História farnosti Nižná a nový zvon

Nižná na Orave je obec s bohatou históriou, ktorej súčasťou je aj miestny kostol. V tomto článku sa pozrieme na históriu kostola, jeho zaujímavosti a významné osobnosti, ktoré s ním boli spojené.

Nižná z vtáčej perspektívy

História farnosti a kostola

Archeologické nálezy z doby bronzovej a halštatské hradisko na vrchu Ostražica dokazujú, že v chotári Nižnej možno rátať s osadou už pred 13. storočím. Prvý nepriamy písomný doklad na existenciu stredovekej obce máme z r. 1380. S určitosťou možno tvrdiť, že o 15 rokov neskôr, teda roku 1395 už dolná dedina Twardoschin (Nižná) existovala a v roku 1420 sa už v listinách uvádza pod menom Nissne Wes ako príslušenstvo Oravského hradu.

V 15. storočí tu už stál farský kostol sv. Havla (Gála). Najneskôr od 16. storočia mala organizovanú obecnú správu. Už v r. 1624 tu stáli dva mlyny a píla.

V roku 1625 Oravské panstvo svojim obciam stanovilo nový súpis poddanských povinností a poplatkov - urbár. Uvádza sa v ňom aj Nižná Ves s presne stanovenou výškou a rozsahom naturálnych a peňažných povinností a poplatkov.

Pokojný vývoj obce v nasledujúcich rokoch narušili živelné pohromy a tiež požiare spôsobené cudzími vojskami. V roku 1666 boli želiarske domy vyvrátené povodňou a už neboli obnovené. Obec pustla. Ovplyvnil to aj prechod Litovského vojska Jána Sobieskeho cez Oravu.

V urbári, ktorý dalo v roku 1686 vyhotoviť Oravské panstvo Urbarium renovatum sub 1686 cum conscripcione Allodiorum dominalium sub Arcensis ... sa o Nižnej píše ,, ... pagus iste totaliter et ex integro per Litvanos fuerat exustus.... - túto dedinu úplne vypálili Litovci, mnohí obyvatelia obce sa odtiaľto rozutekali kade-tade. Siatiny sú zničené. ,, Pustošenie uvedeného vojska ešte znásobili dva ďalšie požiare.

V roku 1695 sa uskutočnil súpis usadlostí podľa jednotlivých farností (bolo ich 6: veličianska, nižnianska, jablončnianska, trstenská, tvrdošínska a námestovská). Do nižnianskej farnosti patrili vtedy obce: Nižná, Zuberec, Habovka, Biely Potok, Podbiel a Zemianska Dedina.

V roku 1714 bolo na území Nižnej obsadených 14 usadlostí a žilo tu 107 gazdov (asi 505 ľudí).

Juraj Thurzo ako pán Oravského hradu a teda aj farností na Orave zriadil pre svojich poddaných nové fary. Pre dediny v blízkosti rieky Studenej založil v roku 1602 evanjelickú faru v Nižnej. K tejto fare patrili obce Zuberec, Habovka, Oravský Biely Potok, Podbiel, Nižná a Zemianska Dedina. V tomto období vrcholila reformácia a keďže Thurzo bol sám evanjelik, takto vyšiel v ústrety svojim evanjelickým poddaným augsburského vyznania, teda presne v súlade s heslom „Cuius regio, eius religio“ - Čie je panstvo, toho i náboženstvo.

Popis kostola v kanonickej vizitácii

O farskom kostole v Nižnej je podrobnejší popis v kanonickej vizitácii, ktorú v roku 1731 vykonal František Zichy s opátom kláštora sv. Juraja v Humennom. Okrem iného sa tu píše: "... bol zasvätený sv. Gálovi, opátovi. Slávnostná sv. omša bola slúžená nasledujúcu nedeľu a po dni patróna velebným a najctihodnejším pánom Lukášom Nataly v roku 1716. Má jeden oltár, ktorý bol zasvätený bl. Panne Márii a je pozlátený. Druhý bočný oltár si vyžaduje opravu. Bola na ňom vymenená oltárna doska. Má čierny drevený chór s organom so štyrmi registrami. V prevelebnom Svätostánku sa uchováva hostia, v krsteľnici tiež oleje. Krsteľnica je kamenná a udržiavaná v čistote. Ostatné predmety (nádoby) sú: monštrancia zo striebra, ciborium z mosadze a pozlátené. Kalich a patena sú strieborné a tiež pozlátené.

Zvonice a zvony

V r. 1915 sa museli obyvatelia Nižnej a obcí patriacich do tejto farnosti rozlúčiť s menším zvonom, ktorý bol použitý, ako vačšina zvonov v tejto dobe, na výrobu zbraní a streliva. Veľký zvon sa nepodarilo zložiť z veže a tým bol zachránený. Nový zvon bol zakúpený v r.

V sobotu, 29. júna 2013 na sviatok sv. Petra a Pavla apoštolov, zažila nižnianska farnosť netradičnú udalosť. Variaci, ktorí sa zúčastnili svätej omše o 10.30 hod. sa stali svedkami posvätenia nového zvona. Zvon (umieračik), ktorý dostal meno Štefan, bude svojím hlasom oznamovať odchod každého veriaceho farníka na večnosť. Posvätil ho generálny vikár spišského biskupstva, prof. ThBibl.Lic. ThDr.

Významné osobnosti farnosti

V histórii farnosti Nižná pôsobilo mnoho významných osobností. Medzi nich patria:

• Ján Litassy: Prvý farár v Belej po erigovaní farnosti v roku 1788, pochádzajúci z Nižnej na Orave.
• Ignác Jablonský: Farár v Nižnej v rokoch 1749 - 1777, ktorý vykonával aj funkciu učiteľa v Zemianskej Dedine.
• Tomáš Žuffa: Učiteľ zo Zemianskej Dediny, ktorý učil aj v nižnianskej škole začiatkom 20. storočia.
• Ján Žuffa-Gašpar: Učiteľ, poštár a rechtor v Nižnej v rokoch 1910 - 1914, tiež zo Zemianskej Dediny.
• Jozef Laurinec: Nižniansky farár, ktorý zadovážil a posvätil stĺp so sochou Božského Srdca Ježišovho v Zemianskej Dedine v roku 1948.

Kultúrny a spoločenský život v obci

V minulosti ľudia venovali väčšinu času prácam na poli, aby sa postarali o živobytie. Až neskôr, keď bola väčšina ľudí zamestnaná v Tesle Orava Nižná, sa mohli čoraz viac venovať aj kultúre. Príchodom techniky sa život zmenil aj u nás. Pojazdné kino „ŠUP“, ktoré ako prvé šírilo kultúru v dedine, k nám prišlo prostredníctvom JRD, premietalo filmové predstavenia s propagáciou JRD. Bežne však mládež navštevovala filmové predstavenia v Nižnej.

V roku 1958 bola založená dedinská organizácia Československého zväzu mládeže. V roku 1969 tu bola založená Telovýchovná jednota Zemianska Dedina. Futbalový oddiel TJ hral v tretej triede okresnej súťaže. Zlé finančné podmienky a chýbajúce futbalové ihrisko sa podpísali na skorom zániku samostatného futbalového oddielu v Zemianskej Dedine.

V ďalších rokoch si ľudia kupovali rádioprijímače a už takmer v každej domácnosti vlastnili televízny prijímač. Napriek tomu, ľudia sa vedeli aj spolu stretávať.

Za lákavú a hodnotnú kultúrnu udalosť v minulosti sa považovalo nacvičovanie divadelnej hry. Prvú divadelnú hru, a to v roku 1948, nacvičil Ľudovít Žuffa-Podbieľanček so žiakmi nižšej strednej školy. Spoločne predviedli hru: „Gašparkova čarodejná hruška“. Hra mala veľký úspech a ľudia ocenili aj to, že obec nemala javisko či kulisy a títo mladí ľudia to aj napriek tomu dokázali. Pre veľký úspech divadelní ochotníci v obci v roku 1954 nacvičili pre občanov ďalšie divadlo s názvom: „Kamenný chodníček“. Réžie sa opäť ujal Ľudovít Žuffa- Podbieľanček. O dva roky neskôr, v roku 1956, mládež nacvičila hru Ženský zákon. Táto hra mala veľký úspech, a tak ju predviedli aj v susednej obci Krásna Hôrka, kde sa po divadle uskutočnila zábava.

Školstvo a knižnice

Najstaršie zmienky o škole v Zemianskej Dedine sú z druhej polovice 18. storočia. Funkciu učiteľa tu spočiatku vykonávali nižnianski farári. Kňazi, okrem cirkevných povinností v nižnianskej filiálke, vykonávali aj túto činnosť. Ako prvý „učiteľ „ v Zemianskej Dedine sa uvádza Ignác Jablonský, ktorý bol farárom v Nižnej v rokoch 1749 - 1777. Deti sa v škole učili čítať a písať po slovensky, maďarsky a latinsky. Ďalej sa tu vyučovala aritmetika (štyri základné počtové výkony) a náboženstvo.

Knižnice mali už dávno v minulosti veľký význam pre kultúrny rast obyvateľstva. Prvá zmienka o knižnici v Zemianskej Dedine sa objavuje v obecnej kronike až v roku 1947. Od roku 1956 knižnicu prebral Jozef Žuffa- Danielik. Činnosť knižnice sa zlepšila, no z radov občanov dediny bol o čítanie a vypožičiavanie kníh slabý záujem.

Od 1. januára 1971, na základe rozhodnutia vedenia obce, knižnicu v Zemianskej Dedine prevzal Cyril Mores, ktorý sa do dediny priženil v roku 1965 z Nižnej. V tom čase bola knižnica umiestnená v miestnosti obecného rozhlasu. Zlúčením roľníckeho družstva sa uvoľnila kancelária na prízemí kultúrneho domu, a tak po dlhom období čakania sa knižnica dostala od roku 1985 do samostatnej miestnosti, v ktorej je umiestnená dodnes.

Rozhodnutie padlo v roku 1990 v tom znení, že Miestna ľudová knižnica v Zemianskej Dedine bola od 1. januára 1991 odčlenená od Mestskej knižnice Tvrdošín. Knihy a knižné regály boli delimitované pod Obecný úrad Nižná, pretože obec Zemianska Dedina v tom čase už patrila administratívne pod Nižnú.

Zemianska Dedina - Kaplnka

Zemianska Dedina mala vlastný kostolík, v ktorom boli občas slúžené aj bohoslužby. Kostolík - kaplnka stojí na vyvýšenom mieste za potokom Hldočín. Kronika obce sa o tomto chráme zmieňuje až v roku 1802. Vtedy sa Matej Žuffa, katolícky kňaz pôsobiaci v Kaločskej diecéze a rodák zo Zemianskej Dediny, zaslúžil o jej prestavbu a nové zariadenie interiéru. 29. apríla 1832 bol za kurátora* kaplnky Oravským komposesorátom ustanovený Pavol Žuffa-Gasparis. 10. júla 1832 darovala Žofia Čuporáková zemianskej kaplnke nový zvon.

Neskôr, v roku 1964, bola na kostolíku - kaplici, ako ho ľudovo volali, prerobená strecha. Namiesto pôvodnej drevenej sa strecha pokryla hliníkovým plechom. O rok neskôr, v roku 1965 bola kaplica opravená zvonku novou omietkou a zvnútra novým náterom. Zároveň sa vymenili dvere a okná. V roku 1969 bol zakúpený nový zvon za 10 000 Kčs, na ktorý sa poskladali občania Zemianskej Dediny. Zasvätený bol sv. Anne a posvätený pátrom Matejom Kolejákom, rodákom z Liesku (vtedy duchovný správca nižnianskej farnosti), tesne pred vianočnými sviatkami.

Kaplnka v Zemianskej Dedine

Pôvodná stavba bola jednoloďová, zakončená plytkým polkruhovým ambitom. Veža je jednoduchá s polkruhovými otvormi a na fasáde viackrát členená rímsami. Zakončená je zvoncovitou baňou s dvojramenným krížom. Interiér hlavnej lode je zaklenutý dvomi poľami krížovej klenby, v zadnej časti s lunetovými výsekmi pôvodne pre okenné otvory. Klenby spočívajú v strede chrámovej lode na dvoch polpilieroch. V druhej polovici 20. storočia bola stavba dvakrát značne rozšírená o menšie bočné lode.

Inventár kostolíka tvorí aj oltár Božského Srdca Ježišovho. Pochádza zo začiatku 19. storočia a sú na ňom badateľné vplyvy klasicizmu. Oltár je stĺpovej architektúry. Stĺpy sú zakončené korintskými hlavicami, ktoré nesú rímsami zdobený oblúkový tympanón*. Medzi stĺpmi je výklenok, v ktorom je umiestnená drevená socha Božského Srdca Ježišovho. Ide o prácu ľudového majstra, pričom je evidentné, že táto socha vznikla oveľa neskôr ako samostatný oltár. V spodnej časti oltára je umiestnený jednoduchý bohostánok, vedľa ktorého sú na nižších stĺpoch umiestnené dve sochy adorujúcich anjelikov. Súčasťou interiéru je aj kríž s dvomi postavami adorujúcich anjelikov z 19. storočia. Ide o vzácne a zaujímavé dielo neznámeho ľudového majstra so značným zmyslom pre proporcionalitu. Pri vchode do kaplnky je na pravej strane umiestnený kríž s telom ukrižovaného Krista. Môže pochádzať z polovice 19. storočia. Rovnako ide o prácu neznámeho ľudového majstra.

V katastri obce sa nachádzajú tri cintoríny. Najstarší, evanjelický cintorín sa nachádza na vyvýšenine, juhozápadne od kaplnky, za potokom Hldočín. Toto miesto dnes označuje už len pôvodný hlavný kríž cintorína. Tento kríž pochádza z dielne bielopotockých kamenárov. Druhý - cholerový cintorín bol založený po epidémii cholery, ktorá zúrila v Uhorsku v roku 1831. V Zemianskej Dedine si tiež vyžiadala mnoho obetí. Cintorín sa nachádza severozápadne od dediny, smerom do Magury. Dodnes sa toto miesto volá „Na hrôboch“. Tretí cintorín, ktorý slúži dodnes, bol založený 7. apríla 1863.

V októbri 1948 pribudol v dedine ešte jeden dominantný pamätník. Je ním stĺp so sochou Božského Srdca Ježišovho, ktorú zadovážil a posvätil nižniansky farár Jozef Laurinec. Cena sochy bola 6000 Kčs. Betónový podstavec v cene 10 000 Kčs daroval žid A. Murín, lekárnik z Trstenej. Jedná sa o prvý pomník či sochu, nachádzajúci sa v obci Zemianska Dedina. Môžeme ho nájsť približne v strede obce, pred domom č. 51.

Ostatné sakrálne pamiatky v okolí

Orava je bohatá na sakrálne pamiatky. Okrem kostola v Nižnej a kaplnky v Zemianskej Dedine, v okolí nájdeme aj ďalšie zaujímavé kostoly a kaplnky:

• Drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne: Najstaršia stavebná pamiatka v meste, zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
• Kostol v Belej: Zasvätený sv. Márii Magdaléne, postavený v roku 1683.
• Kostol sv. Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej: Tajomné ruiny kostola cca 5-10 min. pešo nad obcou.
• Drevený artikulárny kostol sv.

tags: #niznianska #farnost #ma #novy #zvon