Kostol sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou a tradíciou. Táto národná kultúrna pamiatka je nielen architektonickým skvostom, ale aj dôležitým pútnickým miestom, ktoré každoročne priťahuje množstvo veriacich.
Kostol svätého Jakuba v Dubnici nad Váhom
História a stavebný vývoj
Najstarší archívny doklad, v ktorom sa spomína dubnický kostol, je listina ostrihomskej kapituly z roku 1276. Kostol bol pôvodne gotický. V rokoch 1754 - 1756 bol barokovo prestavaný. Prestavbu financoval Jozef Ilešházi.
Veža je zo staršieho kostola, ktorú nadstavali podľa projektu F. Tomašeka z Dubnice po roku 1816, pretože pôvodná veža bola zničená požiarom v roku 1814. Opravy kostola sa uskutočnili v 19. a prvej polovici 20. storočia, a tiež v rokoch 1959-1961. V rokoch 1963-1964 a 1967-1968 prebehli v kostole reštaurátorské práce. V roku 2000 prebehla vonkajšia oprava kostola. Bola opravená veža, obnovená omietka, natretá strecha na veži a ďalšie drobné práce. V roku 2003 bol vymaľovaný interiér.
Architektúra a interiér
Kostol je obkľúčený murovanou ohradou s barokovou vstupnou bránou. Objekt je typ barokového pozdĺžne pretiahnutého centrálneho kostola so segmentovým zakončením presbytéria, bočnou poschodovou sakristiou a predstavanou vežou. Priestory sakrálnej stavby sú zaklenuté krížovými a pruskými klenbami, ktoré dosadajú na priebežnú rímsu. Farebné okná sú z 19. storočia a novšie od Vincenta Hložníka z roku 1951. Nad sakristiou na poschodí je panské oratórium.
Hlavný oltár bol dokončený v roku 1776, barokový baldachýnový s korunou a ranobarokovou sochou Panny Márie, ktorú darovali kostolu okolo roku 1640. Bočný oltár sv. Antona Paduánskeho je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia, uprostred obraz svätca, vo vrchole reliéf najsv. Trojice. Bočný oltár sv. Jána Krstiteľa je neskorobarokový z polovice 18. storočia, na bokoch sú plastiky sv. Anny a Barbory, v strede obraz svätca, v nadstavci reliéf sv. Jána Krstiteľa. Na oboch oltároch sú rokokové kánonové tabuľky z druhej polovice 18. storočia. Kazateľnica je baroková z druhej polovice 18. storočia, na parapete má reliéf Daniela medzi levmi. Krstiteľnica je rokoková, zhotovená na spôsob lavába, z druhej polovice 18. storočia. Súsošie Kalvárie pri triumfálnom oblúku je neskorobarokové, z obdobia okolo roku 1770. V interiéri kostola sú voľné sochy sv. Mikuláša a Vojtecha, z konca 19. storočia. Barokové obrazy - sv. Anna, Ukrižovaný Kristus a sv. František sú z 18. storočia. Relikviáre v podobe skrinky z 18. storočia. Barokové cibórium z roku 1716 s tepaným reliéfnym figurálnym dekorom. Relikviáre rokokové z druhej polovice 18. storočia, zdobené tepaným dekorom. V oratóriu je baroková tabernákulová skriňa z 18. storočia.
Vo veži kostola sa nachádza päť zvonov. Tri z nich boli odliate z pôvodných zvonov v roku 1983, keďže údajne spolu neladili. Okrem nich sú v zvonici ešte dva zvony: dvestoročný zvon Svätý Florián a storočný zvon Božské Srdce. Najmladší zvon pomenovaný Panna Mária, Pomocnica kresťanov je i najväčší, váži 600kg a musel byť opravený, pretože praskol.
Interiér Kostola svätého Jakuba
Pútnické miesto
Púte k milostivej soche Panny Márie do Dubnice nad Váhom sa každoročne konajú za obrovskej účasti ľudu od roku 1742. Význam týchto pútí bol uznaný aj pápežmi Klementom XIV., Piom VI. a VII., ktorí udelili odpustky viazané na dubnický chrám. Príčinou nevšednej úcty k dubnickej Panne Márii boli mimoriadne udalosti, ktoré súviseli s uzdravovaním tela aj duše. V kronike miestneho farára Daniela Kolačániho z roku 1747 je uvedených viac ako 250 zázračných uzdravení. Posledný zápis je zo dňa 5. mája 1779. A keď sa rozšírili správy o zázračných uzdraveniach, začali do Dubnice chodiť zástupy pútnikov.
Ľudia sa začali utiekať k dubnickej Panne Márii so svojimi problémami i chorobami. Modlitbu spájali s vierou a mnohé takéto modlitby boli na príhovor Panny Márie vypočuté. Jednotlivé prípady sú písané s čistým svedomím a pod prísahou. My vieme o jej ochrane a orodovaní, preto sa k nej obraciame so svojimi modlitbami. Panna Mária Dubnická, zverujeme ti seba, svojich blízkych a celý svet. Ďakujeme za všetky prijaté milosti. Chceme odprosovať za svoje hriechy a za všetky urážky Ježiša v Eucharistii a tvojho Nepoškvrneného Srdca. Prosíme ťa o tvoje materinské požehnanie pre nás a pre celý svet, na ktorý dolieha ťarcha vírusovej pandémie. Vypros nám milosť obrátenia a uzdravenie srdca.
Po štyridsaťročnej nútenej prestávke za komunistického režimu privítal dubnický chrám pútnikov v deň Narodenia Panny Márie 8. septembra 1990. Po opätovnom obnovení tradície pútí sa Dubnica postupne opäť dostáva do povedomia mariánskych ctiteľov a medzi pútnickými miestami na Slovensku má svoje miesto. Hlavná púť v Dubnici sa koná každoročne na sviatok Narodenia Panny Márie 8. septembra.
Rok 1742. Dubnický Kostol svätého Jakuba zažíva chvíľu radosti - nový pozlátený svätostánok je hotový. Grófka sa pýta farára, či ide o milostivú sochu. Keď dostáva zápornú odpoveď, rozhoduje sa sochu nahradiť. No nasledujúce noci jej nedajú pokoj. Panna Mária sa jej zjavuje vo sne. Ticho, bez slov, iba s pohľadom. Tri noci po sebe. Grófka chápe. Táto socha má zostať. Viac než to - má byť uctená. Dostáva nové šaty, korunu, berlu. A spolu s týmito darmi sa začína nový príbeh. Nie legendárny, ale skutočný.
Krátko nato prichádza k soche mladík Ján Šefranovič. V ruke drží bielu ľaliu s nerozvinutými púčikmi. Položí ju k nohám Panny Márie. Kvet bez vody, v tichu chrámu. O tri dni však ľalia nevädne - práve naopak, rozkvitá do plnej krásy.
Dubnica sa začína napĺňať pútnikmi. Nie pre slávu, ale pre nádej. Prichádzajú s chorobami, trápeniami, s prosbami, ktoré nevedia vyrieknuť. A mnohí z nich odchádzajú iní - nie vždy uzdravení telesne, no často posilnení vnútorne. Farár Daniel Kolačáni si ich príbehy zapisuje do kroniky. Ľudia nenechávajú svedectvá len v pamäti - zapisujú ich ako skutky viery. Rastúci počet pútnikov prináša potrebu väčšieho priestoru. V rokoch 1754 - 1756 sa stavia nový kostol, ktorý o desaťročia neskôr získa aj plnomocné odpustky od pápeža Pia VI. Dominantou sa stáva milostivá socha Dubnickej Panny Márie. Pod mohutnou korunou svätého Štefana sa otvára náruč Kráľovnej, ktorej nežný pohľad víta každého pútnika. Zvláštnosťou sochy je jemné gesto malého Ježiša, ktorý sa dotýka tváre svojej matky. Je to ikona nežnosti.
Dubnická Panna Mária neostáva v minulosti. Je tu aj dnes - v čase neistoty, pandémie, chorôb a strát. Ľudia sa stále modlia, prosia, zverujú. A Matka odpovedá. Dubnická Panna Mária nás učí trpezlivosti. Učí nás dívať sa očami dôvery. Učí nás prosiť srdcom, nie slovami. A predovšetkým nás učí, že Božia milosť nepozná hranice - ani v čase, ani v priestore.
Pútnické miesta v Žilinskom kraji:
- Dubnica nad Váhom: Kostol svätého Jakuba Staršieho
- Oščadnica: Kostol nanebovzatia Panny Márie
- Rajecká Lesná: Bazilika minor narodenia Panny Márie
- Turzovka (Živčáková): Kostol Panny Márie Matky Cirkvi
- Višňové: Kostol svätého Mikuláša
- Bobrov: Kaplnka nanebovzatej Panny Márie (Kalvária)
- Krivá: Kostol svätého Jozefa, robotníka
- Trstená: Kostol svätého Martina