Na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR pokračovalo vypočúvanie uchádzačov o post ústavných sudcov. Pôvodne bolo nominovaných 30 sudcov, právnikov, advokátov, exekútorov, notárov či prokurátorov, ale svoju nomináciu stiahla Eva Fulcová, ktorá sa uchádzala o tento post aj v prvej voľbe. Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR ukončil dvojdňové vypočúvanie možných nových ústavných sudcov poslednou dvojicou. Pred poslancov predstúpil šéf Špecializovaného trestného súdu Michal Truban a tiež externý poradca Ústavného súdu SR Martin Vernarský.
Po vypočutí sa v rozprave dohadovali poslanci na uznesení. Kandidáti na post sudcov Ústavného súdu SR sú Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Ivan Fiačan, Radovan Hrádek, Stanislav Irsák, Martin Javorček, Rastislav Kaššák, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský.
Po vypočutí bude nasledovať opakovaná voľba v Národnej rady SR, v ktorej majú zákonodarcovia zvoliť 18 kandidátov. Z nich následne prezident vymenuje polovicu. Ústavný súd od 16. februára tohto roka funguje v značne obmedzenom režime, keď na ňom zostali iba štyria sudcovia z trinástich. Súd tak prakticky funguje iba s jedným trojčlenným senátom.
Uchádzači musia pred voľbou splniť niekoľko zákonných podmienok. Okrem vekovej hranice 40 rokov musia mať za sebou 15-ročnú prax v právnickom povolaní. Tiež majú byť uznávanými osobnosťami v právnej obci.
Voľba Národnej rady SR je naplánovaná na marcovú schôdzu ešte pred druhým kolom prezidentských volieb, ktoré budú 30. marca. Pri prvom hlasovaní zablokovali voľbu poslanci strany Smer-SD, ktorí odovzdali prevažne prázdne hlasovacie lístky.
Pre stranu je totiž kľúčová tajná voľba, rokovací poriadok však predpokladá verejnú. Možnú dohodu na tajnej voľbe pripúšťajú aj zvyšné koaličné strany Most-Híd a Slovenská národná strana (SNS). Most však podporí tajné hlasovanie iba v prípade, že bude v koalícii dohoda na konkrétnych menách, čím sa vylúči možná dohoda so stranou Mariána Kotlebu ĽS NS.
Podľa § 116a Zákona č. 350/1996 ods. (3) Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov na sudcu ústavného súdu a prezidenta republiky; prezidenta republiky môže na schôdzi ústavnoprávneho výboru zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ktorému sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiada. So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky.
Vystúpenia kandidátov
Martin Vernarský
Vernarský uviedol, že aj napriek nízkemu veku 42 rokov má dostatok skúseností s prácou košického súdu tak, aby tam mohol pôsobiť ako sudca. Kanceláriu prezidenta v prípade Vernarského zaujímalo, ako vníma súčasné obmedzené fungovanie Ústavného súdu SR, keď funguje iba jeden trojčlenný senát. „Súčasná situácia na Ústavnom súde SR je dlhodobo neudržateľná. Funguje iba jeden senát v dvoch variantoch. Rozsah nevybavenej agendy tak bude logicky narastať a pokiaľ to bude pokračovať, budú automaticky noví sudcovia vystavení tlaku, aby rozhodli v čo najkratšom čase,“ povedal Vernarský.
Poradca košického súdu dostal aj otázku o rozhodnutí Ústavného súdu SR z konca januára, ktorým označil ústavný zákon o sudcovských previerkach za protiústavný. „Ja sa s týmto nálezom nestotožňujem. Ak by sa táto vec na ústavnom súde objavila, musel by som túto dilemu nejakým spôsobom vyriešiť. Využívanie právomoci súdu vo vzťahu k ústavným zákonom by malo byť naozaj výnimočné,“ uzavrel.
Michal Truban
Truban sa na úvod svojho vystúpenia vzdal času na vlastnú prezentáciu, pričom podotkol, že trvá na svojej prezentácii z januára. Šéf špeciálneho súdu odpovedal aj na otázku, akú právomoc má Ústavný súd SR oproti všeobecným súdom a ich rozhodnutiam a aké sú najväčšie problémy súdnictva.
Podľa jeho slov ide o rozdielne stanoviská, ktoré prinášajú právnu neistotu. „Z hľadiska predvídateľnosti práva by bolo ideálne, aby boli jednotlivé rozhodnutia v rovnakých agendách identické,“ odpovedal.
Daniela Švecová
Švecová chce pokračovať na Ústavnom súde SR v zjednocovaní súdnych rozhodnutí, čo je podľa jej slov dôležitá činnosť. „Dôvod je veľmi závažný. Je to skutočnosť, že sa svojou činnosťou chcem podieľať na rozhodovaní Ústavného súdu SR a prakticky budovaní demokratického zriadenia Slovenska,“ povedala Švecová.
Šéfka súdu vyvracala aj informácie o tom, že ako predsedníčka priamo nevykonáva činnosť sudkyne. „Nie je pravda, že nerozhodujem ako sudkyňa. Samozrejme, prípadov je o čosi menej oproti iným kolegom, ale vykonávam aj rozhodovaciu funkciu,“ vysvetlila.
„Okrem iného pracujem na zjednocovaní súdnych rozhodnutí a táto činnosť je dôležitá aj na košickom súde. Veľmi rada by som v tom v prípade môjho zvolenia pokračovala,“ dodala.
Robert Šorl
Šorl verí, že parlament na druhý pokus zvolí dostatočný počet 18 kandidátov na ústavných sudcov. „Prvá voľba bola určite sklamaním, ale verím, že druhá voľba sa poslancom Národnej rady SR podarí a zvolia dostatočný počet kandidátov. Môžem ponúknuť svoje vedomosti a skúsenosti,“ povedal na úvod šéf Okresného súdu v Prievidzi.
„Snažím sa stále publikovať a zlepšovať aj tým justičnú kultúru na Slovensku. Tá výzva, pred ktorou teraz stojím, vychádza z toho, že môj životopis má všetky kritériá, ktoré sú na ústavného sudcu potrebné,“ dodal.
Na otázku, čo by zlepšil pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenskej justície, odpovedal tak, že kľúčové sú rozhodnutia. „Mám na to jednoznačný názor. Dôveryhodnosť súdov sa meria rozhodnutiami samotnými, ale aj ich odôvodnením. Tie nie sú dostatočne kvalitné v súčasnosti. To je podstata podľa mňa sudcovskej práce, teda vytiahnuť to podstatné a dôležité,“ odpovedal Šorl.
Ľuboš Szigeti
Pri Szigetim zaujímal poslancov jeho názor na rozhodnutie o sudcovských previerkach. „Je to z môjho pohľadu aj z pohľadu odbornej verejnosti kontroverzné rozhodnutie. Aj medzi sudcami Ústavného súdu SR sú tam isté odlišné stanoviská. Ja som sa snažil hodnotiť túto normu z môjho uhla pohľadu,“ zhodnotil Szigeti.
Šéf Okresného súdu v Galante sa touto témou zaoberal aj z pohľadu svojho vlastného pôsobenia, pretože sudcovské previerky sa dotýkajú aj jeho osoby. Podľa neho je dôležité, aby súd rozhodoval iba v medziach Ústavy SR.
„Ústavný súd SR je tiež štátnou inštitúciou a môže konať iba v medziach Ústavy SR. V tomto prípade nemá košický súd právomoci meniť jej znenie. Vnútorne nesúhlasím s týmto rozhodnutím,“ dodal.
Peter Straka
Kandidatúra je pre Straku veľkou výzvou. Ako sudca Krajského súdu v Prešove sa stretáva podľa vlastných slov s problémami bežných ľudí a pôsobenie na Ústavnom súde SR považuje za príležitosť pomáhať slabším.
„Mám 25 rokov aplikačnej praxe,“ povedal s tým, že rozhodnutia ústavného súdu môžu byť prospešné pre zlepšenie verejného života. Ako príklad uviedol nemecký ústavný súd, ktorý sa zaoberá oprávnenosťou aj pri dvojeurových poplatkoch. „každá kauza je príležitosťou posunúť verejný život dopredu,“ povedal Straka.
Radoslav Procházka
Podľa Procházku musia súdy rozhodovať v rovnakých záležitostiach identicky, pretože v opačnom prípade sa vytvára právna neistota. „Je dôležité, aby v rovnakých veciach hovoril Ústavný súd SR to isté. Konečným efektom má byť spravodlivosť a legislatívne predpisy sú nástrojom,“ odpovedal Procházka na otázku, ako vníma rozhodnutie košického súdu z konca januára tohto roka o sudcovských previerkach.
Doplnil, že súd musí s takýmito silnými právomocami nakladať opatrne. Na otázku, či majú poslanci v pléne Národnej rady SR hlasovať verejne alebo tajne, odpovedal Procházka tak, že bude rozhodnutie poslancov rešpektovať. „Ide o proces, ktorý je výlučne v rukách poslancov. Osobne budem rozhodnutie rešpektovať,“ dodal.
Zuzana Pitoňáková
V prípade svojho zvolenia sa chce Pitoňáková venovať prevažne ochrane ľudských práv. „Ochrana ľudských práv je tou oblasťou, kde by som sa chcela v budúcnosti uplatniť. Takmer jedenásť rokov som pôsobila na Ústavnom súde SR ako externá spolupracovníčka,“ uviedla Pitoňáková.
Pokiaľ ide o otvorenosť a dôveryhodnosť Ústavného súdu SR, sa domnieva, že súd by mal svoje rozhodnutia dostatočne odôvodňovať, ale zároveň platí, že väčšina súčasných rozhodnutí je takto odôvodnená, aj keď niektoré by mohli byť aj lepšie.
Edita Pfundtner
Štátna tajomníčka chce v prípade svojho zvolenia za ústavnú sudkyňu dohliadať na výkon ľudských práv, ktoré sú jej agendou na rezorte spravodlivosti. „Ľudské práva sú také dôležité, že sú prakticky nezrušiteľné,“ povedala Pfundtner.
Poslancov zaujímal aj jej názor na rozhodnutie Ústavného súdu SR o sudcovských previerkach. „Vždy som hovorila, že aby sme sa vedeli odborne vyjadriť, tak treba poznať celý spis. Priznám sa, nepoznám v tomto prípade všetky skutočnosti. Podľa toho nálezu by som ale zrejme nepodporila väčšinový názor pléna Ústavného súdu SR. Sudcovia boli v tomto prípade až príliš aktivistický,“ povedala Pfundtner.
Podľa jej slov ide o prelomové rozhodnutie, keď súd zrušil ústavný zákon parlamentu. Za svoju politickú minulosť sa Pfundtner nehanbí a svoju funkciu tajomníčky podľa vlastných slov vykonáva podľa najlepšieho vedomia a svedomia.
Vlastimil Pavlikovský
„Úlohou súdu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade s prirodzenými právnymi princípmi a v súlade s výkladom spravodlivosti. Sudca musí presvedčivo argumentovať svoj vlastný právny názor. Povinnosťou súdu hľadať právo neznamená len vykladať predpisy, ale tiež interpretovať svoje rozhodnutia. Byť dobrým sudcom si vyžaduje veľké úsilie,“ povedal Pavlikovský.
Sudca odpovedal aj na otázky o jeho pôsobení na rezorte spravodlivosti za ministra Štefana Harabina. „Považujem označenie mojej osoby za Harabinovho človeka za nálepkovanie. Nikto ma po jeho odchode neodvolal. Bol som na pozícii služobného úradu rezortu spravodlivosti ešte rok. Nebol som nominantom Štefana Harabina, ale vlády SR,“ povedal. „Konal som v súlade so zákonom. Bol som neutrálny v názoroch,“ doplnil.
Peter Molnár
Molnár na úvod poďakoval za svoju nomináciu. „Chcel by som opätovne poďakovať tým, ktorí ma navrhli. Veľmi si ich vážim a považujem ich za prejav dôvery. Naďalej považujem efektívnu ochranu základných práv za nevyhnutnú súčasť právneho štátu. Ústavný súd SR považujem za najdôležitejší justičný orgán na Slovensku. Domnievam sa, že by som bol dobrou súčasťou ústavného súdu,“ povedal Molnár.
Na margo tajnej či verejnej voľby v pléne parlamentu exekútor povedal, že sudca by nemal byť týmto aspektom ovplyvnený. „Ja by som sa s tým vyrovnal a osobne by som nebol ovplyvnený tým, kto ma volil, alebo kto nie,“ dodal. Aj Molnár, rovnako ako Maďar, patril v prvej voľbe Národnej rady SR medzi favoritov.
Miloš Maďar
„Advokáti sú inštitucionálne v kontakte s ústavným súdom,“ povedal Miloš Maďar na úvod svojho vystúpenia s tým, že keďže pred daným súdom zastupujú klientov, ide o bezprostredný kontakt.
Zároveň sa odvolal na stanovisko benátskej komisie, podľa ktorého je vhodné pri výbere kandidátov na vysoké justičné pozície klásť dôraz na diverzifikáciu právnických povolaní.
Tiež pripomenul, že pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a že sa podieľal na 40 odborných a vedeckých publikáciách. Na tému Mikuláša Černáka uviedol, že zastupuje klienta, nie jeho činy. Maďar v prvej voľbe parlamentu patril medzi favoritov na zvolenie.
Michal Matulník
Michal Matulník tiež reagoval na rozhodnutie ústavného súdu. Podľa jeho slov išlo v istom smere o odvetu súdu k parlamentu.
„Viem si predstaviť prípady, keď zasiahne Ústavný súd SR a zruší ústavný zákon. V zásade je to možné, ale opäť zdôrazňujem, že v extrémnych prípadoch. V tomto rozhodnutí bolo cítiť odvetu voči parlamentu zo strany Ústavného súdu SR. Nepovažujem to za dobré a takto by súd nemal rozhodovať,“ povedal Matulník.
Advokát dostal otázku aj na spôsob voľby sudcov v Národnej rade SR. „Je jedno či je voľba tajná, alebo verejná. Ide o proces, ktorý by mal byť úspešný tak, aby mohol Ústavný súd SR fungovať v plnom zložení,“ uzavrel.
Peter Fiačan
„Iba by som si dovolil poukázať na môj motivačný list. Ďalším motivačným prvkom je prejavená dôvera voči mojej osobe,“ povedal na úvod Fiačan. Poslancov zaujímal Fiačanov názor na rozhodnutie Ústavného súdu SR z konca januára tohto roka, v ktorom označil ústavný zákon za protiústavný.
„S týmto nálezom sa nemôžem stotožniť. Ak sme dali kompetenciu Súdnej rade SR posudzovať sudcov, nerozumiem, prečo bolo potrebné v tomto smere ešte meniť Ústavu SR zo strany poslancov ústavným zákonom,“ povedal Fiačan. Na záver doplnil, že najväčším problémom slovenskej justície je preťaženosť jednotlivých súdov a ich materiálneho vybavenia.
Peter Melicher
„Priznám sa, že ak by som mal o desať rokov viac, zrejme by som sa o tento post neuchádzal. Nemôžu vás vyniesť z pojednávacej miestnosti,“ povedal Melicher.
„Mne osobne je jedno či bude tajná, alebo verejná voľba. Bremeno záväzku sudcu voči poslancom sa končí jeho menovaním. Ak by zvolila Národná rada SR dostatočný počet kandidátov, nemusel sa celý proces opakovať. Prijal som výzvu, ktorú mi ponúkla predsedníčka Súdnej rady SR. Myslím si, že všetkým by nám malo záležať, aby Ústavný súd SR čo najskôr fungoval,“ odpovedal Melicher. Sudca dúfa, že nový proces voľby kandidátov nedopadne tak, ako ten z februára.
Štefan Kseňák
„Je pre nás zložité prispôsobovať sa dynamike ústavnoprávnych vzťahov. Tento faktor kladie vyššie nároky na celý štátny aparát, ale aj na spoločnosť,“ povedal Kseňák. Uchádzač odpovedal aj na otázku, prečo sa rozhodol opätovne kandidovať.
„Domnievam sa, že existuje veľa situácií, v ktorých človek skúša šťastie opakovane. Z istého pohľadu to vnímam aj ako obohatenie môjho vnútorného sveta. Tento fakt treba vnímať z toho pohľadu, že je to jednoducho rozhodnutie uchádzača. Zobral som svoju nomináciu ako istý prejav dôvery,“ odpovedal. Na záver sa Kseňák vyjadril aj k prípadnej verejnej či tajnej voľbe. Tvrdil, že sám by politickým tlakom odolal, pretože sa považuje za nezávislého kandidáta. „Ja osobne by som sa s tým pokojne vyrovnal,“ uzavrel.
Eva Kováčechová
Kováčechová pred výborom uviedla, že je žiaduce, aby bol súd zložený z viacerých právnických odvetví. „Zloženie Ús...
Poslanci schválili, že 39 kandidátov na ústavných sudcov spĺňa podmienky. Teda všetci okrem Roberta Fica.
Ústavnoprávny výbor NR SR neprijal ku kandidatúre predsedu Smeru-SD Roberta Fica na sudcu Ústavného súdu žiadne stanovisko. Za to, že formálne zákonné podmienky spĺňa, hlasovalo šesť koaličných poslancov, proti bolo šesť opozičných. Zároveň neprešiel ani návrh, že Fico podmienky nespĺňa. Výbor v piatok rokoval do neskorých nočných hodín. Na záver prišlo na rad hlasovanie o tom, ktorí zo 40 kandidátov spĺňajú podmienky. Návrh, aby sa hlasovalo naraz o všetkých kandidátoch, že podmienky splnili neprešiel. Pri 39 kandidátoch bez problémov prešlo uznesenie, že spĺňajú podmienky na to, aby mohli byť ústavnými sudcami.
Opozícia Ficovi vyčítala, že nemá dostatočnú právnu prax. Predseda výboru Róbert Madej ešte pred hlasovaním upozornil, že Fico bol nielenže zapísaný v komore advokátov, ale pôsobil aj v rámci strediska pre obete trestných činov.
Poslanci ujednotili formálny proces hlasovania. Nasleduje ešte vystupovanie poslancov v rozprave. Otvoril ju Ondrej Dostál.
Robert Madej, šéf ústavnoprávneho výboru, oznámil, že Robert Fico doručil doplnený životopis s právnickou praxou. Ondrej Dostál kritizuje, že Robert Fico zaslal doplnený životopis až teraz.
Tvrdí v ňom, že všetky princípy, ktoré uplatňoval počas tridsaťročnej praxe právnika a politika, by teraz chcel využiť v prípade pôsobenia v najvýznamnejšom orgáne ochrany ústavnosti a základných ľudských práv a slobôd.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka je Ficovo rozhodnutie kandidovať ako zlý sen. „Človek, kvôli ktorému vyšli desaťtisíce ľudí do ulíc a požadovali jeho odstúpenie, pretože mali plné zuby korupcie, klientelizmu a toho morálneho bahna, ktoré sa tu za desať rokov vlády Smeru nakopilo ako kopa hnoja, má záujem rozhodovať o tom, na ktorej strane je právo.
Pokiaľ by Fico uspel a stal sa ústavným sudcom, musel by odísť zo strany a v politike skončiť. SaS žiada verejnú voľbu sudcov Ústavného súdu SR. Ako povedal podpredseda strany Ľubomír Galko, liberáli žiadajú výber deviatich ľudí, u ktorých nie je pochýb o odbornosti a morálnej integrite.
Podľa Kollára sa totiž Fico za pôsobenia v parlamente a na poste predsedu vlády zaujímal predovšetkým o oligarchov strany Smer a nie o ľudí.
Podľa Glváča Fica kvalifikuje na post ústavného sudcu jeho doterajšia prax a vie si ho predstaviť aj na poste predsedu Ústavného súdu SR.
Parlament bude vyberať kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR z celkovo 40 kandidátov. Novými menami sú aj Eva Kováčechová, Peter Melicher, Juraj Sopoliga, Anton Dulak, Eva Fulcová, Karol Kovács, Miloš Maďar, Ivan Fiačan, Michal Ďuriš, Lucia Kurilovská, Martin Javorček, Kajetán Kičura a Štefan Kseňák.
Deviatim sudcom Ústavného súdu SR uplynie 16. februára tohto roka funkčné obdobie. Predseda Národnej rady SR Andrej Danko preto vyhlásil voľby kandidátov na túto funkciu. Posledný termín na podanie návrhov bol v pondelok 7. januára. S vypočutím všetkých navrhnutých kandidátov ústavnoprávny výbor začne 23. januára. Samotná voľba 18 kandidátov na sudcov sa uskutoční na schôdzi NR SR so začiatkom 29. januára.
Následne budúcich sudcov ústavného sudu vymenuje do funkcie spomedzi navrhnutých kandidátov prezident SR.
Životopis predsedu ÚS Ivana Fiačana je zverejnený na webovom sídle ÚS. Životopis podpredsedu ÚS Ľuboša Szigetiho je zverejnený na webovom sídle ÚS. Životopisy sudcov Ústavného súdu Jany Baricovej, Petra Molnára, Libora Duľu, Ladislava Duditša, Miroslava Duriša, Miloša Maďara, Rastislava Kaššáka, Petra Straku, Roberta Šorla a Martina Vernarského sú zverejnené na webovom sídle ÚS.
Predseda ÚS Ivan Fiačan nebol podľa našich zistení politicky aktívny dva roky pred nástupom do funkcie. Podpredseda ÚS Ľuboš Szigeti nebol podľa našich zistení politicky aktívny dva roky pred nástupom do funkcie.
Podľa čl. Čl. 134 ods. 2 ústavného zákona č. Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať; o návrhoch hlasuje Národná rada Slovenskej republiky verejne po vypočutí osôb navrhnutých Národnej rade Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov od zániku funkcie sudcu ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov ústavného súdu zo zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu.
Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky.
Sudca ústavného súdu sa dopustí disciplinárneho previnenia, ak zavinene poruší povinnosti, ktoré mu vyplývajú z funkcie sudcu ústavného súdu, alebo ak svojím správaním naruší alebo ohrozí vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému súdu alebo vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.
Po voľbách vo februári 2020 nedošlo v prvých troch mesiacoch k zmene predsedu ÚS. Po voľbách v septembri 2023 nedošlo k zmene predsedu ÚS. Aktuálny predseda ÚS Ivan Fiačan je vo funkcií od 17.4.2019 po tom čo jej skončilo 12r. funkčné obdobie .
Verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, podľa stavu k 31.
Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, je bezúhonný, má vysokoškolské právnické vzdelanie, najmenej 15 rokov vykonával právnu prax a jeho doterajší život a morálne vlastnosti sú zárukou, že funkciu sudcu ústavného súdu bude vykonávať riadne. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.
Začína tretie kolo pohovorov na post ústavného sudcu. V rámci posilňovania transparentnosti výberu sudcov zaviedla od roku 2011 ex-ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská povinnosť zverejňovať životopisy, príbuzných v justícii ako aj motivačné listy. Všetky tieto informácie sú teda už deviaty rok dostupné na internete.
Medzi kandidátmi sú ľudia, ktorí spĺňajú predpoklady na ústavných sudcov a Slovensko nie je odkázané na kandidátov typu Roberta Fica. Pokiaľ by sa Fico stal ústavným sudcom, nebude podľa nezaradeného poslanca Miroslava Beblavého na Slovensku zabezpečená vymožiteľnosť práva.
Aktívni politici, akým je v súčasnosti aj Robert Fico, v skutočnosti nemajú čo na ústavnom súde hľadať. Organizácia Via Iuris takisto tvrdí, že existujú jednoznačné pochybnosti o Ficovej nestrannosti a nezávislosti.
Upozornil však, že sú tam aj kandidáti, ktorí nemajú ani odborné a ani morálne predpoklady, aby sa mohli o takúto funkciu uchádzať. Fico je skúseným politikom a svoju nomináciu na post ústavného sudcu má dobré premyslenú.
Podľa Kollára sa totiž Fico za pôsobenia v parlamente a na poste predsedu vlády zaujímal predovšetkým o oligarchov strany Smer a nie o ľudí.
„Myslím si, že ide o najschopnejšieho kandidáta na základe jeho doterajšieho pôsobenia. Ide o Roberta Fica,“ potvrdil Glváč. Podľa Glváča Fica kvalifikuje na post ústavného sudcu jeho doterajšia prax a vie si ho predstaviť aj na poste predsedu Ústavného súdu SR.
Prehľad kandidátov a ich odbornosti