Nižný Hrušov, obec v okrese Vranov nad Topľou, má bohatú históriu, ktorá sa odráža aj v jej sakrálnych pamiatkach. V obci sa nachádzajú rímskokatolícke a gréckokatolícke kostoly, ktoré sú dôležitými súčasťami kultúrneho dedičstva.
Legendy a zázračné udalosti podmienili vznik a rozvoj niektorých miest a dedín. Pre nedostatok archívnych materiálov nevieme, síce presnejšie - na deň, týždeň, mesiac určiť začiatok súvislého osídlenia, z ktorého vyrastal Nižný Hrušov, nepriame dôkazy však svedčia o tom, že Nižný Hrušov písal svoje dejiny už v dobe Arpádovcov v XIII. storočí.
Poloha okresu Vranov nad Topľou na mape Slovenska
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Eucharistie
Pôvodne rímskokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie z druhej polovice 14. storočia mal novú vežu z roku 1615, neskôr prestavanú v roku 1836. V súčastnosti je to už gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
Plány nového kostola naprojektoval Ján Balogh 20. februára 1913 a schválil ich košický biskup Augustín Fischer-Colbrie 5. júna 1913. Zároveň nariadil, aby sa kostol začal stavať a bol zasvätený Najsvätejšiemu Kristovmu Telu a Krvi Pána. V tom istom roku sa začala s jeho výstavbou, ktorá bola kvôli vojnovým udalostiam prerušená. Kostol v neorománskom slohu vystavali talianski majstri. Stavba chrámu bola dokončená v roku 1917. Nový rímskokatolícky kostol slávnostne vysvätil vo štvrtok 5. septembra 1918 diecézny biskup ThDr. Fischer Colbrie a ThDr.
Vo svätom kostole bol postavený hlavný oltár v neogotickom štýle zostrojený okolo roku 1914 pravdepodobne v južnom Rakúsku. Hlavný oltár je celý bohatý zlatý a zdobený. V hornej časti oltára je socha Boha Otca sediaceho na tróne a žehnajúc pravou rukou. Hlavný oltár s polychrómovou drevorezbou tvorí ústredný výjav Kristovej Poslednej večere (120x140cm), ktorý je umiestnený nad bohostánkom s dvoma adorujúcimi anjelmi.
Bočný oltár umiestnený v lodi vľavo je zasvätený Panne Márii. Vo výklenku je plastika Panny Márie s korunou na hlave, pod nohami mesiac, zašliapnutý mal zemeguľu. Za pevnou kazetou sú umiestnené Jasličky. Nad baldachýnom kazateľnice je plastika Krista dobrého Pastiera.
V lodi vpravo je bočný oltár pôvodne zasvätený sv. Jozefovi pestúnovi Pána Ježiša. Od roku 2007 je v oltári vybavený obraz Milosrdného Ježiša. Plná oltárna kazeta bola v roku 2008 nahradená presklenou, kde sú umiestnené vzácne relikvie svätej Faustíny. V roku 2015 k nim pribudli relikvie prvého slovanského pápeža svätého Jána Pavla II., ktoré farnosti podaroval jeho dlhoročný osobný tajomník Mons. Stanislav kardinál Dziwisz. Oltár sv. Jána Krstiteľa s výjavom krstu Božieho Syna je po pravej bočnej strane.
Najvyššie a najväčšie oblúkovité okná chrámu zdobia nádherné farebné vitráže sv. Petra a Pavla s atribútmi a slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda s atribútmi.
Výrazná kostolná veža s krížom je veľmi vysoká a ukrýva v sebe tri zvony. Veľký zvon nesie meno sv. Jána Krstiteľa má priemer 104 cm a výšku 86 cm. Váži 604 kg a bol odliaty v roku 1914. Stredný zvon Sv. Cyrila a Metoda bol odliaty v roku 1986. Na plášti malého zvona je reliéf Panny Márie sediacej v oblakoch s dieťaťom v náručí.
V posledných rokoch prebiehala rozsiahla rekonštrukcia interiéru a exteriéru chrámu ako príprava na storočnicu postavenia a posvätenia chrámu. K stému výročiu kostola rodina Barkóciová darovala sochu Dobrého pastiera z autorskej dielne Mgr. umenie. Jána Feča, ktorá je umiestnená pred chrámom v záhrade. Námestie Jána Pavla II. 26. júla sviatok sv. Joachima a sv.
Kostol postavený v rokoch 1905 - 1910 v pseudorománskom slohu. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria, priečnou loďou a predstavanou vežou. Vnútorné zariadenie pochádza z čias stavby kostola.
Kostol v Nižnom Hrušove
Gréckokatolícky kostol
História farnosti siaha do začiatku 18. storočia. Jej vznik je datovaný rokom 1708. Už z biskupských vizitácií, konaných v rímskokatolíckej farnosti Nižný Hrušov sa dozvedáme o počtoch gréckokatolíckych veriacich v Dlhom Klčove, ktorí v obci nemali vlastný kostol. Zároveň sa v jednej z nich uvádza, že v roku 1733 miestni gréckokatolíci užívali dlhoklčovský kostol spoločne s rímskokatolíkmi.
Gréckokatolícky chrám v Dlhom Klčove bol postavený v roku 1925. Iné zdroje (schematizmy katolíckej cirkvi východného obradu) datujú jeho vznik rokom 1924. Novopostavený kostol bol zasvätený Nanebovzatiu Presvätej Bohorodičky. Cirkevný život gréckokatolíckych veriacich a ich kňazov bol narušený začiatkom 50. rokov nášho storočia. Zmena nastala až po roku 1968, po obnovení gréckokatolíckej cirkvi.
Za pôsobenia farára Jána Krličku došlo k rozsiahlym stavebným úpravám miestneho kostola (1992 -1993) a následne v roku 1996 začala aj stavba novej farskej budovy v Sačurove.
Vzťahy medzi náboženskými skupinami
Počas výskumu a prípravy tohto príspevku som sa snažil o iný prístup. Hľadal som konkrétne (lokálne) prejavy dobrých vzťahov medzi Židmi a slovenským obyvateľstvom rímskokatolíckeho vierovyznania v „dlhom“ 19. storočí.
Bol to syn Dr. Móra Zempléni Moskovitza, Gejza, kto naplno uplatnil majetkové práva svojho rodu v Nižnom Hrušove a zároveň podporoval miestnych rímskokatolíkov. Gejza Zempléni Moskovitz dbal o dobré vzťahy s Rímskokatolíckou cirkvou a jej veriacimi.
Dokument, ktorý pochádza z Arcidiecézneho archívu v Košiciach, a ktorý je vybavený pečaťou zborovskej židovskej náboženskej obce sa doslovne uvádza: „Mi Nižej Podepsani všecka Obec Varoša Zboro Israelitska familie hodnoverne, opravedlive vyznavame a visvedčujeme to že običej kteru ešče Neboščik pan Pleban Francz Sztankovicz a przedešle Duchovne Pastire Každoročne s koliedu na Rok novo nastavajici Domi svojich obivateloch tak i naše navštivujice odbavoval - totu istu a starodavnu Običej teraznejši Pan pleban v Roku 1853im odbavoval niesam ze sebe ale skrz žadosti našej jak svojich obivateloh tak i po našich domoh vikonavali a to sice nie pre žaden zisk a dajake dochodki, lem jedine steho ohledu, že Čeladka z Viri Rimsko Katolickej ktera po našich Domoh služi teho požehnani učastna bit mohla na to hodnoverne uznavame a pre lepšu pevnost menoh naših vlastnu ruku podpisanih a z položenim pečeti našej obecnej potverzujeme. Sigi. Zboro. dne 17.6.1854.
Záver
Kostoly v Nižnom Hrušove sú dôležitými pamiatkami, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve obce. Ich stavebný vývoj, umelecké prvky a významné udalosti, ktoré sa v nich odohrali, prispievajú k jedinečnej identite Nižného Hrušova.