Katastrálne územie obce Zbehy a miestnej časti Andač bolo osídlené už od praveku, čo dokumentujú významné archeologické náleziská. Známe je osídlenie z neolitu - sídlisko lengyelskej kultúry, pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko maďarskej kultúry tiež zo staršej doby bronzovej, a halštatské pohrebisko zo staršej doby železnej. V 17. - 19. storočí mali väčšinové vlastníctvo Babótyovci, v 18. storočí tu mali komposesorátne majetky aj Šimoniovci a iní. Počas sčítavania v roku 1784 - 1787 mala obec 15 domov a sto obyvateľov, z toho tri zemianske osoby. JRD v obci bolo založené v roku 1958. Počas násilnej maďarizácie bola obec Andač premenovaná na Kissandacs.
V obci Andač je známe osídlenie z neolitu (sídlisko lengyelskej kultúry), zo staršej doby železnej halštatské pohrebisko a slovanské sídlisko z 10. a 11. storočia. V roku 1818 tu bol postavený kríž, ktorý doteraz stojí na miestnom cintoríne.
Farnosť Lukáčovce
Farnosť v Lukáčoviach sa spomína od roku 1332. To značí, že jestvovať musela už pred týmto dátumom. V čase svojho najväčšieho územného rozmachu k lukáčovskej farmosti patrili obce Alekšince, Andač, Nové Sady, Malé Zálužie, Čab a Sila, spolu s nimi i majere v ich chotároch. V súčasnosti do farnosti patria obce Lukáčovce, Alekšince a Andač.
V prameňoch písomnej povahy do roku 1770 nemáme žiadne údaje o existencii nejakej farskej budovy. Je pravdepodobné, že správcovia farnosti sídlili neďaleko kostola alebo v bližšie nelokalizovanej budove biskupského správcu, či dokonca v kaštieli. Až v roku 1770, za nitrianskeho biskupa Jána Gusztínyiho, vystavali novú, do dnešných dní slúžiacu farskú budovu. Umiestnená je na severnom svahu neďaleko kostola.
Na západnej stene fary je mramorová tabuľa, ktorá pripomína, že tu pôsobil (r.1780) významný slovenský národovec Juraj Fándly. 27.5.1926 bola vykonaná verejnoprávna pochôdzka po trati úzkorozchodnej hospodárskej dráhy s animálnym pohonom zo stanice Andač do Lukáčoviec patriacej firme Loewy v Lukáčovciach. (Věstník pro železnice a plavbu, 1925-28, sign.
Obec Volkovce z hľadiska administratívneho členenia rímskokatolíckej cirkvi spadá pod Biskupský úrad v Nitre ako súčasť Nitrianskej diecézy. Od 1.7.2001 je filiálkou novovzniknutej farnosti Čierne Kľačany.
Nový kostol v Andači
V obci Andač, ktorá je filiálkou farnosti Lukáčovce, sa veriaci po mnohých rokoch dočkali nového kostola s patrocíniom Narodenia Panny Márie. Po rozlúčke s kaplnkou na cintoríne, ktorá doteraz slúžila pre bohoslužby veriacim, sa v sobotu 9. septembra 2023 uskutočnila liturgická slávnosť za širokej účasti miestnych veriacich so starostom obce Adamom Žákovičom a poslancami obecného zastupiteľstva, v rámci ktorej nitriansky biskup Mons. Viliam Judák posvätil novovovybudovaný chrám, ktorý bude odteraz slúžiť miestnej cirkvi ako Boží dom pre liturgické slávenia a modlitby.
Počas slávnostnej svätej omše spolu s biskupom Viliamom koncelebrovali farár dekan farnosti Lukáčovce Miroslav Hafera a mnohí ďalší kňazi. Filiálka v Andači mala možnosť v nedeľu 10. septembra 2023 zažiť aj prvé hody so slávnostnou sv. omšou a následným kultúrnym programom. Základný kameň kostola požehnal pápež František v roku 2022. Autormi projektu filiálneho kostola sú architekti otec a syn František a Martin Dulíkovci. Samotná stavba chrámu za aktívnej účasti veriacich trvala rok.
Kostol vzhľadom na veľkosť patrí medzi menšie, ale má plnohodnotné vybavenie, nesie sa v modrej mariánskej farbe, s využitím prírodných materiálov ako je spišský travertín. Dominuje mu mozaika Panny Márie od umelca Jiřího Šťastu, vitráže Terézie Zemkovej, krížová cesta rezbára Tomáša Lajmona. V oltári sú uložené relikvie sv. Kataríny Laboure, bl. Carla Acutisa a mučeníkov sv. Casty a sv. Aucta z pôvodného oltára z roku 1948. Kostol má kapacitu 90 miest na sedenie. Realizátorom stavby bola firma Inpek Holding a.s. Čierne Kľačany.
V dňoch od 16. do 19. júla sa veriaci farnosti Lukáčovce a filiálok Alekšince a Andač zúčastnili púte do Poľska. Navštívili sme pútnické miesta na trase Lukáčovce - Wadowice - Czestochowa - Krakow - Łagiewniky Kalwaria Zebrzydowska - Lukáčovce. Wadovice je poľské mesto, v ktorom sa dňa 18. mája 1920 narodil Karol Wojtyla (Svätý Ján Pavol II. ). Czestochowa je spätá najmä s púťou k obrazu Matky Božej Čenstochovskej v kláštornom komplexe na Jasnej Hore, ktorý je najväčší, najprestížnejší a najnavštevovanejší spomedzi čenstochovských pamiatok. Podľa údajov z tlačovej kancelárie Jasnej Hory Čenstochovú v roku 2005 navštívilo 4,5 milióna pútnikov, z toho viac ako 165 tisíc prišlo peši.
Krakov je jedným z najdôležitejších poľských turistických centier s cennými pamiatkami. V Krakove sa nachádza vyše 6 tisíc historických objektov a je druhé najväčšie mesto Poľska. Zároveň je hlavným mestom Malopoľského vojvodstva. Łagiewniky Kalwaria Zebrzydowska sa nachádza v malebnom predhorí Makowski (okres Wadowice, Malopoľské vojvodstvo), nie je len kostolom a kláštorom, ale aj komplexom kaplniek a kostolíkov na chodníkoch a manieristickým krajinným parkom. Jeho vznik má na svedomí Mikołaj Zebrzydowski. V roku 1602 založil kláštor a kalváriu.
Kalwaria Zebrzydowska
Vývoj obecnej samosprávy
Každá väčšia obec mala v minulosti svoju vlastnú samosprávu. minimálne od polovice 18. storočia, ale vo vyvinutejších dedinách a menších mestečkách jestvovali už od 15. - 16. storočia. Ale predsa len to bol orgán, ktorý vždy reprezentoval aspoň čiastočnú nezávislosť obce a jej obyvateľov. richtár, ktorý zodpovedal za pokoj v dedine, za vykonávanie zemepánmi určených robôt, za odvádzanie daní. nielen miestni zemepáni, ale aj stoliční úradníci a iní krajskí úradníci. tzv. boženíci.
Zasadnutia obecnej rady boli v dome richtára, ktorého volili z radov najbohatších alebo najschopnejších občanov. museli byť aj spečaťované. Aj v Rišňovciach bola obecná samospráva. Odkedy, to síce nevieme, lebo dokumenty o jej jestvovaní sa zachovali až zo 70. 80. rokov 18. storočia, ale predpokladáme, že aspoň od polovice tohto storočia. svoju samosprávu, ale dokumenty sa spečaťovali iba jedinou pečaťou - hornorišňovskou. Zachovali sa správy o viacerých obhliadkach chotárov Kľačian a oboch Rišňoviec panskými a stoličnými úradníkmi. sťažnosti, či sú cesty pripravené pre účely pošty, pochodov vojsk a podobne.
Spomenuté tri obce v dňoch 4. 2. 1771, 25. 3. 1772 a 4. 5. a jeho pomocník Štefan Molnár. V roku 1774 G. Horváth a jeho pomocník Tadeáš Bujnák vizitovali dňa 21. 1. ale aj Andač, Alekšince, Kľačany, Bojničky, Dvorníky, Posádku a Sasinkovo. Zloženie samospráv v Dolných a Horných Rišňovciach vieme dobre posúdiť podľa tzv. urbárskych písomností, t. j. je predpísané v súpise pracovných povinností a dávok v urbári. lebo vtedajší občania právne a majetkovo podriadení zemepánom nemohli proti nim otvorene vystúpiť. a podobne.
Richtar a Prisažny, uznawame tymto našim pismom, že roku bežneho 1783 dne 23. viec (viacej vecí) Panskim sme nerobili, anebo Cenzu (daní) neplatily, len jako (v) Urbary wiložene mame. Panstwu žadneho (ponosu nemáme). vidawame. Signatum (označené) Also=Récseny Die (dňa) 23 Juliy 1783. mnou Štefanom Tejfölösim miestnym notárom, vlastnoručný podpis)". listov. Na konci takýchto potvrdeniek je vždy zoznam členov obecnej samosprávy, richtára a jeho pomocníkov a pripojená aj pečať.
zachovala obecná pečať, či už odtlačená do červeného vosku, alebo ozdobne vystrihovaného papiera. iba Horným Rišňovciam, ale používali ju tí istí notári, takže platila pre obe obce. Jej priemer je cca 35 mm. lemeš, pod ním niekoľko klasov obilia, naľavo od lemeša záhradnícky nožík, pod ním strapec hrozna. Opis okolo znie: +. FELSO. RICZIN., teda "possessio Felsö Récsény", Obec Horné Rišňovce.
vinič. Na obrábanie pôdy bol potrebný pluh s lemešom, pri údržbe vinihradu zase špeciálny nožík. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. rúčku, so strieborným lemešom, zlatým klasom obilia, zlatým hroznom (jeho stonka je však strieborná).
Erb Nitrianskeho kraja
Čierne Kľačany
Čierne Kľačany, obec s bohatou históriou, sa nachádza v okrese Zlaté Moravce. Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v bule pápeža Inocenta III. z 15. mája 1209, ktorá ju spomína ako „Villu Chelecen“.
V 5. a 6. storočí sa na tomto území začali usádzať Slovania, ktorí sa zlúčili s prítomnými kmeňmi a spoločne vytvorili novú kultúru a historickú etapu, ako zdroj a základ neskoršej Veľkomoravskej ríše. Okruh dnešných Čiernych Kľačian patril už v rannej dobe staroslovienskej kultúry k oblastiam s vyspelým hospodárskym a civilizačným zázemím. Aj na jeho pôde sa odohrávala prelomová etapa našich národných dejín - zrod našej národnosti, jazyka, kultúry a vzdelanosti, umocnené zavedením kresťanstva ako oficiálneho štátneho náboženstva. K obciam, ktorých meno je pevne spojené s Veľkomoravskou ríšou, patria aj Čierne Kľačany.
Na okraji obce smerom k Vozokanskej priehrade bola v roku 1974 v kostrovom hrobe z 9. storočia objavená slonovinová pyxida. Je to ojedinelý artefakt z ranobyzantskej doby a patrí k najvýznamnejším nálezom z obdobia Veľkej Moravy na našom území. Podľa legendy sa pyxida dostala na územie Slovenska a vtedajšej Veľkej Moravy prostredníctvom sv. V súčasnosti je originál pyxidy umiestnený na Bratislavskom hrade. Kópie si môžeme pozrieť v Ponitrianskom múzeu v Nitre a v obci Čierne Kľačany.
Tento vzácny nález v Čiernych Kľačanoch potvrdzuje, že sa s touto oblasťou spája cesta, miesto alebo dočasný pobyt misie, prípadne Metodových žiakov, ktorí po r. 885 museli opustiť Nitru. Misiu sv. Cyrila a Metoda v tejto lokalite pripomína aj súsošie svätcov, stojace v blízkosti kostola. Súsošie sv. Cyrila a Metoda s pyxidou od akad. emickej sochárky Ľ.
Katolicizmus ako štátne uhorské náboženstvo tu od 9. storočia zapustil hlboké korene a jeho domíniom neotriasli ani „spanilé jazdy“ v 15. stor., či šírenie Lutherovho učenia po 16. storočí. Pozícia katolicizmu sa umocnila i príchodom jezuitov do blízkych Levíc r. 1624, čo v bojoch o kostoly a vyznanie vyvrcholilo do založenia rímsko-katolíckej farnosti v Zlatých Moravciach v r. 1678. Čierne Kľačany (Fekete Kelechen) a Chyzerovce sa stali jej filiálkami.
Obec mala v meste od r. 1689 aj matriku. Dokonca od r. 1773 sa obec z maďarského názvu preniesla do povedomia ako Klaczany, ba čo viac, dôsledkom dobre prosperujúceho hospodárenia i spoločenského zázemia jej bolo udelené právo postaviť si kostol. Jeho dnešná podoba, niekoľkokrát prestavaná a doplnená, má základy z r. 1777, pôvodne v barokovom prevedení. Harmónium si obec zakúpila v r. 1908, sakristiu postavila v r. 1930. ZAČALA REKONŠTRUKCIA KOSTOLA Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho V strede obce, pri hlavnej ceste stojí Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Jakubovi staršiemu. Kostol je najstarším zachovaným objektom obce. Presbytérium kostola pochádza zo 14. storočia. Pôvodne bola stavba vybudovaná v gotickom slohu, v rokoch 1750-1754 bol kostol obohatený o prvky baroku.
Kostol tvorí jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria. Presbytérium je klenuté lunetovou klenbou, dekoratívne členenie na spôsob gotickej krížovej klenby. Loď je zaklenutá pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi na nástenných pilieroch. Fasáda je členená lizénovým orámovaním. Kazateľnica je baroková, členená okrasnými stĺpikmi. Na parapete kazateľnice sú sochy evanjelistov. Na priečelí kostola bola v roku 1926 vystavaná veža.
V roku 1948 sa uskutočnila rozsiahla renovácia kostola, bola pristavená tzv. Nová sakristia a kostol vymaľoval maliar Ján Tonka. Postavili aj novú železná ohradu kostola. Ďalšia rekonštrukcia sa robila začiatkom sedemdesiatych rokov. Vymenila sa krytina na veži i na kostole, odstránila sa statická porucha presbytéria, postavila sa väčšia sakristia so sociálnym vybavením.
V roku 1999 sa začalo s ďalšou rekonštrukciou kostola. Urobilo sa vykurovanie kostola plynom, nové ozvučenie kostola, zrekonštruovala sa elektroinštalácia a zakúpila sa nová Krížová cesta. V roku 2001 sa položila dlažba v celom kostole a boli vymenené drevené schody na chór. Veža aj kostol boli na novo vymaľované maliarom P. Čambalom. Posviacku vynoveného chrámu vykonal biskup Vladimír Filo dňa 21.6.2001. Ďalšie úpravy sa urobili v roku 2002. Na jar tohto roku sa vymenila krytina na kostole a v decembri sa zakúpil nový orgán.
Pred kostolom stojí Kamenný klasicistický kríž, ktorý je zabudovaný v ohrade cintorína a je to najstarší všeobecný kríž v obci z roku 1777, ktorý bol spolu s Kamennou bránou zrekonštruovaný koncom roka 2016. V okolí kostola sa rozprestiera cintorín. Vstup na cintorín je cez Kamennú bránu, na ktorej sa nachádzajú mená padlých vojakov z prvej svetovej vojny. V priestoroch cintorína bola v roku 1949 postavená malá márnica, ktorá bola v roku 1996 zrekonštruovaná na “Kaplnku Svätého Jozefa”. Nový dom smútku bol svojpomocne postavaný v roku 1982. Súčasným správcom farnosti je od júla 2024 dôstojný pán PaedDr. Milan Polák.
V sobotu 24. júna 2017 sa vo farnosti Čierne Kľačany uskutočnila spomienková slávnosť, pri ktorej si prítomní pripomenuli niekoľko jubileí:
- 240. výročie posviacky farského kostola
- 100 rokov od narodenia významného rodáka prof. ThDr. Alojza Martinca, dlhoročného pedagóga na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave
- 95. výročie narodenia Mons. Vincenta Malého, tiež rodáka z Čiernych Kľačian. Obidve osobnosti sú pochované na miestnom cintoríne.
- Výročie posviacky súsošia svätých Cyrila a Metoda, ktorá sa nachádza pred kostolom. Je jedinečná v tom, že v rukách svätcov sa nachádza tzv.
Svätú omšu v tento deň celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák spolu s kňazmi, ktorí pôsobili v Čiernych Kľačanoch zväčša ako kapláni v Zlatých Moravciach (farnosť až do roku 2001 bola filiálkou Zlatých Moraviec).
Obec Kľačany leží v Podunajskej nížine v juhozápadnej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny asi osem kilometrov na juhovýchod od Hlohovca. Intravilán leží v nadmorskej výške 170 m, územie sa zaraďuje do klimaticky teplej oblasti. Poloha obce je veľmi výhodná vzhľadom na to, že jej územím prechádza dôležitý dopravný uzol - štátna cesta spájajúca mestá Hlohovec a Nitra. Kľačany sú súčasťou okresu Hlohovec, ktorý územne patrí do Trnavského samosprávneho kraja. Cez obec Kľačany tečie potok Andač, ktorý vyviera v malom lesíku medzi Hlohovcom a Kľačanmi . Vlieva sa do rieky Nitra.
Úrodná sprašová dolina Kľačian bola pre ľudí lákavá už v dávnych dobách. Svedčí o tom nález slovansko-avarského hrobu z ôsmeho storočia a slovanské pohrebisko z čias Veľkomoravskej ríše (9. Najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Martina. Pred kostolom sa nachádza kamenný kríž z roku 1851. Na miestnom cintoríne sa nachádza pomník padlým vojakom.
V obci sa každoročne poriadajú atletické súťaže Kľačianska desiatka a Kľačianska latka. Tradičná Kľačianska desiatka, tradičný cestný vytrvalostný beh, ktorý je súčasťou Slovenskej bežeckej ligy, sa pravidelne koná na jeseň a každoročne priláka do obce viac ako dvesto atlétov všetkých vekových kategórií.
V obci je postavený kultúrny dom, ktorý môžu využívať na rôzne spoločenské podujatia občania obce, ako aj okolité obce. Obec tu už tradične usporadúva rôzne podujatia: Kľačianska desiatka, predvianočné posedenie s dôchodcami, Deň matiek, Silvestrovský ohňostroj. Obec sa zúčastňuje na stretnutiach s názvom „KĽAČANY NA SLOVENSKU“. Myšlienka pre uskutočnenie takéhoto výnimočného stretnutia, vznikla v roku 1993. Pri príležitosti obnovenia slovenskej štátnosti vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a tiež 130-teho výročia založenia Matice Slovenskej.
V obci Kľačany pôsobí veľké množstvo firiem: Slovnaft a.s., terminál Kľačany, Čerpacia stanica Benzinol Slovakia Kľačany, bazénové centrum AquapoolSystem, s.r.o Kľačany, Autodielňa Grman Kľačany, Ján Hornák Stolárska dielňa Kľačany, Ing. Paed. Dr.
Na cintoríne je to pomník zosnulých vojakov, Kostol sv. Martina, Hlohovecký zámok v ktorom sa nachádza nápravnovýchovný ústav pre mladistvých, Kostol sv. Michala na námestí sv. Cestovný ruch (organizácie CR): Je tu pomník zosnulých vojakov a Kostol sv. Ciele CR (aj v okolí najmä pre prichádzajúcich návštevníkov): Pre návštevníkov sú k dispozícií Kostol sv. Významné objekty na oddych a rekreáciu domáceho obyvateľstva: Sú to objekty kozárka, dyč, kde si obyvatelia môžu opekať a pekne sa uvoľniť.
V Kľačanoch žili v minulosti ľudia vyznávajúci minimálne tri rôzne náboženstvá. Pôsobili tu obyvatelia rímsko-katolíckeho vierovyznania, prívrženci evanjelickej cirkvi a tiež vyznávači židovskej viery. Miestny katolícky chrám, Kostol sv. Martina, však vznikol až neskôr, a to v roku 1933.
Rozvoj obce sa však nezastavil, pretože vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života pokračuje aj v dnešných dňoch. Základná škola sa zlúčila s materskou V školskom roku 2002/ 2003 sa v obci na základe decentralizácie štátnej správy na samosprávu zlúčila základná škola s materskou, čím vznikol nový právny subjekt, ktorej riaditeľom je Rastislav Murín. V súčasnosti má Základná škola s materskou školou v Kľačanoch celkom 10 tried a 180 žiakov, pričom do školy chodia aj žiaci zo susedného Sasinkova, pretože tamojšiu školu zrušili.
Pri jubilejnom 750. výročí prvej písomnej zmienky o obci oslavovala svoje 50. výročie od slávnostného odovzdania budovy aj Základná škola (ZŠ), ktorá doposiaľ dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Každoročne to dokazujú aj žiaci na súťažiach a olympiádach.
Na škole sa organizuje aj súťaž v prednese poézie a prózy, okrem toho vyniká výtvarnými i speváckymi súťažami a usporadúva divadelné predstavenia a zaujímavé výlety. Zapojila sa aj do projektu Comenius, v rámci ktorého spolupracujú štyri zahraničné školy z Portugalska, Poľska, Turecka a zo Slovenska. Je zameraný na ich medzinárodnú spoluprácu v oblasti vzdelávania a komunikácie v anglickom jazyku.
V materskej škole sa od školského roku 2004/ 2005 zasa zmenila prevádzka. Jedna trieda ostala v celodennej a druhá iba v poldennej prevádzke. Medzi výrazné úspechy, ktoré však dosiahla, patrí I. miesto v celoštátnej súťaži výtvarných prác Kubík. Tiež bola prijatá do Národnej siete Škôl podporujúcich zdravie na Slovensku a úspech získala aj vďaka I. miestu vo výtvarnej súťaži Jesenné zázraky prírody. Pedagogický kolektív materskej školy sa snaží úzko spolupracovať s učiteľkami prvých ročníkov základnej školy a spoločne poriadajú jednodňové výlety do okolia a pripravujú aj bohaté kultúrne programy na rôzne podujatia v obci.
Z hľadiska národnostných pomerov sa Čierne Kľačany s okolím uvádzajú zväčša ako región slovenský.