Veľká noc je pre kresťanov najdôležitejším sviatkom v roku. Palmovou nedeľou vstúpili do Svätého týždňa, kedy si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkonočné trojdnie pokračuje Veľkým piatkom, kedy si kresťania pripomínajú umučenie a smrť Ježiša Krista.
Veľký piatok - deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jeden z dvoch dní roka, keď sa neslávi eucharistická obeta (druhým je Biela sobota). Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony svätému krížu a svätého prijímania.
Liturgia Veľkého piatku
Omšu nahrádzajú obrady Veľkého piatka, ktoré začínajú v tichosti. Cirkev nevysluhuje sviatosti, okrem spovedania a pomazania chorých. „Tieto obrady sú naozaj veľmi špecifické. Môžeme ich rozdeliť do troch základných častí. Prvou je liturgia slova, kde máme opäť prednášané pašie a homíliu. Po nich zaznievajú modlitby veriacich.
Pašie nahrádzajú evanjelium a sú opisom utrpenia Ježiša. Umučenie a smrť Krista opisujú všetci štyria evanjelisti. Podľa neho je však pozoruhodné, že evanjelisti Marek a Matúš zachytili Ježišove slová, ktoré radikálne vystihujú Ježišovo rozpoloženie na kríži, keď povedal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15,34; Mt 27,46).
„Po liturgii slova nasleduje druhá časť - poklona svätému krížu, kedy je prinesený zahalený kríž, ktorý je postupne odhalený. Po poklone svätému krížu nasleduje tretia časť, a to je sväté prijímanie.
Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi. Liturgia sa začína modlitbou kňaza, ktorý kľačí alebo leží pred oltárom v červenom rúchu. Keď kňaz vstane, prednesie úvodnú modlitbu a nasledujú čítania. Bohoslužbu slova ukončí modlitba v starorímskej podobe. Diakon od ambony predloží úmysel, všetci sa chvíľu v tichu modlia a potom kňaz od predsedníckeho miesta alebo od oltára prednesie modlitbu. Po prinesení a odhalení kríža nasleduje slávnostná poklona so sprievodnými spevmi známymi už od 8. Pred prijímaním sa oltár zakryje plachtou a diakon alebo sám kňaz prinesie Oltárnu sviatosť. Na záver sa odnáša Oltárna sviatosť do Božieho hrobu na verejnú poklonu.
Podľa záznamu pútničky Egérie sa na Veľký piatok veriaci zhromaždili v chráme postavenom na Golgote a klaňali sa ostatkom Ježišovho kríža. Podľa nášho počítania času to bolo ráno o šiestej. Na obed sa ľud znova zhromaždil a počúval čítania zo Svätého písma o utrpení Ježiša Krista. Dnes sa veľkopiatková liturgia koná popoludní okolo tretej, lebo podľa Písma vtedy Ježiš zomrel.
Kto sa zúčastní na poklone kríža, môže v tento deň získať úplné odpustky.
Pôst na Veľký piatok
Veľký piatok je jedným z dvoch dní prísneho pôstu. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Na Veľký piatok je prísny pôst, t. j. v tento deň je zdržiavanie sa od mäsitých pokrmov a len raz do dňa je možné dosýta sa najesť. Tento pôst viaže od 18-teho do 60-teho roku života. Veriacich od 14-teho do 18-teho roku a veriacich nad 60 rokov viaže iba zdržiavanie sa mäsitých pokrmov. Deti do 14-teho roku života neviaže žiadny pôst. V kresťanskej výchove však deti treba viesť k pôstu. Chorých a prípadne fyzicky ťažko pracujúcich neviaže zdržiavanie sa od jedla.
Boží hrob
Boží hrob sa uchoval vlastne len v krajinách strednej Európy. Tento zvyk pochádza z Jeruzalema, kde sa ľudia zhromažďovali na miestach spojených s utrpením Ježiša Krista, aby ho sprevádzali od večeradla cez Olivovú horu až na miesto jeho pochovania a zmŕtvychvstania. Podľa vzoru Jeruzalema sa aj iné kostoly usilovali mať Boží hrob, pričom doň vkladali Najsvätejšiu sviatosť alebo kríž.
Po obradoch bude vo farskom kostole otvorený Boží hrob do 23.00 hod.
Význam Ježišových slov na kríži
„Aj v našom živote sú chvíle, keď cítime tak silné vnútorné poníženie alebo utrpenie, že máme pocit, akoby nás Pán Boh opustil. Hľadanie výkladu týchto Ježišových slov na kríži je aj pre nás podľa Dudu zásadné.
Pripomenul, že u Marka a Matúša sa píše, že prítomní pod krížom Ježišove slova pochopili nesprávne: vraj volá Eliáša, aby ho prišiel vyslobodiť, lebo v pôvodnej reči tieto slová znejú „Eli, Eli, lema sabaktani“. „Až spoločenstvo nasledovníkov Pána Ježiša pochopilo tieto slova ako pravé mesiášske zvolanie, ako modlitbu 22. žalmu,“ povedal s tým, že je to žalm trpiaceho Izraela, modlitba trpiaceho Izraela.
„Keď Ježiš sa modlí na kríži pred svojou smrťou úvodné slová tohto žalmu, spája sa s celým Izraelom, ba s celým ľudstvom, a vyjadruje či predkladá Bohu všetky modlitby tých, na ktorých tak ťažko dolieha utrpenie ľudu trápeného božou neprítomnosťou. Príčinou, pre ktorú toto žiada Otca, je podľa neho jeho utrpenie a smrť ako najvyšší prejav lásky a poslušnosti voči Bohu. „Kto môže bez viery povedať, že utrpenie a smrť sa môžu stať „bránou do života"? Toto poznačilo dodnes kresťanov, ktorí vo svojej viere chápu smrť ako „narodenie pre nebo“. Kríž a smrť sa podľa katolíckeho kňaza Jána Dudu aj nás bolestne dotýkajú a vždy sa to bude dotýkať ľudí všetkých čias.
Prehľad liturgických slávení
Nižšie nájdete prehľad bohoslužieb a obradov vo vybraných kostoloch počas Veľkého týždňa:
| Deň | Kostol | Čas | Udalosť |
|---|---|---|---|
| Zelený štvrtok | Dóm sv. Alžbety | 9:30 | Missa chrismatis (požehnanie olejov) |
| Zelený štvrtok | Kostol Krista Kráľa | 18:00 | Sv. omša na Pamiatku Pánovej večere |
| Veľký piatok | Dóm sv. Alžbety | 15:00 | Obrady Veľkého piatku |
| Veľký piatok | Kostol Krista Kráľa | 15:00 | Obrady Veľkého piatku |
| Biela sobota | Dóm sv. Alžbety | 18:30 | Obrady Veľkonočnej vigílie |
| Biela sobota | Kostol Krista Kráľa | 18:30 | Obrady Veľkonočnej vigílie |
| Veľkonočná nedeľa | Dóm sv. Alžbety | 6:00, 7:30, 9:00, 10:30, 12:00, 15:00, 18:00 | Sväté omše |
Osobitne Vás pozývame na svätú omšu na Zelený štvrtok o 9.30 hod. v Kostole nanebovzatia Panny Márie, ktorú bude celebrovať spolu s kňazmi diecézy diecézny biskup Mons. Marián Chovanec, pri ktorej posvätí oleje a kňazi si obnovia svoje sľuby. Večer si pri svätej omši pripomenieme ustanovenie Eucharistie, sviatosti kňazstva a Pánovo prikázanie o bratskej láske. Svätá omša vo farskom kostole bude o 16.30 hod. Kto sa v tento deň zúčastní na speve „Ctime túto Sviatosť slávnu“ môže za obvyklých podmienok získať úplné odpustky. Po svätej omši si vykonajte poklonu Oltárnej sviatosti, na pamiatku Kristovej modlitby a potenia sa krvou v Getsemanskej záhrade.
Na Bielu sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe. Ráno o 7.30 hod. budú v Katedrále sv. Františka Xaverského ranné chvály. Vo farskom kostole bude od 9.00 hod. až do obradov vyložená Oltárna sviatosť v Božom hrobe. Obrady Veľkonočnej vigílie začnú vo farskom kostole o 19.30 hod. Začnú sa v predsieni kostola svätením ohňa, pokračovať budú v kostole liturgiou Svetla. Prineste si sviece, budeme ich potrebovať dvakrát. Pri svätej omši bude dlhšia bohoslužba Slova, v ktorej bude svätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov. Po svätej omši bude slávnosť VZKRIESENIA. V tento deň je možné získať úplné odpustky pri obnove krstných sľubov. Po vzkriesení bude požehnanie veľkonočného pokrmu. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA - slávnosť Zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Obrady začínajú v tichosti.