii je teda obsiahnuté opravdivo, skutočne a podstatne celé Telo a Krv, spolu s dušou a Božstvom nášho Pána Ježiša Krista - teda celý Kristus. Preto stojí Eucharistia nad všetkými sviatosťami a je cieľom všetkých sviatostí. Všetky ostatné sviatosti sú zamerané na Eucharistiu ako na svoj cieľ. Eucharistia je pomyselným stredom, okolo ktorého sú ostatné sviatosti usporiadané podobne ako sú planéty slnečnej sústavy okolo Slnka.
A práve kvôli jedinečnosti Eucharistie my, tradiční katolíci nemôžeme prijímať Telo Kristovo z rúk kňaza inak ako na kolenách a do úst.
Tridentský koncil a reakcia na protestantizmus
Tridentský koncil sa na svojom 13. zasadnutí venoval aj reakcii na protestantské popieranie transsubstanciácie a skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii. Koncil uviedol doslovne toto:
HLAVA 3. Najsvätejšia Eucharistia prevyšuje ostatné sviatosti
Najsvätejšia Eucharistia má s ostatnými sviatosťami spoločné to, že je zmyslovým znakom posvätnej veci a viditeľnou podobou neviditeľnej milosti. Avšak u nej je vynikajúce a jedinečné to, že ostatné sviatosti iba vtedy majú silu posväcovania, keď ich niekto prijíma, kým v Eucharistii sa nachádza sám pôvodca svätosti pred jej požitím. Apoštoli totiž ešte neprijali Eucharistiu z rúk Pána, keď on už v pravde tvrdil, že to, čo dáva, je jeho Telo. A v Cirkvi bola vždy táto viera, že hneď po konsekrácii je pod podobou chleba a vína pravé Telo nášho Pána a jeho pravá Krv spolu s jeho dušou a Božstvom, a to mocou (konsekračných) slov Telo pod podobou chleba a Krv pod podobou vína.
Telo však pod podobou vína a Krv pod podobou chleba a duša pod podobou oboch účinnosťou toho prirodzeného spojenia a spolupatričnosti, ktorou sa časti Krista Pána, ktorý už vstal z mŕtvych a viac už neumiera (Rim 6,9), navzájom spájajú, ďalej Božstvo v dôsledku jeho hypostatického spojenia s telom a dušou. A tak je celkom pravdivé, že každá jedna podoba obsahu je práve toľko, ako aj obidve. Celý a úplný Kristus je totiž prítomný pod podobou chleba a v každej čiastke tejto podoby a takisto je celý prítomný v podobe vína a v jeho častiach.
O tom, že poznáme a uvedomujeme si aspoň v hmlistých obrysoch nesmiernu veľkosť eucharistického tajomstva svedčí v prvom rade spôsob, akým sa Telo Pánovo rozdáva a prijíma. V tradičnom obrade prijímania, nakoľko predstavuje zavŕšenie eucharistickej obety a je vrcholnom stretnutia a osobného zjednotenia sa s Kristom, skutočne a podstatne prítomným pod pokorným závojom Eucharistických spôsobov, je toto poznanie dobre demonštrované. Táto chvíľa v liturgii je tak mimoriadne dôležitá, že sa k nej vzťahujú špeciálne pastoračné požiadavky, dokonca aj v rituálnych gestách. Uvedomujúc si veľkosť a dôležitosť okamihu svätého prijímania, sa Cirkev vo svojej dvetisícročnej tradícii snažila nájsť obradný výraz, ktorý by svedčil čo najlepšie o jej viere, láske a úcte k jej Pánovi.
Eucharistia je hodná úcty
Udalosti v súvislosti s koronavírusom a dojemnú starostlivosť slovenských politikov o zdravie ľudí, na základe čoho sa zvýšil politický a spoločenský tlak na Cirkev (z hygienických dôvodov boli zavreté kostoly a presadené podávanie Eucharistie na ruku, pričom táto prax nebola zrušená ani po skončení pandémie) jednoznačne odmietame a budeme odmietať. Je nám ľúto všetkých tých, ktorí podľahli tlaku okolia a svojím alibistickým prístupom sa podpísali na normalizácii a prijatí takéhoto - v katolíckej minulosti neakceptovateľného - spôsobu podávania Eucharistie veriacim.
K danej téme pridávame ďalší fakt z dosiaľ platného Katechizmu katolíckej Cirkvi: V omšovej liturgii vyjadrujeme svoju vieru v skutočnú Kristovu prítomnosť pod spôsobmi chleba a vína okrem iného aj pokľaknutím alebo hlbokým úklonom na znak adorácie Pána: „Katolícka Cirkev vzdávala a vzdáva tento kult adorácie, ktorý patrí sviatosti Eucharistie, nielen počas slávenia omše, ale aj mimo neho tak, že s najväčšou starostlivosťou uchováva konsekrované hostie, vystavuje ich, aby ich veriaci slávnostne uctievali, a nosí ich v procesii na radosť ľudu zhromaždeného vo veľkom počte.“ (KKC 103, KKC 2628)
Nedokážeme si celkom jasne predstaviť, ako sa môžu konsekrované hostie uchovávať s najväčšou starostlivosťou v rukách veriacich, prípadne aká je vlastne úroveň spomenutej najväčšej starostlivosti, keď pri podávaní Eucharistie do rúk veriacich táto ľuďom často padá na zem?!
Dovoľte len jednoduchý príklad na zamyslenie a kratučkú otázku. Kto má alebo mal malé deti - nechali by ste malé deti po nedeľnom slávnostnom obede odkladať slávnostnú obedovú súpravu? Existuje predsa nemalé riziko, že túto súpravu im vlastnou nepozornosťou či „nešťastnou náhodou“ rozbijú a ešte sa pri tom aj porania. O čo je väčšia hodnota Eucharistie v porovnaní s obedovou súpravou, to snáď netreba zdôrazňovať, takže hazardovanie s Eucharistiou je naozaj nepochopiteľné…
Pri podávaní Eucharistie kľačiacim veriacim do úst, ktoré presadzoval Tridentský koncil, k problémom v podobe spadnutej Eucharistie prichádzalo naozaj len výnimočne. Stotožňujeme sa plne s postojom kardinála Roberta Saraha, niekdajšieho prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorý tiež tvrdí, že Eucharistiu je potrebné prijímať pokľačiačky a do úst. Podľa jeho slov: „Veľkosť a šľachetnosť človeka, rovnako ako najvznešenejší výraz jeho lásky k svojmu Stvoriteľovi spočíva aj v pokľaknutí pred Bohom. Takto sa k Bohu Otcu modlil aj samotný Ježiš Kristus.“ Svätci ako Ján Pavol II., či Matka Tereza tiež prijímali (pokiaľ im to zdravotné dôvody dovolili) Eucharistiu pokľačiačky a do úst.
Kardinál Robert Sarah. Zdroj: wikimedia commons
Čo sa týka tvrdení, že „v prvotnej Cirkvi sa Eucharistia podávala veriacim do rúk“ - tak k týmto tvrdeniam sa staviame kriticky a s nedôverou. Sme totiž presvedčení, že v prípade prvotnej Cirkvi, o ktorej modernisti a liberáli v Cirkvi tak radi rozprávajú, je to podobné ako s manželkou známeho amerického policajného inšpektora Colomba. Nikto ju nikdy nevidel, nikto o nej nič presné nevie, nikto dokonca nevie ako vyzerá, všetci však majú dojem, že ju dôverne poznajú a môžu o nej rozprávať…
Pre nás, „tridentsky“ orientovaných katolíkov, samozrejme existuje jednoduché a logické vysvetlenie v kauze „prvotná Cirkev“. Ak by existoval priamy dôkaz o tom, že sa Eucharistia podávala veriacim v danom čase do rúk, liberáli a modernisti v katolíckej Cirkvi by nám, tradičným katolíkom, s týmto dôkazom donekonečna pílili uši, takže by sme už tento dôkaz poznali naspamäť. Ale keďže neexistuje, liberáli a modernisti nám uši nepília a obmedzujú sa len na amorfné, hmlisté a nepodložené tvrdenia o tom, aké to vlastne v prvotnej Cirkvi bolo, vrátane ich únavnej mantry o tom, že v prvotnej Cirkvi sa až do stredoveku vždy prijímalo na ruku.
Faktom však zostáva, že Kristus je Logos, Božie slovo, ktoré bolo na počiatku s Bohom a ktoré je Boh. My ho môžeme prijať. Ponúka sa tu paralela s Ezechielom, ktorý symbolicky prijal Slovo Božie priamo do svojich úst:
8 „Ty teda počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď odbojný ako ten odbojný dom, otvor si ústa a zjedz, čo ti ja dám.“ 9 Díval som sa a hľa, oproti mne vystretá ruka a v nej zvitok knihy. (Ez 2,8-9) 2 A keď som otvoril ústa, dal mi zjesť ten zvitok. 3 I riekol mi: „Syn človeka, nakŕm si vnútro a naplň si útroby týmto zvitkom, ktorý ti ja dávam.“ Zjedol som ho teda a bol mi v ústach sladký ako med. (Ez 3,2-3)
Čo Prorok prijímal obrazne, zvitok popísaný Božím slovom, my prijímame reálne - vtelené Božie slovo, Krista, tajomne prítomného s jeho Telom a Krvou, dušou i božstvom, v maličkej hostii.
UZDRAVENIE; máme Pána v úcte a vieme mu ďakovať? ...úcta k Eucharistii
Východné cirkvi, ktoré majú blízko k prvotnej Cirkvi prijímajú do úst
Radi by sme okrem toho upozornili aj na fakt, že starobylé kresťanské východné cirkvi (sýrska, malabarská, etiópska, egyptská, arménska, gruzínska…), ktoré majú podstatne bližšie k prvotnej Cirkvi ako naši súčasní modernistickí a liberálni katolícki spolubratia a spolusestry, takisto nepodávajú Telo a Krv Ježiša Krista veriacim do rúk, ale do úst. Dospelý veriaci teda kľačí (v prípade východných cirkví stojí) a necháva sa kŕmiť ako dieťa.