V intraviláne obce Nižná Myšľa, v okrese Košice-okolie, na kopci pri kostole sv. Mikuláša stojí impozantná stará budova s vnútorným dvorom a priľahlou záhradou. Je to miesto, ktoré azda najviac formovalo stredoveké dejiny Nižnej Myšle - niekdajší kláštor, ktorý už v 13. storočí založil rad premonštrátov.
Erb premonštrátov
Počiatky a stredoveká história
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1270, ktorá sa zachovala iba v prepise z roku 1369. Avšak lokalita obce ako taká bola osídlená oveľa skôr. Počiatočné dejiny obce sú úzko späté aj s existenciou myšlianskeho premonštrátskeho kláštora a prepoštstva. Ide o druhú polovicu 13. storočia. Samozrejme, v čase svojho vzniku určite nebol taký veľký a jeho architektonický štýl viac zodpovedal dobovému románskemu alebo ranogotickému slohu.
Kláštor sa rýchlo stal centrom cirkevného aj hospodárskeho života. V 14. storočí obec i kláštor prosperovali. Kľúčovým dokladom sú súpisy pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. V nich sa spomínajú tri farnosti: Myšľa, druhá Myšľa (dnešná Vyšná Myšľa) a zaniknutá dedina Musla.
Podľa tradovaných informácií bol kláštor v stredoveku opevnený hradbami a mal charakter hradu. Ani to ho neuchránilo od nájazdov Jiskrových vojsk v 15. storočí, keď bol značne poškodený a pravdepodobne aj vyhorel. Za obeť ohňu padlo určite aspoň južné kláštorné krídlo, ktoré v tom čase museli zbúrať a už nikdy neobnovili. Obyvatelia z miestneho premonštrátskeho prepošstva tu ukončili svoju misiu v roku 1527. Takto sa celý objekt ocitol vo svetskej moci.
Vlastnícke zmeny a prestavby
Vlastníkom bol rod Katayovcov, ktorý ho celý prestaval podľa svojich predstáv a slúžil im ako kaštieľ. V roku 1643 však stavbu získali košickí jezuiti. Nie je jasné či to boli oni alebo Katayovci, ktorí nechali pristavať nové poschodie. Kaštieľom objekt opäť nazývali v 18. a 19. storočí, keď slúžil ako administratívna budova pre úradníkov myšľanského prefektorátu a proviziátu.
Na ďalšie stavebné úpravy došlo koncom 19. storočia, pretože v západnom trakte zriadili cirkevnú ľudovú školu. Práve tieto zásahy boli dosť necitlivé voči pôvodnému architektonickému slohu a dali celému objektu súčasný charakter. Prvky renesancie i baroka sú síce ešte pozorovateľné, ale veľmi málo.
Podzemné priestory a archeologické nálezy
Dnes už je ťažko označiť, ktoré časti komplexu sú pôvodné a čo pristavali neskôr. Za najstaršie možno s veľkou pravdepodobnosťou považovať podzemné priestory. Podzemné chodby údajne odtiaľ viedli až k lokalite Skalka. A nemusí to byť len nejaká povedačka, pretože i keď časť chodieb ostalo zasypaných, stále má tunajšie podzemie dĺžku asi dva kilometre. Samozrejme, z hľadiska bezpečnosti by si to vyžadovalo investície do údržby, takže tieto chodby nie sú verejnosti prístupné.
V samotnom kláštornom objekte sa nachádza Obecné myšľanské múzeum s unikátnymi nálezmi z doby bronzovej i etnologickými zbierkami z histórie obce. Nechýba tam ani časť starého zariadenia kláštora, tiež jeho zbierka niekoľko storočí starých kníh.
Múzeum má k dispozícii 400 m2 výstavnej plochy a laboratórium na reštaurovanie nálezov. Cieľom múzea pri vzniku bola prezentácia a zhromažďovanie archeologických a kultúrnych pamiatok z regiónu, prevažne z vykopávok lokality európskeho významu, zo staršej a strednej doby bronzovej. Všetky doteraz vykopané artefakty, približne 2000 nádob, 5000 rôznych bronzových, kamených, kostených predmetov, niekoľko ton črepov a mnoho kostier boli umiestnené v depozitároch.
V múzeu sa nachádzajú niektoré európske unikáty, napr. rituálny chlieb starý 3400 rokov, hroby kovolejárov, detské hračky, vozíky, hrkálky a pod. z rovnakého obdobia. Ďalším unikátom múzea je vstup do podzemných chodieb, vybudovaných pôvodne mníchmi a pracovníkmi kláštora, ktoré ústia až na bývalý lom Skalka. Ich účelom bola ochrana a možnosť prípadného úteku.
Významné archeologické nálezy sa našli na plochej vyvýšenie Várhegy, na ktorej bola okolo roku 1700 pred Kr. založená opevnená osada. Na tejto lokalite sa od roku 1977 realizuje systematický archeologický výskum, ktorého výsledky patria k najvýznamnejším na Slovensku a najznámejším v zahraničí.
Myšľanské obecné múzeum
Súčasnosť a budúcnosť
Dnes je kláštor zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok, okrem múzea v ňom sídli aj materská škola. Obec i vlastník, ktorým je rímsko-katolícka cirkev, však počíta s možnosťou investícií z projektov. Pre návštevníkov Nižnej Myšle by takto vznikla ozajstná atrakcia. I keď na druhej strane, zaujímavostí je na okolí i teraz niekoľko.
Stav bývalého kláštora je zlý a nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu.
Významné obdobia v histórii Nižnej Myšle
Tu je tabuľka s prehľadom významných období v histórii Nižnej Myšle:
| Obdobie | Významné udalosti |
|---|---|
| Paleolit | Osídlenie lovcami aurignackej kultúry na lokalite Skalka. |
| Neolit | Príchod prvých roľníkov a vznik bukovohorskej kultúry. |
| Doba Bronzová | Usadenie otomanskej kultúry a vznik opevnenej osady na Várhegy. |
| 13. storočie | Založenie premonštrátskeho kláštora. |
| 15. storočie | Poškodenie kláštora vojskami Jiskrových bratríkov. |
| 1643 | Získanie kláštora jezuitmi. |
| Koncom 19. storočia | Zriadenie cirkevnej ľudovej školy v západnom trakte kláštora. |
Poloha Nižnej Myšle v blízkosti významných tranzitných ciest, krajinný reliéf a dostatok vody vniesol do krajiny medzi sútokmi Hornádu s Torysou na severe a Olšavou na juhu genius loci čiže dobrého ducha miesta ochraňujúceho tých, ktorí sa tam usadili. Takéto miesta priťahovali ľudí od najstarších čias, aby si práve tu opakovane zakladali svoje sídla.
Vývoj názvu obce
Prvá zmienka o obci je z roku 1270 Myssle. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne:
- 1284 - Mysle
- 1288 - Myslensem
- 1297 - Myslyensis
- 1325 - Mysle, Eghazas Mysle
- 1435 - Nagh Misle
- 1465 - Eghaz Mysle
- 1630 - Alseo Misle
- 1773 - Alsó-Misla, Nižna Missla
- 1786 - Alschó-Mischle
- 1808 - Alsó-Mislye, Nižní Myssla
- 1945 - Alsómislye, Nižná Myšľa
V roku 1325 sa Nižná Myšľa spomína v písomnej zmienke, keď Jágerská kapitula konfirmovala listinu o výmene majetkov medzi myšlianskym prepoštom Petrom a jágerským biskupom Čanadínom.
Chotáre a miestne názvy
V Nižnej Myšli bolo v 11. a 12. storočí slovanské obyvateľstvo. Dokazujú to hlavne miestne chotárne názvy. Napríklad územie medzi obcou, riekou Hornád a Olšavou, sa nazýva Moľva. Medzi ďalšie chotárne názvy patrí: Holica, Za Olšavou, Kopanica, Skalka, Konopisko, Alamenev, Várheď, Bodoška, Vyšný Ortáš, Soroška, Lesík, Koscelek, Dringáč ....
Archeologické pamiatky
Archeologické pamiatky po najstarších obyvateľoch chotára dnešnej Nižnej Myšle sa našli na kopci Skalka nad Olšavou, na blízkych Konopiskách, na Várhegy a na Alameneve. Ide o kamenné štiepané nástroje, čepele, ich zlomky a úštepy z poslednej doby ľadovej. Na sklonku paleolitu sa tu pravdepodobne nachádzali prechodné, sezónne sídliská lovcov mamutov. Vek nájdených nástrojov možno rámcovo datovať medzi 100 000 až 40 000 rokov pred n. l. Možným dôvodom ich aktivít bol pravdepodobne hojný výskyt lovnej zvery pri vodných tokoch a zvlášť aj existencia termálneho prameňa, vyvierajúceho na neďalekom svahu Slanských vrchov, v polohe pri Koscelku. Tento prameň má celoročnú teplotu 18°C.
Po skončení ľadových dôb nastalo celokontinentálne ustálenie podnebia zhruba do dnešnej podoby. Stopy po prvých roľníkoch a pastieroch v okolí dnešnej Nižnej Myšle pochádzajú z mladšej doby kamennej. Vtedy, niekedy okolo roku 5000 pred n.l. sa sem z dolného Potisia presunuli prví poľnohospodári. Archeologicky to boli príslušníci ľudu bukovohorskej kultúry. Ich osady nemali trvalý charakter. Po vyčerpaní úrodnej pôdy v blízkom okolí sa sťahovali ďalej, aby sa po čase vrátili na pôvodné miesto. Tento cyklický, roľnícky spôsob života sa tu odohrával približne až do roku 2000 pred n.l.
V Európe a tým aj v Košickej kotline, sa život obyvateľstva okolo roku 2000 pred n.l. začal dramaticky meniť pod vplyvom objavu a šírenia metalurgie. Kovové výrobky sa stali významným a vyhľadávaným tovarom vo výmennom obchode. Nastúpila doba bronzová. Mimoriadne sa zintenzívnil celoeurópsky výmenný obchod, nastali početné presuny obyvateľstva, pričom dôležitú úlohu tu zohral už rozširujúci sa chov a využívanie koní. Územia s výskytom rúd farebných kovov boli rýchlo husto osídlené, zväčša novým obyvateľstvom. Noví osadníci opäť pochádzali z vyspelejšieho juhovýchodu Európy. Po príchode do našich oblastí tu pohltili pôvodné domáce obyvateľstvo a presadili svoj nový modernejší životný štýl a kultúru. Takýto proces bol charakteristický aj na území pri dnešnej Nižnej Myšli, kde niekedy medzi rokmi 1800 až 1700 pred Kristom bola založená opevnená osada. Na jej vybudovanie si vybrali strategicky výhodné miesto - plochú južnú časť vyvýšeniny Várgehy.
V tých časoch pod kopcom tiekla Torysa a celý priestor až ku dnešnej Ždani a Čani pokrývali riečne meandre riek Hornád, Torysa a Olšava, slepé ramená, močariská a lužný les. V blízkosti osady bolo založené aj pohrebisko s kostrovým spôsobom pochovávania. Táto lokalita s rozlohou 8 ha bola vyše 300 rokov dominantným strediskom, tam pulzoval život v celej svojej vtedajšej civilizačnej škále.
Z niekoľkých stoviek hrobov, z odpadových a hospodárskych jám a zo zvyškov príbytkov sa zatiaľ získalo niekoľko tisíc archeologických nálezov. Nájdené artefakty dokumentujú vysokú životnú úroveň a technologickú zručnosť vtedajších obyvateľov opevnených osád. Vedeli vyrábať dokonalé nástroje, ozdoby aj zbrane z kameňa, kosti, parohoviny i dreva. Hrnčiarstvo doviedli priam k dokonalosti, napriek tomu, že ešte nemali k dispozícii hrnčiarsky kruh. Stavali si dokonalé príbytky zrubového typu, pričom používali kamene na stabilizáciu ich základov. Jednotlivé typy domov boli zbudované v radoch, medzi nimi boli uličky. Tak vznikla pri dnešnej Nižnej Myšli kedysi dávno opevnená osada, takmer mestského charakteru, ktorá mala svoje vzory až ďaleko v Stredomorí, vo vtedajšej najvyspelejšej európskej kultúrnej oblasti. Obyvatelia tejto osady, ktorá mala dokonalé opevnenie pozostávajúce z hlbokej, suchej priekopy a zemného valu s drevenou palisádou, boli zdatnými metalurgmi a aj obchodníkmi.
Opevnená osada pri Nižnej Myšli, v ústnej ľudovej tradícii zachovaná ako tamojší niekdajší drevený hrad (z toho isto pochádza aj názov polohy Hradný vrch = Várhegy), zanikla po ničivom požiari niekedy okolo roku 1400 pred n. l.
Na čas došlo k prerušeniu života na území dnešnej Nižnej Myšle. Až na sklonku doby bronzovej sa tam znovu usídlili noví prisťahovalci no význam ich osád už z ďaleka nedosiahol predchádzajúcu úroveň. V nasledujúcich storočiach, v dobe železnej (850 - 0 pred Kristom) sa zdá, že chotár dnešnej Nižnej Myšle nebol intenzívne osídlený. Po zmene letopočtu územie dnešného Slovenska postupne osídľovali germánske kmene. Okolo roku 200 si Germáni vyhliadli miesto pre novú osadu pri Olšave, na mieste, ktoré sa dnes nazýva Alamenev, oproti termálnemu prameňu. V tejto časti chotára sa Germáni dožili príchodu Slovanov. Tí obsadili aj toto územie a zvyšky po ich príbytkoch sa našli pozdĺž celého dolného toku Olšavy, na oboch brehoch rieky až po jej dnešný sútok s Hornádom. Podľa výsledkov výskumu sa tamojší Slovania dožili ako príchodu Avarov v 7. storočí, tak aj invázie starých Maďarov v 10. storočí. Nepretržité osídlenie v tejto polohe je potvrdené aj v 11. - 13. Storočí, vtedy tam postupne vznikla stredoveká dedina. V 2. polovici 13. storočia bol na Koscelku, neďaleko termálneho prameňa, postavený ranogotický dedinský kostol a pri ňom založený radový cintorín. Koncom 13. storočia na dominantnom mieste, v strede dnešnej obce, bol postavený murovaný kláštor rádu premonštrátov. Náleziská pozdĺž rieky Olšava dokazujú, že oblasť jej dolného toku bola osídlená nepretržite od 2. až do 15. storočia.
Jednou z najzaujímavejších lokalít je zaniknutá stredoveká osada Musla, ktorá vznikla v 12. až 13. storočí. Život v nej sa skončil v roku 1458, keď dedinu spustošili vojská Jiskrových bratríkov. Centrum osady sa rozkladalo okolo termálneho prameňa a návršia, kde stál ranogotický kostol s cintorínom. Kostol, pravdepodobne zasvätený sv. Márii Magdaléne, bol jednoloďovou stavbou so sakristiou, postavenou na prelome 13. a 14. storočia.
Dedina bola tvorená rozptýlenými usadlosťami na oboch brehoch Olšavy. Miestni obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, rybolovu a remeslám, pričom archeológovia odkryli aj pozostatky kováčskej dielne. Aj keď písomné pramene o dedine chýbajú, výskumy potvrdzujú jej existenciu v období stredoveku a významné prepojenie s blízkym premonštrátskym kláštorom.
V Nižnej Myšli vznikol koncom 13. storočia kláštor premonštrátov, ktorý dal postaviť šľachtický rod Aba. Kláštor sa rýchlo stal centrom cirkevného aj hospodárskeho života. Fungovala tu škola, overovali sa dôležité listiny a prepošt spolu s rehoľnými kanonikmi spravoval rozsiahle majetky.
V 14. storočí obec i kláštor prosperovali. Kľúčovým dokladom sú súpisy pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. V nich sa spomínajú tri farnosti: Myšľa, druhá Myšľa (dnešná Vyšná Myšľa) a zaniknutá dedina Musla.
Kláštor však neobišli dramatické udalosti. V 15. storočí ho zničili vojská bratríkov, no objekt sa podarilo obnoviť. Postupne prešiel do vlastníctva Košíc a neskôr jezuitov, ktorí ho prestavali na barokový kláštor.
História Nižnej Myšle je spätá aj s kostolom sv. Mikuláša, ktorý stojí dodnes. Najstarší kostol pravdepodobne pochádzal z románskeho obdobia a patril medzi monumentálne stavby svojej doby. Podľa zachovaných písomných prameňov ho v 17. storočí zbúrali protestanti, no na jeho mieste bol neskôr postavený nový chrám. Zaujímavosťou je objavený kamenný kváder s letopočtom 1536, ktorý svedčí o kontinuite sakrálnych stavieb v obci.
Dnes nám archeológia a historické dokumenty umožňujú nahliadnuť do minulosti Nižnej Myšle, ktorá v stredoveku patrila k významným kultúrnym a náboženským centrám regiónu.
Umiestnenie: 2,5 km južne od obce, za riekou Olšavou sa nachádzajú základy sakrálnej stredovekej pamiatky. Ide o kostolík z 13. storočia. Z objektu sa zachovali takmer 1 m vysoké múry s fragmentami omietok, kamenná oltárna menza a torzá tehlových dlážok. Archeologický výskum v rokoch 1996 a 1997 odhalil zvyšky kamennej architektúry kostola a hrobov prikostolného cintorína. Podľa ľudovej tradície sa neďaleko od obce, na mieste zvanom Koscelek, mali nachádzať zvyšky kostola. Po terénnej obhliadke a následnom výskume, sa pravdivosť tejto informácie potvrdila. Skúmaná lokalita niesla náznaky terénnych reliktov po zaniknutej architektúre. Už v prvej sezóne výskumu bolo možné pôdorys sakrálnej stavby spoľahlivo rekonštruovať vzhľadom na pomerne dobre zachované základy. Stavba má klasickú orientáciu východ - západ, avšak s výraznou odchýlkou od základnej osi smerom na juh. Touto odchýlkou sa stavitelia kedysi zrejme prispôsobili terénu. Vonkajšie rozmery kostola sú 14,5 x 8,5 m. Východný uzáver tvorila pravouhlá apsida s vnútornou svetlosťou 3,8 m a s vonkajšími rozmermi 5,5 x 5 m. Vchod bol široký 160 cm a bol situovaný na západnú stranu. Počas výskumu bol odkrytý aj starší južný vstup do kostola, ktorý bol neskôr zamurovaný. V priestore presbytéria sa odkryli základy oltárnej menzy, ktoré pozostávali z veľkých kameňov kladených na sucho. K apside bola neskôr pristavaná sakristia s rozmermi 5 x 4,5 m. Dlážka kostola bola tehlová. V lodi kostola sa našli, okrem nesúvislej deštrukcie tejto dlážky, aj jej zachované fragmenty. Po skončení výskumu kostola archeológovia prikročili k jeho rekonštrukcii a konzervácii. Chýbajúce časti muriva doplnili s použitím pôvodného kameňa zo sute, ktorý pre tento účel odkladali. Odkryté hroby cintorína sa rozprestierali na južnej a čiastočne na juhovýchodnej strane sakrálnej stavby. Už počas výskumu bolo zrejmé, že odkryté hroby nepatria k najstarším hrobom prikostolného cintorína. Kostol patril zaniknutej dedine, ktorá sa rozkladala v bezprostrednej blízkosti sakrálnej stavby na brehu rieky Olšava.
Prečo a kedy táto dedina zanikla, sa zatiaľ s určitosťou nezistilo. Mohla zaniknúť v súvislosti s vojenskými akciami bratríckych vojsk, keďže existuje záznam o plienení a obsadení premonštrátskeho prepošstva v Nižnej Myšli Jiskrovým vojskom v roku 1458. Obyvatelia sa po vyplienení dediny a kostola pravdepodobne presťahovali do susedných dedín Nižná a Vyšná Myšľa. Výskum sa ale mohol oprieť len o skromné písomné pramene, ktoré ale nespomínajú skúmaný kostol ani zaniknutú dedinu. Datovanie kostola sa opiera jednak o skromný materiál z výskumu, ale hlavne o datovanie obdobného pôdorysného stvárnenia stojacich a zaniknutých kostolov v najbližšom okolí. Vznik stavby možno rámcovo určiť do druhej polovice 13. stor. a následné stavebné úpravy do prvej polovice 14. storočia. Preskúmané hroby sa datovali na základe hrobových nálezov do 16. - 18.
Každoročne v júli sa v lokalite Koscelka koná sv. omša na sviatok sv. Márie Magdalény. Aj keď sa nezachovala žiadna historická listina, ktorá by dokumentovala, aké patrocínium mal kostol. Iba na základe novších prameňov sa predpokladá, že bol zasvätený Márii Magdaléne. Obec Vyšná Myšľa ako aj dobrovoľníci z občianskeho združenia Sasanka dbajú o zachovanie miesta, ktoré dýcha históriou a pokojom. Starajú sa o okolie kostolíka. Záleží nám na zachovaní tohto miesta pre budúce generácie. Aj spomínaný archeologicko-architektonický výskum uskutočnený v rokoch 1996 - 1998 sú toho dôkazom. Výskum realizoval Archeologický ústav SAV s podporou Collegium Myssle, o. z.
Tajomstvá archívov - Nálezisko v Nižnej Myšli
Obec Čaňa sa rozprestiera v Košickej kotline na juh až juhovýchod od Košíc v nadmorskej výške 177 m. Názov prešiel určitým vývojom a od r. 1773 sa používal Čaňa. Uvádza sa aj v pápežských desiatkoch z roku 1332-1337. Tamojší farár platil desiatky tri groše, čo svedčí o tom, že už v tej dobe existovala Čaňa ako farnosť. V čase reformácie, keď sa Čaňa stala evanjelickou, farnosť zanikla. V 18. storočí od roku 1734 do roku 1912 bola filiálkou Všechsvätých a v r. 1912 bola znovu obnovená samostatná rímskokatolícka fara a to dňa 20.júna 1912, kedy bol menovaný za farára do Čane ruskovský kaplán Jozef Kenedich a farnosť trvá dodnes.
Názov Mena Panny Márie nesie približne od roku 1400, kedy bola pôvodná kaplnka prestavaná na kostol a jeho patrónkou je: Meno Panny Márie. Farnosť má v súčasnosti dve filiálky. Filiálna obec Ždaňa patrí do Čanianskej farnosti od r. 1918 predtým bola filiálkou farnosti Nižná Myšľa a obec Gyňov je filiálnou obcou Čane od 1.4.1953. Táto obec od roku 1734 až do roku 1953 bola filiálnou obcou Všechsvätých. Do Čanianskej farnosti patrila od 1.2.1941 aj obec Skároš, ktorá bola taktiež pričlenená z farnosti Nižná Myšľa.
Čaňa - farský kostol zasvätený menu Panny Márie, bol postavený ako gotická stavba v r. 1386, od základov bol prestavaný v rokoch 1947-1949 a bol posvätený biskupom Jozefom Čárskym 25. 9. 1949. Najnovšia generálna oprava bola prevedená v rokoch 2001-2003, kedy sa v kostole znížil strop, zrenovovala svätyňa, opravila elektroinštalácia, kúrenie a zo severnej strany ku kostolu pristavila nová sakristia, sociálne zariadenie a miestnosti na katechézu.
Ždaňa - filiálny kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov, bol postavený v r. 1907 v historizujúcom slohu s prvkami neoromantiky a secesie. Jednalo sa o jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou. Pred koncom dvadsiateho storočia v roku 1982 bol kostol prestavaný do terajšej podoby, avšak veža kostola bola dokončená až v roku 1992 a konsekrácia kostola bola 28.8.1992 a uskutočnil ju košický biskup Mons. Alojz Tkáč.
Gyňov - filiálny kostol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, bol postavený v r. 1924, oprava bola prevedená v r.