Obec Nižná Kamenica sa nachádza na východnom okraji Košickej kotliny, v doline Kamenického potoka, v nadmorskej výške približne tristo metrov. Leží približne 23 kilometrov severovýchodne od Košíc a má 559 obyvateľov.
Chotár Nižnej Kamenice má rozlohu 1332 hektárov a susedí s obcami Čakanovce, Vyšná Kamenica, Košický Klečenov, osadou Borda, Svinicou a Bidovcami. Výhodou obce je poloha v blízkosti Košíc - do metropoly východného Slovenska je to z Nižnej Kamenice len 15 minút autom. Nechýbajú tu obchody, kostoly, historické budovy, prekrásny park a futbalové ihrisko.
Obec je zriaďovateľom základnej školy a materskej školy, vedie školskú jedáleň, v ktorej majú možnosť stravovania aj starší občania. V Nižnej Kamenici sa každoročne konajú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, napr. MDŽ, Deň obce, Mesiac úcty k starším alebo aj Mikuláš.
Pod záštitou obce pôsobí aj Klub Seniorov pri Obecom úrade Nižná Kamenica. Vlastnou snahou a prácou si prispôsobili časť budovy kostola pri kaštieli, ktorá v minulosti slúžila ako práčovňa pre Detský domov. Dnes sa tam pravidelne stretávajú a spoločne trávia svoje voľné chvíle, napríklad hraním spoločenských hier ako je šach alebo dáma. Obec žije pomerne čulým životom.
Leško, Šimečka, Kostolný, Hudák: Ako zachrániť demokraciu
História obce
Minulosť obce bola spojená so starým a vplyvným šľachtickým rodom Forgáčovcov. Minulosť dediny bola od začiatku 19. storočia spojená so starým a vplyvným šľachtickým rodom Forgáčovcov, ktorý odkúpil miestne majetky a v obci si v roku 1830 postavil kaštieľ. V tomto období mala obec už viac ako 400 obyvateľov. Zaoberali sa najmä poľnohospodárstvom, mnohí sa živili aj furmančením.
Súčasťou kaštieľa, ktorý bol po druhej svetovej vojne zoštátnený a dnes je sídlom obecného úradu, sa stal anglický park, v jeho blízkosti bol aj žrebčín s chovom dostihových koní. Rodina Forgáčovcov bola známa svojou dobročinnosťou a miestni pamätníci na nich spomínali v dobrom.
K národným kultúrnym pamiatkam, ktoré sú v obci, patrí dnes okrem kaštieľa s parkom aj blízky kamenný most a kalvínsky kostol postavený v roku 1840.
Oslavy výročia prvej písomnej zmienky budú v rámci tradičného Dňa obce v mesiaci jún na mieste prírodného amfiteátra. "Svoju návštevu nám prisľúbila aj barónka Eva Waldbottová z Nemecka, manželka zosnulého syna grófky Alžbety Forgáčovej-Waldbottovej, niekdajšej majiteľky kaštieľa," priblížila Janičkárová.
Kaštieľ v Nižnej Kamenici
Kostol v Nižnej Kamenici
Kostol z rokov 1906 - 1908 bol postavený v pseudogotickom slohu podľa návrhu staviteľa a podnikateľa Józsefa Mitru z Košíc. Stojí na pozemku, ktorý cirkvi daroval tunajší zemepán Matej Badány. Základinu pre kostol a školu poskytol zemepán Juraj Doloviczény.
Je to jednoloďová stavba s trojbokým oltárnym uzáverom s lunetami a predstavanou vežou. Fasády sú hladké, členené iba lomenými oknami a dekoratívnymi opornými piliermi. Vnútorné zariadenie je pseudogotické z čias stavby kostola.
Pamiatková ochrana a súčasný stav
Kostol je pod pamiatkovou ochranou a jeho stav je dobrý.
Kúpele Herľany
Kúpele Rankovce-Herľany ležia 20 km severovýchodne od Košíc v Slánských horách vo výške 392 m n.m. Tieto kúpele boly už známe v XVII. storočí.
V krásnom parku je nová, kúpeľná budova s 2 vodoliečebňami, hudobný pavilón, administračná budova, kaplica a 2 pavilóny pre hostí, 4 kúpeľné a viac súkromných víl. Herľanské kúpele nadobudly svojho chýru periodickým uhličitým vodotryskom (geyzírom), jedinečným v celej Európe.
Z kašny tvaru hviezdy vytryskuje asi po 20 - 22 hod. (približná doba erupcie je znamenaná na tabuľke u poštovného úradu proti hlavnému košickému kostolu) za podzemného hukotu a citeľného zápachu sirovodíku gejzír alkalickomuriatickej kyselky, bohatej na kyselinu uhličitú, teplej 10 - 16°C do výšky 30 metrov. Neskoršie klesá a ustáli sa vo výške 15 m. Pred výbuchom stojí voda v nádržke kľudne, potom počne šumieť a variť sa a ženie sa do výšky. Vzduch je plný zápachu. Potom gejzír náhle klesá. Celý zjav trvá asi 10 minút. Najmä úchvatný je pohľad na gejzír za erupcie za svitu mesiaca.
Herliansky gejzír
Gejzír bol objavený v rokoch 1870 - 1874 maďarským inženierom Zsigmundym a od tej doby nebol riadne za celú dobu 50 rokov opravený, takže sa ocitnul v takom stave, že bola odôvodnená obava, že skoro zanikne. Zprvu po objavu opakovaly sa výbuchy po 20, neskoršie po 15, potom po 6 hodinách a teraz 20 - 22 hodinách.
Československá vláda (Herľany sú teraz štátne kúpele) rozhodnula sa, že gejzír nenechá zaniknúť a sverila opravné práce ministerstvu verejných prác, ktoré poverilo prevedením štátne naftové bane. Opravy započaly lanského roku po sezóne a budú do započatia tohoročnej sezóny dokončené. Rúry gejzírové boly v takom stave, že bolo treba všetky vytiahnuť a nahradiť novými. Siahaly podľa záznamov inž. Zsigmundyho do hĺbky 350 m. Vytiahnuté bolo v kusoch asi 30 - 35 m, ostatné boly len kusy hrdzavého železa. Odstraňovanie týchto starých rúr bola práca veľmi obťažná a zdĺhavá, poneváč sa prehrdzavelé rúry trhaly na kúsky. V novembri lanského roku podarilo sa všetky staré a ich časti odstrániť, potom bol gejzír opätne vyvŕtaný do hĺbky 405 m a od všetkých, do neho nahádzaných predmetov, ako peňazí, kusov železa atď. vyčistený.
Pri vrtaní boly zistené vodonosné horizonty v hĺbke 111 m, 175 m, 275 m a 330 m. V hĺbke 330 m až 405 m voda ani plyny zistené neboly, preto ďalšie vŕtanie bolo zastavené. Zsigmundy vrtal pôvodne do hĺbky 404 m. Poneváč bolo treba zistiť chemické složenie a množstvo vody z každého vodonosného horizontu osobitne, bola vždy voda po navŕtaní podrobená chemickej analýze a potom zvláštnou kolonou rúr zatvorená, aby bolo možné vyzkúšať vodu z nasledujúceho vodonosného horizontu.
Dľa výsledkov rozboru, ktorý previedol štátny ústav pre skúmanie poživatin v Košiciach, je množstvo liečebných solí a kyseliny uhličitej tri raz väčšie, ako bolo pred opravou. Už behom práci eruptoval gejzír až do výšky 30 m a doba trvania erupcií bola až 2 a pol hodiny. Taktiež množstvo vychrlenej vody je tri raz väčšie. Plyn z gejzíru bol analyzovaný a pozostáva z 99% kyseliny uhličitej, ďalej z metánu, kyslíku a dusíku.
Okrem gejzíru je v Herľanoch ešte jeden prameň sírnatý, ktorý sa však nedá piť, iný železo-uhličitý, Nižná a Horná studňa. Lieči sa tu reumatizmus a žalúdočné choroby. So skaly nad kúpeľami 300 m vysokej, veľkolepý rozhľad. Asi 1 hod. od Herľán je horské jazierko.
Ten, kto navštívil Herľany len na 1 deň a nechce tu viac dní pobyt’, má v nedeľu autobusové spojenie z Herľán s Košicami o 12.05 hod. alebo 22.00 hod., vo všedný deň okrem pondelka o 6.30 hod. Pre turistov doporúčame návrat cez Vyšnú Kamenicu (40 min.), Nižnú Kamenicu (1/2 hod.), Svinicu (3/4 hod., starý kostol), od kostola svinického vľavo prejdeme silnicu a vozovou cestou krásnym lesom dorazíme za 1 ½ hod. na Bogatu (870 m). Na juhovýchod pod vrcholom lovecký zámčok s hrobom Forgáčovým. Od toho vľavo do údolia 1 hod. k myslivne a ďalšie 3/4 hod. do Salanča, ktorého srúcaniny hradu sú ďaleko už vidieť.