Vianoce na Slovensku: Tradície a Zvyky Svätej Noci

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Vianočné sviatky sa u našich predkov spájali s oslavami zimného slnovratu aj náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista.

Vianočný trh v Bratislave.

Adventné obdobie

Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent - práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami.

Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.

Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...

Adventný veniec so štyrmi sviečkami.

Zvyky a tradície v predvianočnom období

Sviatok svätého Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.

13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.

Štedrý deň

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.

Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.

Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.

Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

Štedrovečerný stôl so tradičnými jedlami.

Vianočné tradície a zvyky

Vianočné tradície a zvyky sú hlboko zakorenené v slovenskej kultúre. Poďme sa pozrieť na tie najznámejšie:

• Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
• Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok.
• Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu.
• Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu. Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
• Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť.
• Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných. Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým.
• Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe. Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá.
• Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred. Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
• Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola. Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
• Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.

Štedrá večera - jedlá

Štedrá večera je vyvrcholením adventného obdobia a jedným z najvýznamnejších momentov vianočných sviatkov. Na štedrovečernom stole by nemali chýbať:

• Oblátky s medom a cesnakom: Symbolizujú zdravie a hojnosť.
• Kapustnica: Tradičná polievka, ktorá sa pripravuje v rôznych variantoch podľa regiónu.
• Ryba: Najčastejšie kapor alebo pstruh, vyprážaný alebo pečený.
• Zemiakový šalát: Neodmysliteľná príloha k rybe.
• Opekance (bobaľky, pupáky): Pečivo z kysnutého cesta, posypané makom a zaliate maslom.
• Vianočné pečivo: Medovníky, linecké koláčiky, vanilkové rožky a iné sladkosti.
• Ovocie: Jablká, orechy, sušené ovocie.

Jedlo: na úvod samozrejme nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom (tradičný zvyk aby bola rodina zdravá a silná po celý rok). V niektorých domácnostiach sa oblátky jedia iba čisté, alebo iba s medom. Ryba - najčastejšie kapor alebo filé, sa vypráža alebo pripravuje na masle. Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť je majonézový zemiakový šalát.

25. december a 26. december

25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov. Na Slovensku bol tento deň pokojný a určený najbližšej rodine, ľudia ostávali doma a návštevy rodiny a príbuzných sa konali až na 26. decembra. Len doobeda sa chodilo do kostolov. Na Druhý sviatok vianočný - sv. Štefana sa ľudia umývali v studenej vode potokov a riek - starí a chorí tak konali, aby sa im prinavrátilo zdravie, dievčence, aby boli po celý rok svieže. Chodilo sa na návštevy, tanečné zábavy, rodinné stretnutia, v kostoloch spievali cirkevné zbory.

2 sviatok vianočný - na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská. Aj v tento deň sa dodržiavali niektoré tradície, ako napr. chodenie po domoch: dvaja za ženy prezlečení muži sa prezývali „kurine babi“.

Magická moc sa pripisovala práve vianočnému pečivu. Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Dostatok napečeného pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku. Čo sa týka vianočných koláčikov, tak okrem klasických lineckých koláčikov, medovníkov, medvedích labiek, vanilkových rožkov atď. sú tu veľmi obľúbené záviny plnené makom, mletými orechmi alebo tvarohom.

Regionálne rozdiely

Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak. Táto časť Slovenska je tiež veľmi bohatá na vianočné zvyky a tradície.

Stredné Slovensko: Už tradičnou polievkou je na strednom Slovensku kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.

Východné Slovensko: Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst.

V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.

Štedrá večera (zvyky): Vo veľa rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka. Niektorí si zas dávajú pod obrus peniaze na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stôl ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny. Štedrá večera začína ako skoro v každej časti Slovenska krátkym príhovorom hlavy rodiny. Potom nasleduje modlitba najstaršieho člena za celú rodinu. Ďalej nasledujú oblátky s medom a cesnakom. V okolí Oravy sa hlavne vo viacgeneračných rodinách zachovalo mnoho z pôvodných zvykov.

Štedrá večera (pravoslávne rodiny): Svjatyj večur sa všetci tešia. Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky.

Vianoce vo svete

Tradície Vianočných sviatkov nie sú vo všetkých krajinách rovnaké.

• Francúzsko: Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noel naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard by mal zasa zlé deti “oceniť” výpraskom. O polnoci tradične podávajú reveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Reveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Toto jedlo pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagety. Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. V Alsasku býva na stole vyprážaná hus, v Bretónsku pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6.
• Afrika: Tu nezohrávajú Vianoce takú komerčnú úlohu ako vo vyspelých štátoch Európy či Ameriky, je to viac o narodení Ježiša Krista, o radosti, speve, návšteve kostola.
• Egypt: V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia - nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov.
• Maroko: Maročania sú však prispôsobiví.
• Pobrežie Slonoviny: Keďže tu je veľmi horúco, domáci oslavujú sviatky na plných plážach. Grilujú, jedia koláče, morku, christmas puding - čo je niečo ako náš biskupský chlebík.
• Latinská Amerika: Všetci príbuzní spolu so susedmi konzumujú pripravené pokrmy a venujú sa tancu. Najtypickejším znakom je umiestnenie Ježiška v jasličkách. Celý Betlehem môže byť umiestnený pod stromčekom i mesiac pred Vianocami, ale samotná figúrka malého Ježiša sa tam objaví až po polnoci Štedrého večera na znak toho, že sa práve narodil Ježiš Kristus.
• Kolumbia: Vianočná sezóna sa spúšťa 7. decembra zapaľovaním sviečok. Vianoce oslavujú veselou hudbou, ozdobeným stromčekom a bohatým stolom. Na Štedrý večer sa stretáva celá rodina, dokonca susedia a kamaráti, aby tradičnou pečenou morkou vychutnali sviatky pohody.
• Peru: Peruánci sú zvyknutí skrášľovať kostoly a domovy jasličkami, vykonávať tance a hry, variť tradičné jedlá.
• Mexiko: Mexičania sa na Vianoce pripravujú deväť dní pred 24. decembrom, teda od 16. decembra. Toto obdobie sa volá Posada. Domácnosti v dedine si rozdelia, kto bude mať kedy Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme miesto na prenocovanie.
• Filipíny:Vianočné oslavy sa začínajú už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje takzvaná Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme a keď ho nedostala, musela sa uchýliť do maštale. Súčasťou bohoslužby na prvý vianočný sviatok býva hra o narodení Božieho dieťaťa.
• Japonsko: Aj napriek tomu Japonci slávia vianočné sviatky, zdobia si príbytky a výklady obchodov, najmenší dostávajú darčeky. Tie rozdáva Heteiosha - kňaz, pričom deti veria, že má oči aj vzadu a po celý čas ich sleduje.
• India: Väčšina z nich chodí na miestne trhy, zdobia si domy, stromčeky. Na niektorých miestach používajú namiesto klasického vianočného stromčeka ako dekoráciu listy banánovníka či manga.
• Austrália: Santa Claus často chodí na pláže, kde sa vozí na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Niektorí Austrálčania sa na Vianoce vyvezú k moru, iní idú na výlety do prírody. Ak ostanú doma, kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo robia jednoduché domáce práce. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding.

Či už slávime Vianoce v Európe, Ázii či na opačnej strane pologule, duch Vianoc zostáva v každom kúsku sveta rovnaký.

Vianočné tradície vo svete.

Záver

tags: #vianoce #svate #noci