História obce Závod, známej aj ako Moravský Svätý Ján, je bohatá a siaha hlboko do minulosti. V priebehu storočí prešla obec rôznymi obdobiami rozvoja a zmien, ktoré formovali jej súčasný charakter. Táto obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom ponúka svojim obyvateľom a návštevníkom príjemné prostredie pre život a relax.
Prvá známa písomná zmienka o Závode (okrem nápisu na starom kostole z roku 1339 a potvrdenia existencie starého kostola z roku 1450) je datovaná rokom 1557. Obec sa tu uvádza pod menom ZABOD. Nachádza sa v daňovom súpise poddanských dedín feudálneho panstva hradu Ostrý kameň.
V prácach historika PhDr. Petra Ratkoša CSc., (zo SAV), sa Závod spomína v súvislosti s urbárom feudálneho Veľkolevárskeho panstva z roku 1592 a panstva Ostrý Kameň z roku 1665. Čo sa týka Urbára veľkolevárskeho panstva z roku 1592, jeho autormi sú Marsina - Kušík. V tomto Urbáre feudálnych panstiev, diel I., str.541 č.18, p.8 sa spomínajú role tohoto panstva …. sú veľké 10 jutár, ležia pri ceste do Závodu (lat. terae arabilis iugera moderni usus decem penes viam Sobodam versus sita).
V urbáre panstva Ostrý Kameň sa uvádza zoznam urbaristov - poplatníkov rodu Keglevičovcov takto :Ján Polák, flórenov 10, relicta (vdova) Domanická, fl.10, Gregorovičovci, fl.10, Ján Valentovich, fl.10, relicta Jocklová, fl. 5, Jura Morávek, fl.5, Gregor Balažovich,fl.10, Jura Šimek, fl.10, Ján Pastirovich, fl.10, Ján Berta, fl.10, Jakub Berta, fl.10, Martin Valentovich, fl.10, Martin Tančík, fl.5, Martin Horniak, fl.5, Pavol Cindula, fl.10, Ondra Šimek, fl.5, Ondra Šimek starý, fl.5, Michal Dojčák, fl.10, Michal Vniukovich, fl.10, Ondra Habustin, fl.10, Martin Bilek, fl.5, Jan Pastir, fl.5, Martin Hudec, fl.10, Mrázovske, fl.10, Jura Horvát, fl.5, Martin Ondrovich,fl.5, Ondra Mráz - hošták, fl.2,5 (želiar), Ondra Ondrovich, fl.2,5, Jura Paulečič, fl.2,5, Urban Chmelka, fl. 1,25, Michal Paulečič, fl.
Ďalej sa v texte uvádza: K tomu luku koscuv numero 60. Toli u Bachtiela na vysili mec 300. U pána Koleniča luka na koscuv 100.Rod Keglevičovcov má aj dedičných poplatníkov, tamtiež je uvedené:…Na Zavodich dedičných… , ….Matuš Kemeny, fl.5, Ján Zubek, fl.5, Ondra Kovar, fl.5, Jura Kopiar, fl.10, Ondra Kopiar, fl.10, Mariaš Komet, fl.5, Matej Kopiar, fl.10, Ondra Kovar, fl.5, Matej Sardaniec, fl.10, Martin Kopiar, fl.2,5, Jura Zubek, fl.2,5, Ferdinand Vaiss inscriptionalis (t.j. Aj z tejto časti vyplýva, že názov obce bol Za vody, lebo v titule ”Zavodich, resp. Zavodiech” je 6.pád (v Zavodiach), lat. Sabotam. Výslovnosť bola Zavody - necítila sa potreba predložku ”za” oddeľovať a čítať osobitne.
Autor práce uvádza aj tú zaujímavosť (spomenutá už v predchádzajúcom texte), že historické pramene uvádzajú dve osady Závodov (Závodú). Druhú vlastníci označujú ako osadu dedičnú, čo malo byť označením staršieho sídliska, resp. išlo o sídlo jestvujúce blízko nejakého sídliska . V dedičných Zavodoch sa spomínajú remeselníci a to jeden kováč (volal sa podľa mena) a traja výrobcovia kopií.
Prenesieme sa teraz o niekoľko storočí a nájdeme sa v stredoveku. Historické pramene z tohoto obdobia uvádzajú, že boli dve osady Závodov, z ktorých jedny mali prívlastok”dedičné”. Prečo ”dedičné” a kde vlastne ležali? Malo to byť vraj označenie staršieho sídliska, resp. išlo o sídlo jestvujúce blízko nejakého panského sídliska. Tak isto ľudová slovesnosť hovorí, že pôvodný Závod ležal - a pozor, tu sa názory opäť rozchádzajú, lebo podľa jedných to bolo na Šišolákoch a podľa druhých to bolo pri rieke Morave. Predchádzajúce riadky o nálezoch pri rieke Morave a aj spomienky starších ľudí, keď už môj dedo neraz spomínal veľmi časté nálezy starých mincí v chotári, z ktorých si ako deti robievali prstienky a popredné miesto v jeho spomienkach mala ”Boklovská” sú príčinou lokalizácie tej druhej varianty. Tu sa totiž nachádzalo nálezov najviac.
Tieto rôzne miesta lokalizovania pôvodnej polohy obce môžu mať s trochou nadsádzky ešte jeden pôvod. Dajú sa pochopiť aj ako prechodné - respektíve dočasné obydlia v časoch núdze pri vojenských nájazdoch a iných pohromách. Premiestnenie dediny ďalej od rieky mohol spôsobiť napríklad aj pohyb nezregulovaného toku Moravy, ktorej záplavy strpčovali život dedinčanom až pokým sa nepostavila dnešná hrádza .
V dávnych časoch teda viedla cez náš chotár cesta. Bola to cesta dôležitá, pravdepodobne obchodná - nadregionálneho významu. Namiesto dnešných polí však boli tu samé jazerá a bariny, proste ”samá voda”. Tu uprostred vôd, povedľa cesty stála krčma. Vzhľadom k jej umiestneniu sa o nej vravelo, že sa pôjde až do krčmy ”Za vody”, alebo, že sa zastavia v krčme ”Za vodú” a podobne. Spojením a skloňovaním tohto mena prišla osada, ktorá sa tu časom rozrástla k menu ”Závody”. Od 30-tych rokov tohto storočia sa volala jednoducho ”Závod”. Iná, ale skoro totožná verzia vraví, že krčma stála pri križovatke v strede dediny na mieste rodinného domu (dnes rodina Chvátalová).
Z historických prameňov vieme, že našim chotárom prechádzali až dve obchodné cesty, každá v inom historickom období. Tá prvá je z doby rímskej. Podľa rekonštrukcií jej pravdepodobnej trasy, šla priamo cez dnešný Závod. Toto nám môžu vysvetľovať nálezy rímskych mincí a spomenuté hroby. Čo sa teda týka tejto prvej cesty, šlo takmer isto o tzv. Jantárovú cestu. Podľa starogréckej báje jantár sú skamenené slzy nýmf, ktoré oplakávali tragickú a nečakanú smrť Faethona, syna boha Hélia. Už v mladšej dobe kamennej patril jantár k ozdobám najbohatších žien. Trasa tejto cesty podľa historikov viedla z Carnunta k Baltickému moru. Na území Slovenska to bolo od priechodu cez Dunaj po hranici Slovenska s Moravou. Prechod cez Dunaj možno predpokladať v Bratislave, alebo v Devíne. Ak Bratislavu stotožníme s Eburodunom, ktoré ležalo v priestore osídlenom Keltmi - Bemi - magnagens, s ďalším údajom „Mineraferri“, potom trasa Jantárovej cesty prechádzala týmito sídlami: Eburodunum - Bratislava, Felikia - Malacky, Meliodunum - Šaštín (prechod cez rieku Myjavu), Strevinta - Skalica, Casurgis - Uherské Hradište, atď…
Čo sa týka druhej cesty, jej charakter ju takisto zaraďoval medzi cesty nadregionálneho významu. Tu nás zvádza myšlienka, že by to mohla byť i tzv.Česká cesta, keď vlastne i obec patrila pod Ostrokamenské panstvo a úlohou hradu Ostrý Kameň bolo túto cestu chrániť.
Mapa Jantárovej cesty
Určitý osadníci tu podľa archeologických nálezov sídlili už v dobe rímskej (1. - 380. nášho letopočtu), slovanské osídlenie sa predpokladá na našom území až koncom 5. storočia, ale či sa v tejto súvislosti dá hovoriť o zaniknutých osadách ako obydliach našich predkov, to je ťažká otázka. Je totiž aj predpoklad, že prví usadlíci, ktorí tu bývali a založili obec boli celuanti z Moravsko - Poľských hraníc. Táto verzia sa čiastočne vzťahuje i na obce Moravský Sv. Podľa štúdie od Mgr. V 14.storočí sa ustálili bezpečnostné pomery na Záhorí a vzrástli obchodné styky Uhorska so Západom.
Podľa archívnych prameňov (Budapešť, MOL DL 3270) sa o ceste idúcej našim územím dozvedáme aj z listiny z roku 1372, vydanej v súvislosti so zriadením odbočky z už spomenutej Českej cesty. Aby sa kupci dostali aj do Bratislavy, zriadil uhorský kráľ Ľudovít I. Roku 1373 to bol opäť kráľ Ľudovít Veľký, ktorý dvoma listinami rozšíril dopravné privilégiá pre českých, moravských a nemeckých kupcov a zaistil im bezpečnosť a poriadok pri vyberaní mýta na tejto ceste. Od konca 14.storočia do 16.storočia bol napríklad vo Veľkých Levároch aj tridsiatkový (colný) úrad, ktorý kontroloval prepravu tovarov a osôb. Cesta tu teda bola a nehľadiac na rôzne mocenské zoskupenia, počas trvania ktorých, bola raz významnejšia a raz zase menej, všetko nasvedčuje tomu, že obchodná cesta vedie našim chotárom obrazne povedané už celé veky.
Keby sme ako chceli, jednoducho nemôžme dať za pravdu historikom zaoberajúcim sa osídlením Záhoria, ktorí určili pravdepodobný vznik obce na začiatok 15. Storočia. Veď potom by sme rozhodne museli zavrhnúť aj teóriu, že starý kostol bol postavený v roku 1339. Logicky je i málo pravdepodobné, že by usadlíci, ktorí prišli dajme tomu v polovici 15. storočia, začali ešte v tom istom storočí stavať kostol v takej veľkosti, akej ho poznáme vlastne dodnes. No a napokon starý kostolík bol novozaklenutý v roku 1622. Nebol teda veľmi dobre postavený taký kostol, ktorý by potreboval po 150-tich rokoch novú klenbu. Nápis na stene kostolíka z roku 1339 sa zdá byť preto vierohodnejším a nemožno zabúdať i na už spomenutý predpoklad spoločného pôvodu predkov z Moravského Sv. Jánu a Sekúl.
Z historických prameňov vieme, že vo Veľkých Levároch bola farnosť erigovaná už v roku 1397 a v roku 1560-1562 do nej patrili i Malé Leváre, Moravský Sv. Ján a Sekule. V roku 1397 už jestvovali farnosti napríklad vo Vysokej, v Gajaroch, Malackách, Perneku i Sološnici, a na tomto vlastne vidíme, že na Záhorí už koncom 14. storočia existuje písomne doložená väčšina obcí, ktoré tu dodnes stoja. Záhorie sa teda začalo našimi predkami osídľovať podstatne skôr ako v 14. storočí.Hranica sa týmto logicky posúva.
Postupnú zmenu a znižovanie podielu pôvodného obyvateľstva podmienilo aj turecké nebezpečenstvo, ktoré dalo do pohybu chorvátske obyvateľstvo z oblastí medziriečia Sávy a Drávy. Chorváti pod tlakom tureckej expanzie začali postupovať hore pozdĺž toku Dunaja už v 1.polovici 16 storočia, no najmä po bitke pri Moháči roku 1526 začali silné kolonizačné prúdy Chorvátov prichádzať aj na územie dnešného Slovenska. Príchod Chorvátov mal viacero etáp a rozčlenil sa do dvoch smerov. Na Záhorie prichádzajú Chorváti v období rokov 1540 - 1570. 16. Prevrstvenie našej obce chorvátskymi a srbskými kolonistami v 16. a 17. storočí nielenže zvýšilo celkový počet obyvateľstva, ale najmä umocnilo roľnícky charakter obce. Ba neboli tu ani prekážky z hľadiska vierovyznania, keďže Chorváti boli katolíci. Noví obyvatelia boli známi svojou pracovitosťou a húževnatosťou, neizolovali sa od pôvodného obyvateľstva a tak v priebehu ani nie dvoch storočí sa asimilovali natoľko, že prestali používať aj svoj materinský jazyk.
Kultúra a tradície
Obec je známa svojimi bohatými kultúrnymi tradíciami. Pravidelne sa tu konajú rôzne kultúrne podujatia, festivaly a slávnosti, ktoré oživujú miestny život a priťahujú návštevníkov. Medzi najvýznamnejšie patria tradičné jánske ohne a folklórne festivaly.
Vraví sa, že na každej z povestí ktoré sa medzi ľuďmi rozprávajú, bude dačo pravdy, lebo všetky mali vzniknúť zo skutočných príbehov. Každý z nás kto aspoň trochu cestuje a všíma si krajinu okolo seba, občas zazrie popri cestách no najčastejšie krížnych, stáť rôzne murované stĺpiky. V týchto sú umiestnené obrázky svätcov, alebo kríže a vravíme im Božie Muky. Ľudia ich stavali z rozličných príčin a vraví sa, že sú i pozostatkami križiackych vojen. Pútnikom slúžili najčastejšie ako orientácia, či ako míľniky oznamujúce koľko cesty už prešli, a koľko ich ešte čaká. V zime zase keď napadol sneh, tieto ich uisťovali, že nezablúdili, a stále kráčajú po ceste.
Jedna takáto Božia Muka stojí i na krížnych cestách v Závode, popri ceste na Tomky. Podobu akú má dnes jej však určili ľudia až v tomto storočí (staval ju vraj Ondráš Šimunovič), síc hrubo sa vystatujúc, že jej trojuholníkový profil ju robí výnimočnou, nakoľko Božiu Muku takého tvaru nikde nenájdete. No nie vždy bola murovaná. Boli časy, keď obrázok zdobieval iba drevený kôl. Na obrázku nájdeme sv. Cyrila a Metoda. Prečo práve ich? Nuž práve povesť nám vraví, že keď sv. Cyril a Metod putovali Veľkou Moravou, cesta na Velehrad ich viedla z Devína i cez Závod, a práve na tom mieste sa zdržali, aby si i so svojím sprievodom oddýchli a mohli pokračovať ďalej. (Pozn.: Príchod sv.
Hrad Ostrý Kameň
Hrad Ostrý Kameň
História našej obce ako som už uviedol, sa dlhú dobu písala skrze Ostrokamenské panstvo. Z Ostrého Kameňa dnes zostali iba ruiny a mnohí z nás to meno počujú snáď i prvý raz. Ináč nazývaný aj Ostriež, leží na strmom návrší v priesmyku Malých Karpát, v katastrálnom území obce Buková. Postavili ho v 13. storočí, a v listinách sa prvý raz spomína v roku 1273. Ako jeden z pohraničných hradov strážiacich západné hranice Uhorska, mal aj špeciálnu úlohu chrániť diaľkovú obchodnú cestu, vedúcu z Budína cez západné Slovensko týmto priesmykom do českých krajín, ktorá je všeobecne známa ako tzv. česká cesta. V písomných dokladoch prichádza obyčajne pod názvami Scharfenstein, Élesko, Ostríž a pod. 14.
Koncom 14. 16. Od 16. storočia patril Czoborovcom, spolu s ich feudálnym panstvom, ktoré k nemu prislúchalo. Sám hradný objekt sa skladal z tzv. horného gotického hradu s vnútornou vežou, palácom a kaplnkou, a z nižšie položeného dolného renesančného opevnenia.V bojoch povstalcov Františka Rákoczyho II. 18. Koncom 18. storočia získali hrad i panstvo do dedičnej držby Pálffyovci, ktorí konečne roku 1743 preniesli sídlo panstva z hradu do mestečka Moravský Sv. Ján. Hrad Ostrý Kameň podľa rytiny zo 16.
Obecná samospráva
Za feudalizmu právo pečate udeľovali obci a jej richtárovi dediční zemepáni. Držiteľom obecnej pečate bol richtár, ktorý ňou potvrdzoval písomnosti. Pečať zastupovala funkciu vlastnoručného podpisu richtára a slúžila aj ako overovací znak pre obyvateľov obce, ktorí nevedeli čítať a písať. V bývalom okrese Senica poznáme sedemdesiatštyri slovenských obcí, ktoré si v minulosti utvorili svoj obecný znak. Okrem týchto obecných znakov je známy znak habánskej obce v Moravskom Sv. Jáne a židovskej obce v Holíči.
Tvorba obecného znaku bola podmienená vznikom obecnej samosprávy. Prvé doklady o obecnej samospráve sa týkajú obcí aj v súčasnosti v okrese najvýznamnejších a ostatných stredovekých mestečiek, ktoré medzičasom stratili svoje prioritné hospodárske postavenie (Skalica, Holíč, Senica, Gbely…). K väčšiemu rozvoju obecnej samosprávy prišlo až od začiatku sedemnásteho storočia. U nás sa predpokladá jej vznik v roku 1622. V sedemnástom storočí bola vytvorená obecná samospráva u 43 % obcí okresu. V obecných typáriách nášho okresu sa často vyskytujú náboženské motívy. Uvedený jav sa vysvetľuje najmä množstvom novostavieb kostolov. U nás v roku 1622 kostolík už stál niekoľko storočí. No práve v tomto roku bol novozaklenutý a z tohoto roku pochádzali i fragmenty nástenných malieb v presbytériu a lodi, ktoré sa však spolu s pôvodným oltárom nezachovali. Je teda veľmi pravdepodobné, že obecné typárium Závodu bolo urobené k tejto príležitosti obnovy a svätec, ktorému bol zasvätený kostol sa stal i symbolom obce.
Obec nevlastní žiadne dokumenty svedčiace o jej histórii. Listiny, v ktorých sa spomína sú uložené v štátnych archívoch.
Občianska vybavenosť
Moravský Svätý Ján disponuje dobrou občianskou vybavenosťou, ktorá zabezpečuje kvalitný život pre jej obyvateľov. Nachádzajú sa tu školy, škôlky, zdravotné stredisko, obchody a ďalšie služby, ktoré sú nevyhnutné pre každodenný život.
Školstvo
V obci pôsobí niekoľko vzdelávacích inštitúcií, ktoré zabezpečujú kvalitné vzdelávanie pre deti a mládež. Medzi ne patria: Základná škola, Materská škola, Cirkevná základná škola.
Zdravotníctvo
Zdravotná starostlivosť je zabezpečená prostredníctvom zdravotného strediska, ktoré poskytuje základnú lekársku starostlivosť pre obyvateľov obce.
Obchody a služby
V obci sa nachádza niekoľko obchodov a služieb, ktoré zabezpečujú základné potreby obyvateľov.
Schematizmus ostrihomskej arcidiecézy udáva v roku 1910 v Závode 1950 obyvateľov, ktorí sa zaoberali väčšinou poľnohospodárstvom. Pôvodne bola obec začlenená do Pajštúnskeho komitátu. Podľa Zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 3.júla 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky č.
| Rok | Obyvatelia | Zamestnanie |
|---|---|---|
| 1910 | 1950 | Poľnohospodárstvo |