Biblia má zvláštnu záľubu v menách, pretože na menách záleží. Keď ide o Božie sľuby, otázka nikdy neznie tak, či ich Boh splní, ale kedy ich splní. Bohu nikto a nič nemôže zabrániť v tom, aby splnil, čo sľúbil. Veď On neplní svoje sľuby vďaka okolnostiam, ale napriek okolnostiam. Lebo Boh nie je len verný, On je aj mocný.
Keď poslúchame Božie nariadenia, plnia sa pri nás Božie zasľúbenia. Lebo On nám nikdy neprikáže urobiť niečo, k čomu by nás aj sám nevystrojil. Ale ak sa za poslušnosť platí vysoká cena, za neposlušnosť sa platí ešte vyššia. Kríž ukazuje, ako ďaleko je Boh schopný zájsť, aby nás, otrokov hriechu a diabla, vyslobodil. Komu patríme, tomu slúžime. Keď patríme Bohu, slúžime Jemu.
Ani my nepotrebujeme počuť nové pravdy, len si pripomínať staré pravdy. Nie je to človek, ktorý robí Bohu láskavosť tým, že Ho prijme. Je to Boh, ktorý preukazuje milosť tým, ktorých prijme za svojich. Lebo Boha spozná nielen jeho ľud, ale aj jeho nepriatelia. Jeho ľud Ho spozná ako Boha spásy. Jeho nepriatelia Ho spoznajú ako Boha súdu.
Aká mocná je Božia bázeň v srdci človeka, keď ho zbaví strachu z mocných tohto sveta! Každé rozhodnutie, ktoré je diktované strachom z človeka, je zlé rozhodnutie, lebo je diktované strachom o seba. Keď sa bojíme Boha, poslúchame Ho aj za cenu dôsledkov, ktoré nám naša poslušnosť Jemu môže priniesť. Mnohé režimy v dejinách chceli zničiť Boží ľud, ale Boh vždy pracuje na zachovaní svojho ľudu. Lebo Boh neprestáva byť Bohom ani v Egypte. Vieme však, že pre ňu tým skutočným „hniezdom záchrany“ nie je košík, ale Boh. Neraz to, čoho sa v živote najviac obávame, zmení sa na nečakané dobro. Predivné Božie riadenie! Sú to vždy naše rozhodnutia, ktoré o nás prezradia, o aké hodnoty nám v živote ide. Len viera vidí za kríž, za utrpenie. Telesná horlivosť sa vyznačuje tým, že síce horlí za dobrú vec, ale zlým spôsobom. Myslí si, že cieľ posväcuje prostriedok.
Práve preto, že Boh je verný svojim sľubom, že pamätá na zmluvu, ktorú s nami uzavrel v Kristovi, majú naše modlitby význam a zmysel. Niet miesta, kde by sme boli skrytí pred Bohom. Keď sa Boh chce dať poznať človeku, vždy si nájde spôsob, ako vyvolať jeho záujem a pritiahnuť jeho pozornosť. Na vzťahu s večným Bohom nemôže nič zmeniť, dokonca ani smrť. Je to zostupujúci Boh, zhora nadol, z neba na zem. Lebo keď je Boh so mnou, potom je otázka, kto som ja, bezpredmetná. Vo mne, ktorý Som, ti nič chýbať nebude. Svet nemôže udržať vo svojej moci tých, ktorí patria Bohu.
Bázeň pred Bohom a poslušnosť
Aj faraón musí počuť, že prvoradá je poslušnosť Bohu. Tomu, čo On prikázal. Lebo Bohu najviac zo všetkého záleží na poslušnosti človeka. Hospodin vypočul Mojžišovu prosbu. Muchy odleteli od faraóna... A výsledok? Faraónovo srdce zostalo naďalej zatvrdnuté. Faraón sa svojím opakovaným vzdorom voči Bohu viac a viac vzďaľoval od svetla a viac a viac sa ponáral do tmy. Ak si myslíme, že pokánie môžeme robiť kedykoľvek sa nám zachce, mýlime sa. Veď každý raz spozná Boha. Lebo každý raz bude mať do činenia s Bohom. Prečo teda Boh hneď neodstráni zlých z povrchu zeme? Prečo hneď nezničí všetkých bezbožníkov?
Boh tu vždy mal, má i bude mať svoj ľud, ktorý si oddelil pre seba. Ktorý na rozdiel od sveta stojí pod jeho milujúcou ochranou. Aj modlitby za ľudí tvrdého srdca majú svoj význam. Pre každého je ťažké pokoriť sa pred Bohom. Lebo v každom z nás žije „faraón“. Keď už v prípade rodičov to diabol prehral, nasadí najsilnejšie páky, aby to vyhral v prípade detí. Tak ako Mojžiš ani my by sme sa nemali prestať modliť za nepriateľov Božieho ľudu. Lebo Bohu patrí všetko, nielen človek ale aj jeho majetok. Keď Boh udelí milosť, je aktívny. Keď zatvrdí srdce človeka, je pasívny. Nechá človeka tak. Božia trpezlivosť však nie je prejavom Božej slabosti ale Božej milosti. Vďaka tomu, že Boh robí rozdiel, je tu nádej pre človeka. Nádej na záchranu. Lebo každý raz spozná, že Boh robí rozdiel.
Vykúpenie a záchrana
Biblia nepozná nič strašnejšie, ako je upadnúť do rúk živého Boha, ale zároveň nepozná nič slávnejšie ako byť zachránený z rúk tohto Boha. Náhradou za prvorodených Izraela bol obetovaný baránok. Náhradou za nás je iný Baránok, Ježiš, Boží Syn. Jedine krv má moc vyriešiť najväčší problém človeka, ako obstáť pred svätým Bohom. Nie hocijaká krv, ale krv baránka. Každý, kto stojí pod ochranou Baránkovej krvi, je a bude bezpečný v hodine Božieho súdu. Lebo Boh ešte raz príde so svojím súdom.
Keď uvidím krv, obídem vás..., hovorí Hospodin. O čo väčšiu moc má krv Božieho Baránka! Vďaka Kristovej obeti sme sa stali „nekvaseným chlebom“, ľuďmi očistení od kvasu hriechu. Do noci svojho súdu Boh pošle i svoju záchranu pred súdom. Lebo On je v jednej osobe Sudca i Spasiteľ. On musí súdiť, lebo je spravodlivý Boh. Stalo sa len to, čo bolo Bohom predpovedané. Lebo Boh nie je ako človek. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna. Len mocná ruka môže vyviesť z domu otroctva i vytrhnúť z moci tmy. Čo zdanlivo vyzerá ako prehra, je v skutočnosti víťazstvom.
Tam, kde mal byť popravený Barrabáš, bude visieť Ježiš, nevinný miesto vinného. Veď o tom je Ježišova smrť. Je to zástupná smrť. A nielen za Barrabáša. Viera vidí, že zdanlivá bezmocnosť toho, ktorý visí na dreve kríža, nie je prejavom jeho slabosti voči nepriateľom. Ježiš si tak svojou obeťou „predplatil“ ich, ale i našu službu. Keď On žije, potom sa už niet čoho a koho báť. Temná minulosť sa už nevráti, lebo Ježiš sa vrátil z ríše smrti a pekla ako Víťaz. Viera Ježišových učeníkov bola založená na videní. Oni uverili, lebo videli.
A tak Mária odchádza, aby oznámila zvesť, ktorej sa žiadna iná zvesť v tomto svete nevyrovná. Boh sa rozhodol odstrániť nepriateľstvo a zmieriť sa s človekom. Ako? Dvakrát Ježiš povie: Pokoj vám! Jeho prvé Pokoj vám! sa týka nášho spasenia. Ježišovo druhé Pokoj vám! sa týka nášho poslania. Musíme dávať pozor na to, čo hovoríme, lebo z každého slova budeme vydávať počet. Ježiš prišiel, lebo On nenechá žiadneho poctivého skeptika tápať v neistote. Tak ako nenechal ani Tomáša. Keď máme pochybnosti o svojom spasení, Ježiš nám hovorí: Pozri moje ruky a môj bok! Na mojich dlaniach je vyryté tvoje meno. Uprostred sveta plného ľudských rán tu stojí Boh so svojimi ranami.
Pohľad na Ježišove rany však ukazuje i to, že jeho rany sú už zhojené. Boh nechce, aby náš vzťah k Nemu bol založený na dôkazoch, ale na dôvere. Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych! Kresťan je totiž človek, ktorého najväčší cieľ neleží v tomto svete a v tomto živote, ale leží za hranicou tohto sveta a tohto života. Boh nás pozná lepšie, než my poznáme sami seba. Zápasy a skúšky, ktoré nás čakajú na Božích „obchádzkach“, môžu byť ťažké. Ale pamätajme, že tie, ktoré obchádzame, sú ešte ťažšie. Keď nám Boh zmysel svojich ciest ukáže, ďakujme Mu. Keď nám ho neukáže, dôverujme Mu, že On vždy vie, čo robí a prečo tak robí. Boh ide s nami a ide aj pred nami. Sprevádza nás svojou ochranou a predchádza nás svojou milosťou. Aby sa Boh oslávil, najprv musí svoj plán skryť pred svetom. Skryť ho za zdanlivú bezmocnosť a opustenosť svojho ľudu. Strach sa rodí z viditeľnej reality. Vidíme vlny, vidíme nebezpečenstvo, vidíme prekážky. A čo vidíme, v nás vyvolá strach. Veď keby naplnenie Božích sľubov záviselo od našej viery či dobroty, zle by bolo s nami! Aby tak všetkým bolo zrejmé, že spasenie je Boží čin bez prispenia človeka. Je to záchrana bezmocného človeka mocným Bohom. Nikde nie je Boh taký oslávený ako práve v súde a v spáse. A jedna a tá istá udalosť zjaví jedno aj druhé. On je Bohom pre každú potrebu. Boh pred nami, Boh vedľa nás, Boh za nami.
Nato, aby sme lepšie videli Boha pri diele, musíme prežiť situácie, kde už nevidíme nádej. Ak má byť Izrael zachránený, Egypt musí byť zničený. Bez súdu nad nepriateľom niet spásy pre Boží ľud. Ak víťazstvo má byť dokonané, nepriateľ musí byť zničený. Deň spásy sa tak stal aj dňom súdu a opačne. Komu je Hospodin silou, tomu je aj piesňou. Lebo kto má v Ňom silu, má a bude mať dosť dôvodov k spevu. Veď kto je Hospodin? Hospodin je bojovník. Aké prekvapujúce označenie Boha! Mnohí ľudia pestujú sentimentálny obraz Boha, ktorý pasívne sedí na svojom tróne a milo sa usmieva na ľudí. Pred sebou tak máme milostivého Boha, vedľa seba zas mocného Boha. Lebo na jeho milosť a moc sme dennodenne odkázaní. Keď videli, uverili. Neverili pred udalosťou, ale až po nej. Ale viera, ktorá potrebuje vidieť, aby mohla veriť, pri prvej príležitosti zlyhá.
Aj náš prostredník, Ježiš Kristus, ktorý sedí po Božej pravici, sa prihovára za nás. Za ľudí, ktorí neraz reptajú podobne ako Izraeliti. Boh nám nesľúbil, že pod jeho vedením obídeme Máru. Že na ceste za Ním nás ušetrí všetkých horkých chvíľ v živote. Ľahšie je vyviesť človeka zo sveta, ako vyviesť svet z človeka, z jeho srdca. Zo sveta sme síce vyšli, ale svet sme si vzali so sebou. Ale vymeniť slobodu za „hrnce mäsa“ v otroctve je ten najhorší obchod, aj keď diabol na svoj tovar poskytuje veľké zľavy. Hoci sľubuje veľa, nesplní nič. Či to nie je aj naša skúsenosť? Obávaná púšť sa stane miestom, kde Hospodin zjavil svoju slávu. Boh dáva každému podľa jeho potrieb. Nie viac, nie menej. Buď sme závislí od chleba, alebo od Chlebodarcu. Buď sme závislí od daru, alebo od Darcu. Lebo všetko, čo robíme na úkor Boha a poslušnosti Jemu, vyjde nazmar. Neraz sme v pokušení merať Boha, jeho lásku a starostlivosť o nás okolnosťami života. Lebo priebeh boja nezávisí od svalnatých rúk bojovníkov, ale od zdvihnutých rúk prostredníka Božieho ľudu. Veď život s Bohom nie je prechádzka ružovým sadom. Lebo koho Boh raz privedie k sebe, toho už nikdy nepošle preč od seba. Veď preto nás vykúpil, aby sme boli s Ním. My neposlúchame preto, aby sme boli spasení, ale preto, že sme boli spasení. Najprv vykúpenie z otroctva, potom poslušnosť vykúpených. Všetci bez rozdielu majú prístup k Bohu, svojmu nebeskému Kráľovi! Ako inak vyjadriť svoju vďačnosť voči Bohu ak nie záväzkom poslušnosti a oddanosti Jemu?
Svätosť Boha a hriešnosť človeka
Na adresu ľudu zaznie Božie varovanie. Boh je pre hriešneho človeka životu nebezpečný. Preto Boh chráni človeka pred sebou. Vďaka Kristovej obeti stojíme pod ochranou jeho krvi, ktorá nás dokonale očisťuje od hriechu. Aby ľud poslúchal a nehrešil, musí mať bázeň pred Bohom. Lebo báť sa Boha znamená báť sa hrešiť. Napriek tomu, že nás Boh pred mnohým varoval, my sme stále v pokušení neposlúchnuť. Naša náklonnosť k zlému je totiž príliš veľká. Boh je svätý a človek je hriešny. Preto svätý Boh je a vždy bude hrozbou pre hriešneho človeka. Ale Boh Biblie je jedinečný Boh. Síce je neviditeľný, ale nie je nemý. On hovorí. Božím prikázaniam predchádza Božie vykúpenie. Božiemu zákonu predchádza Božia záchrana. Boh nielen chce naše dobro, On aj vie, čo je pre nás dobré. My totiž máme príliš radi sami seba. Ale potom nemôžeme mať radi Boha nado všetko. My chceme byť sami pánmi svojho života. Všetci bohovia tohto sveta majú spoločnú vlastnosť; sľubujú slobodu, ale pritom okrádajú o slobodu. Zotročujú. Nie je jedno, akého Boha či boha uctievame. Akému Bohu či bohu slúžime. Niekto uctieva falošných bohov, modly. Iný zas uctieva falošnú predstavu pravého Boha. Viera môže žiť aj bez zviditeľnenia svojho Boha. Lebo Boh sa nezjavuje v obrazoch, ale vo svojom slove. Druhé prikázanie nám zakazuje klaňať sa obrazom ľudských rúk. Ale Písmo hovorí, že raz sa každé koleno skloní pred Kristom, pred týmto Božím obrazom. Ak bezbožní predkovia ovplyvnili celé generácie, rovnako to platí o zbožných predkoch. Tu máme definíciu toho, čo znamená milovať Boha. Znamená poslúchať jeho prikázania. Z tretieho prikázania tak vanie smrteľná vážnosť, ktorá obklopuje jeho meno. Lebo to nie je hocijaké meno. Bojme sa brať Božie meno naľahko, aby sme sa ním „neoháňali“ na všetky strany a pri všetkých príležitostiach. Žiadna iná staroveká kultúra či civilizácia v minulosti nemala obdobu ustanovenia dňa odpočinku. Jedine Boží ľud, Izrael. Ale Boh urobil niečo veľmi milostivé. Nenechal si deň odpočinku pre seba. Nielen naše telo, ale aj naša duša potrebuje odpočinutie. My môžeme vstúpiť do hotového, ukončeného diela spásy a radovať sa z neho, ďakovať zaň a oslavovať Boha. Neboli sme stvorení pre prácu, ale pre Boha. A Boh vie, že človek sa ľahko stane otrokom práce. Človek potrebuje oddych. A najlepší pomer medzi prácou a oddychom je ten, ktorý určil sám Boh. Teda šesť plus jeden. Lebo On prišiel zbaviť človeka toho najväčšieho bremena, bremena hriechu. Rodičia zastupujú Boha pred deťmi. Preto dieťa cez úctu k rodičom preukazuje úctu Božej autorite. Čo však znamená ctiť si svojich rodičov konkrétne? Táto povinnosť zostáva po celý život dieťaťa nezmenená. Ale ten, kto nám všetko dovolí, nie je náš priateľ, ale náš nepriateľ, diabol. On nám všetko dovolí a nič nám nezakáže. Čo znamená ctiť si rodičov v dospelosti? Znamená to preukazovať im úctu a rešpekt. Ctiť si rodičov v detstve znamená poslúchať ich. Ctiť si ich v dospelosti znamená prejaviť...
Život upriamený na cieľ
Vezmime si štít viery. Boh Ťa volá k životu, ktorý má jasný cieľ! K životu, v ktorom budeš na Ňom úplne závislý. Vždy máme mať pred očami cieľ. Cieľom je spasenie našej duše. Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší. Ako sa o tom dozvieme? Tak, že budeme čítať svedectvo Starej a Novej zmluvy o Ježišovi. Keď takto rozmýšľame, stojíme vo vážnom nebezpečenstve, že oklameme samých seba. Vtedy milosť nepoužívame, ale ju zneužívame. Milosť je nám daná preto, aby nás priviedla späť k Bohu, preč od hriechu a sebectva. Preto Božia milosť nielen odpúšťa, ale aj napomína a vychováva. Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu. On je štítom, ktorý uhasí horiace šípy nepriateľa. Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! Ježiš žije. Chce žiť nový život aj v tebe.
Krv Ježiša Krista
Spurgeon rozprával: „Vidíš toho lotra na kríži? Vidíš tých pekelných duchov dole pod krížom s otvorenými papuľami? Tešia sa, že si pochutnajú na duši v pekle. Vidíš, ako sa vznáša anjel smrti nad hlavou toho bedára? Je poznačený. Studený pot, ktorý vyvolala úzkosť smrti, sa mu sperlil na čele. Pozri na jeho srdce. Celý jeho život je peklom v malom. Pozri na neho! Zomiera. Už je jednou nohou v pekle. Druhou sa ešte drží pri živote. Je pripevnená klincom. V pohľade Božieho Syna leží predivná moc. Vidíš toho lotra? Kde je studený pot? Ešte je tam. Kde je hrozná úzkosť smrti? Už jej niet. Ba úsmev mu pohráva vôkol rtov. Kde sú pekelní duchovia? Niet ich. Pozri na jeho srdce. Pozri do knihy života. Pozri na Ježišovo srdce, tam na jednom z drahokamov stojí lotrovo meno. Áno, pozri ešte raz. Vidíš medzi ostatnými tamtú žiarivú bytosť, jasnejšiu než slnce, krajšiu než mesiac?
Či chceš väzby hriecha byť sprostený? Poď, mier v dušu bude ti vložený; k očisteniu moc v krvi je!
Kde je nebo?
Písmo nám nevraví, kde je nebo. Citujú žalm 48:2: „celej zeme rozkošou… … severný to výbežok…“ Magnetická strelka ukazuje na sever. Možno je Nový Jeruzalem na severe. Nevieme to. Biblia rovnako učí, že nebo bude miesto krásy.
Predsudok je slabosť
Predsudok meriame ako vypočítanú vzdialenosť medzi našimi vlastnými neobjektívnymi názormi a reálnou pravdou. Ak by sme pred Bohom boli všetci dokonale úprimní, predsudky by neexistovali. Odpusť mi, keď súdim iných.
Trápenie a utrpenie
Utrpenie spôsobuje, že mnohí zahorknú, ale Boh chce utrpenie použiť. Človek nerozumie, ako sa ostatní môžu naťahovať za všetkým, čo odpútava ich myseľ od Boha. Myslí si, že by mali byť nesmierne vďační, keď môžu žiť bez utrpenia. Ale spomeň si, ako si sa ty cítil, keď si bol úplne zdravý. Nenapĺňalo vtedy aj tvoju myseľ všetko to, čo zanecháva dušu prázdnu? Teraz si bezmocný. Si ako vták, ktorý letí nízko pod búrkovými mrakmi. Duša je tlačená k zemi. No Boh vidí tvoju situáciu inak ako ty. Podľa Neho v utrpení prestávaš hrešiť. Láska k hriechu sa prerušila. Boh chce, aby si sa prispôsobil Jeho vôli, aby si sa s chorobou, utrpením a bolesťou vložil do Jeho rúk a dovolil Mu, aby sa o teba postaral. Sklonený a zlomený kresťan nemá v očiach iných veľkú hodnotu, ale v Božích očiach je vzácny. Tvoje utrpenie prerušilo jedno puto za druhým. Svet stratil svoju podmanivú moc. Možno to tak necítiš, ale Božie Slovo hovorí, že je to tak.
Manželstvo a kresťanská viera
Príliš často dvaja ľudia vstupujú do manželstva so slovami: „Chcem to po svojom.“ Manžel hovorí: „Rob, čo ti poviem.“ A manželka hovorí: „Chcem to po svojom.“ Kvôli sebectvu páry zapĺňajú svoje manželstvo trenicami. Dnes sa manželstvá rozpadajú, pretože manželia sa snažia „nájsť samých seba“. Počúvajte, manželia a manželky! Ak chcete nájsť samých seba, musíte „sa stratiť“. Prestaňte myslieť na seba a pristupujte k svojmu manželstvu s myšlienkou: „Chcem milovať, potešiť a pomáhať svojmu partnerovi. Ešte skôr, ako Pavol v Efezským 5,22 hovorí: „Ženy, podriaďujte sa vlastným mužom ako Pánovi“ (ROH), a skôr ako v 25. verši hovorí: „Navzájom sa podriaďujte v bázni pred Kristom“ (SEB). Slovo „podriaďovať“ znamená „umiestniť alebo dať pod“. Pavol hovorí, aby ste dobrovoľne podriadili svoje potreby potrebám svojho partnera. Tento princíp nesebeckej služby je taký dôležitý, že Boh ho stanovil za vzor pre všetky naše vzťahy. Pavol napísal vo Filipským 2,3-4: „Nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba, a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných.“ Dodržiavanie týchto pokynov v našich každodenných stretnutiach je silným svedectvom našej kresťanskej viery.
SKUTOČNÉ ŠŤASTIE SA NACHÁDZA V BOHU | Silná kresťanská reč - Billy Graham
Skutočne šťastným robí čas strávený z Bohom, lebo to je najdôležitejšie. Ale tiež vidieť ako mu deti z jeho stretka rastú pred očami, vidieť radosť v detských očiach, vidieť, že si deti tábory užívajú, vidieť dobro v jeho kamarátoch z oratka, čas strávený v kruhu animátorov a v neposlednom rade vidieť, že ľudia na ktorých mu naozaj záleží sú šťastní. Možnosť byť tu pre druhých, pomáhať ľuďom kráčať k Bohu, konať Božie dielo, byť tu pre nich ako opora a naplno využívať talenty, ktoré mu Boh zveril. Medzi jeho obľúbene myšlienky patrí - aj keď v živote dostaneš veľa gólov, Ježiš už za teba zápas vyhral.