Nižný Slavkov (nem. Nieder-Schlauch, Schlakendorf; maď. Alsó Szalok, Alsószalok) je obec v okrese Sabinov v Prešovskom kraji. Nachádza sa v nadmorskej výške 520 m n. m. na rozhraní Šarišskej vrchoviny, Bachurne, Braniska a Levočských vrchov, v doline Slavkovského potoka.
Erb obce Nižný Slavkov
Názov obce je odvodený od slovanského osobného mena Slavk, Slavek, či Slavko, pripomínajúci zakladateľský rod - Slavkayovcov, ktorý pretrval až do 19. storočia. V súčasnosti obec prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá jej dodáva novú atraktivitu v krásnom prírodnom prostredí. Previedla sa regulácia miestnych potokov, kanalizácia obce, regenerácia verejných priestranstiev s novým priestorom pre kultúru a oddych. Úplnou rekonštrukciou prešla aj Základná škola s Materskou školou, ako aj miestny cintorín s novým Domom nádeje.
Stredoveká história a prvá písomná zmienka
Prvá písomná zmienka o Nižnom Slavkove je z roku 1214, kedy už stál kostol sv. Anny (súčasná kaplnka) a 12 domov. Avšak už pred 12. storočím sa v jeho okolí okrem hradiska nachádzala aj benediktínska pustovňa v časti zvanej Koscelisko.
Táto starobylá obec bola založená na zákupnom práve pri tzv. Veľkej ceste (Via magna) spájajúcej Šariš s neďalekým Spišom a rozvíjala sa ako radová potočná dedina. Aj keď to bola typicky poddanskou dedinou, z okolitých obcí mala najväčšiu rozlohu svojho katastra (2314ha) s bohatými lesmi a pasienkami, po celé stáročia vzbudzovalo neustály záujem vtedajších zemepánov o jej vlastnenie (Tarczayovci, Bornemisszovci, Berzewiczyiovci, Melczerovci, Spišská Kapitula a iní).
Už v roku 1600 mala obec 40 domov a okrem kostola a fary aj školu a mlyn. Prechádzala však neľahkými obdobiami svojej histórie. V samotnom začiatku čelila tatárskemu plieneniu, následne bola kolonizovaná nemeckým obyvateľstvom, prešla náboženskými nepokojmi 17. storočia, dvoma vojnovými mobilizáciami, z ktorých sa nevrátili desiatky mužov, hromadným vysťahovalectvom do zámoria, ale aj niekoľkým devastujúcim požiarom, živelným pohromám a epidémiám, ktoré kruto zdecimovali počet jej obyvateľov.
Napriek týmto neprajným udalostiam sa obec neustále rozvíjala a v roku 1905 dosiahla najvyšší počet 1350 obyvateľov. Slavkovčania prežívali svoju dlhú históriu na tomto kúsku zeme nielen s obyvateľmi Rómskej národnosti, ale aj s vyše tridsiatimi občanmi Židovského pôvodu, ktorí však v roku 1942 boli transportovaní do koncentračných táborov. Roky socializmu priniesli následný úpadok súkromného hospodárstva, ako aj zákaz domovej výstavby, čo prinútilo mnoho mladých rodín k odchodu z tejto obce.
Sakrálne pamiatky v obci
V obci sa nachádza aj niekoľko vzácnych sakrálnych pamiatok z 13. storočia, akými je neskorománska kaplnka sv. Anny, ktorá je súčasťou ranogotického kostola Narodenia Panny Márie, či dve prícestné kaplnky pripomínajúce tatársky vpád z 13. storočia. Cennou pamiatkou je aj klasicistická kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1821, postavená grófom Ladislavom Melczerom v areáli kostola.
Medzi významné sakrálne pamiatky patria:
- Neskorománska kaplnka sv. Anny
- Ranogotický kostol Narodenia Panny Márie
- Dve prícestné kaplnky pripomínajúce tatársky vpád
- Klasicistická kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kostol Narodenia Panny Márie v Nižnom Slavkove
Farský kostol Narodenia Panny Márie
História tohto ranogotického kostola siaha až do konca 13. storočia. Presný dátum vzniku však nie je známy. Je to jednoloďový chrám, ktorému sa pôvodný kostol sv. Anny stal bočnou kaplnkou. Kvôli častým požiarom bol viackrát prestavaný a upravovaný, takže po generálnej rekonštrukcii v r. 1647 chrámová loď dostala z časti renesančnú podobu. V kostole sa okrem iných vzácnych pamiatok nachádza hlavný mariánsky neogotický oltár, dve gotické pastofória a kamenná krstiteľnica z roku 1663.
Kaplnka sv. Anny
Pôvodne bola samostatným kostolom v neskorománskom slohu, ktorého vznik sa viaže k vzniku obce - do konca 12. a začiatku 13. storočia. Aj táto (v súčasnosti kaplnka farského kostola) prešla niekoľkými staviteľskými úpravami. Dnes sa v nej nachádza barokový oltár Metercie (Samotretej sv. Anny), ktorý v roku 1674 dal postaviť spišský kanonik a tunajší rodák Matej Krivácsy.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Nižnom Slavkove
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Malá stavba v areáli farského kostola s polkruhovým pôdorysom v klasicistickom slohu, ktorú s vďačnosti postavil gróf Ladislav Melczer v roku 1821. Pôvodne sa v nej nachádzala kamenná socha svätca a vedľa nej dvaja anjeli v rokokovom slohu z 2. polovice 18. storočia, ktorí však v r. 1993 boli odcudzení. Dnes je socha umiestnená v kaplnke sv. Anny a v kaplnke je umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého z roku 2000 od maliara Jána Dzugasa z Vyšného Slavkova.
Kaplnka Sv. Rodiny
Táto prícestná kaplnka spolu s kaplnkou sv. Jána, apoštola stoja pri vstupoch do obce a pochádzajú taktiež z 13. storočia. Obidve sú pripomienkou na tragické obdobie z čias tatárskeho plienenia, ktoré postihlo aj túto oblasť. Osobitne túto tragédiu pripomína najmä štýl kaplnky Sv. Rodiny.
Freska sv. Krištofa na kostole v Nižnom Slavkove
Freska sv. Krištofa
Fragmenty rozmernej nástennej maľby sv. Krištofa boli presne lokalizované v roku 2013 počas obnovy exteriéru rímskokatolíckeho Kostola Narodenia Panny Márie v Nižnom Slavkove. O maľbe sa však vedelo už skôr. Kostol pochádza z poslednej tretiny 13. storočia, nástenná maľba je predbežne datovaná prvou polovicou 16. storočia. Reštaurovanie prebiehalo v nasledujúcom roku 2014. Autori reštaurovania zvládli neľahkú úlohu a dokázali takmer z ničoho vzkriesiť excelentnú ukážku monumentálnej maľby viažucej sa k počiatkom renesancie na danom území. Význam maľby ešte zvyšuje ojedinelosť výskytu zobrazení sv. Krištofa na našom území a o to viac v regióne severozápadného Šariša, kde je zachovaných malieb z obdobia do 16. storočia minimum a ešte menej exterierových.
Okrem sakrálnych pamiatok sa v doline Čierneho močiara nachádza aj nevšedná prírodná pamiatka Starý mlyn a posledné senníky (stodulky) z tzv. Sedliackej dediny.
Kňazi pôsobiaci v obci od roku 1900:
| Roky | Kňaz |
|---|---|
| 1898 - 1911 | vdp. Andreas Marhevka (Reľov) |
| 1911 - 1931 | vdp. Eleutherius Papp (Tisovec) |
| 1931 - 1932 | vdp. Július Hromada (Lipt. Hrádok) |
| 1932 - 1934 | vdp. Andrej Ivanecký - dočasný správca fary |
| 1934 - 1943 | vdp. Pavol Matis (Ordzoviany) |
| 1943 - 1951 | vdp. Ján Fabián (Spišská Nová Ves) |
| 1951 - 1955 | vdp. Šimon Hasaj (Nemešany) |
| 1955 - 1957 | vdp. Ján Vrabec (Leopoldov) - dočasný správca fary |
| 1957 - 1973 | vdp. Štefan Vaverčák (Spišská Belá) |
| 1973 - 1974 | vdp. Anton Tatarko (Lúčka) |
| 1974 - 1982 | vdp. Jozef Hanzély, SVD (Hrabušice) |
| 1982 - 1984 | vdp. Štefan Boržík (Studenec) |
| 1984 - 1990 | vdp. Michal Zajac (Šuňava) |
| 1990 - 1993 | vdp. Barnabáš Bacskai (Prša okr. Lučenec) |
| 1993 | vdp. Ján Zentko (St. Ľubovňa) - dočasný správca fary |
| 1993 - 2002 | vdp. Anton Horník (Nitra) |
| 2002 - 2012 | vdp. Rudolf Schuster (Poprad) |
| 2012 - 2013 | vdp. Pavol Zaťko - dočasný správca farnosti |
| 2013 - súčasnosť | vdp. Donát Čarnogurský |
Obec v stredoveku patrila medzi obce s výsadami: mohli stavať kostol, zvoliť si farára a tomu platiť dežmu. Vieme, že v r. 1397 už stál katolícky kostol pri Slavkovskom žriedle - uprostred dediny.
Podľa kanonickej vizitácie z r. 1693 bol kostol (na mieste dnešnej kaplnky pri Žriedle) pravdepodobne prestavaný ku cti sv. Michala Archanjela. R. 1699 je evidovaná katolícka farnosť (obnovená po reformácii) a súčasne sa zakladá farská matrika. Podľa vizitačného protokolu z r. 1700 sú v Slavkove všetci Slováci.
Na veži kostola sú umiestnené hodiny, ktoré sú najpresnejším časom. Od 07.00 hod do 21.00 hod nám oznamuje celú hodinu krásna zvonkohra, za ktorej zabezpečenie ďakujeme sponzorom.