Obec Brezany leží v západnej časti Žilinskej kotliny, v úvalinovej doline Súľovských skál, vzdialená 7 km od Žiliny. Územie obce patrí do mierne teplej klimatickej oblasti s veľkou intenzitou teplôt vzduchu.
V súčasnosti je Brezany vidieckym sídlom s 466 obyvateľmi a 133 domami a budovami. Medzi časti obce patria Buchalka, Rybníky, Nad sadisko, Sadisko, Radoš, Záhumnie, Skotňa, Do stúp, Za Nivu, Diel, Za diel a Za vrchy.
Prvá písomná zmienka o obci Brezany pochádza z roku 1393, kde sa spomína ako Berzen. V stredoveku obec patrila do Trenčianskej župy k panstvu Lietava. Obyvatelia sa živili chovom dobytka a poľnohospodárstvom. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa venovali povozníctvu a kupčeniu s koňmi. V 17. storočí tu boli 3 panské rybníky. Prevažne poľnohospodársky charakter si obec zachovala až do 1. polovice 20. storočia.
Na území katastra obce sa rovnomerne prelínajú plochy poľnohospodárskej krajiny s trvalo trávnatými porastmi, využívanými na pasenie, a plochy lesnej krajiny. Zástupcami fauny sú predovšetkým zajac poľný a lesný, srna, jeleň, líška, rys ostrovid, diviak a sezónne v období tuhých zím aj vlk.
Na území obce sú až tri pramene, pričom dva sa využívajú ako studne a ten tretí v strede obce slúži verejnosti. Prameň veľmi chutnej minerálnej vody je chránený dreveným prístreškom a vedľa neho stojí drevený altánok. Voda je podľa celkovej mineralizácie 850 mg/l preplynená oxidom uhličitým v množstve od 1 080 do 2 200 mg v litri. Zaraďuje sa medzi kvašné vody a švabľovky Šariša.
Poďme sa pozrieť na históriu farnosti a sakrálnych stavieb v Brezanoch.
Gréckokatolícky Chrám sv. Lukáša Evanjelistu
V Brežanoch sa nachádza drevený gréckokatolícky Chrám svätého Lukáša Evanjelistu z roku 1727 - jeden z najstarších drevených kostolíkov na Slovensku a zároveň jediný drevený kostolík v okrese Prešov aj v celej Šarišskej vrchovine. Je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.
Architektúru chrámu predstavuje atypická zrubová stavba s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej sakrálnej architektúry. Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolíkom v Hervartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku slúžiacu ako predsieň chrámu.
Drevená zrubová stavba sa skladá z presbytéria s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej predstavanej veže. Vysoká sedlová strecha je pokrytá šindľom. V interiéri je trámová konštrukcia mazaná hlinou. Barokový ikonostas pochádza z roku 1733 a hlavný oltár z roku 1782.
Súčasťou areálu je historický cintorín, kde môžete nájsť aj hroby a kríže staršie než 100 rokov.
Gréckokatolícky Chrám sv. Lukáša Evanjelistu v Brežanoch
Rímskokatolícka farnosť sv. Heleny v Nedožeroch-Brezanoch
Hornonitrianska obec Nedožery-Brezany vznikla v roku 1964 zlúčením samostatných dedinských celkov. Písané dejiny začínajú roku 1264 pre Nedožery a roku 1267 pre Brezany.
K stavbe farského kostola sv. Heleny v Brezanoch sa spája i stará legenda, ktorá hovorí, že sám Boh si prial, aby kostol stál na terajšom mieste.
Tento pôvodný kostol sa zachoval dodnes a slúži, ako svätyňa. Svätyňa je osmouhlá a gotickou vežičkou pokrytá, ktorej žily (consoles) v umelecky vykresaných kameňoch (z ktorých visia hlavy drakov a iné kresané ozdoby) spájajú sa v ústrednom kameni, na ktorom je hlava Spasiteľa.
Po postavení kostola v Brezanoch chodieval slúžiť bohoslužby farár menom Peter z Bojníc. V roku 1437 sa vybrali richtári a prísažní, a celá zastúpená obec z Brezian a Nedožier do zámku v Bojniciach a žiadali pre kostol sv. Heleny v Brezanoch samostatného kňaza.
V roku 1437 bola na žiadosť veriacich zriadená samostatná farnosť a pričlenené boli k nej obce Brezany, Nedožery, Poluvsie, Pravenec a dnes už zaniknutá obec Lehotka. Asi po roku 1550 prešiel breziansky kostol do rúk protestantov.
Po smrti grófa Pavla Palffyho jeho manželka Františka Khuen dala v roku 1666 rozšíriť kostol v Brezanoch o loď a vežu. Kostol bol vysvätený v roku 1716. Kostol je teda jednoloďová stavba v jadre gotická.
Pretože kostol sv. Heleny v Brezanoch bol malý pre všetkých veriacich z Brezian, Nedožier, Pravenca a Poluvsia rozhodlo sa, a za kňaza Jána Hulu doa 1.5.1938 sa začal stavať nový kostol Krista Kráľa. Posviacku kostola Krista Kráľa vykonal doa 20. augusta 1939 gen. vikár Mesík - Vajda. Konsekráciu kostola vykonal otec biskup ThDr. Jozef Feranec dňa 26. Nový kostol Krista Kráľa je jednoloďová stavba, pristavená na južnom boku starého kostola a s loďou pôvodnej stavby je spojená dvoma arkádami.
V roku 1986 študenti Vysokej školy výtvarných umení katedra reštaurovanie, odkryli fresku “Snímanie z kríža“ z 15. storočia, vytónovali starý kostol a očistili sochy. Na jeseň sa previedlo prekrytie starého i nového kostola medeným plechom. Postupne sa začali reštaurovať niektoré sochy v starom kostole, ktoré sú kultúrnou pamiatkou.
Rímskokatolícky kostol Panny Márie Snežnej v Lazanoch
V rokoch 1692-1721 dal František Žilka, bojnický prepošt, postaviť gotický kostol s drevenou vežou, ktorý sa stal od roku 1788 farským kostolom, avšak v roku 1822 vyhorel. Bol reštaurovaný, ale roku 1861 sa za silného vetra zrútil. V rokoch 1875-1878 bol postavený nový kostol zasvätený Panne Márii Snežnej, ktorý stojí dodnes. Dal ho postaviť laziansky farár Daniel Latyak, architektom kostola bol Šimon Rajnoha z Bojníc. Kostol požehnal Ján Gutta, farár v Brezanoch, na sviatok sv. Hedvigy 17. októbra. Kostol je postavený v tirolskom štýle.
Kostol Panny Márie Snežnej v Lazanoch
Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie v Brežanoch
Svoj vlastný kostol rímskokatolícki veriaci v Brežanoch až do roku 2017 nemali. Na slúženie svätých omší využívali priestory dreveného Chrámu sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý patrí Gréckokatolíckej cirkvi. V roku 2013 sa začalo s výstavbou nového kostola Sedembolestnej Panny Márie, ktorý 29. októbra 2017 konsekroval Mons. Košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Brežanoch
Farnosť Kanianka
Skutočný vznik obce Kanianka nie je možné historicky doložiť. Predpokladá sa, že Kanianka vznikla ako iné osady na pravom brehu rieky Nitry v čase nemeckej kolonizácie tohto územia. Prvá písomná zmienka je z r. Kanianka patrila v r. 1550 do farnosti Brezany. Nariadením cisára Jozefa II. bola v r. 1787 utvorená nová farnosť Poruba. Pričlenili do nej aj „filiálky“ Lazany a Kanianku. O rok neskôr bola však vytvorená ďalšia farnosť v Lazanoch.
Zmenou politickej situácie po r. 1989 nastalo oživenie náboženského života. V máji v diskusnom príspevku na verejnej schôdzi strany v Koši sa veriaci dožadovali výstavby kostola v Kanianke. Už 14. januára 1990 podal FÚ Lazany, prostredníctvom dp. Jána Rozinaja, žiadosť o pridelenie pozemku na stavbu kostola Obecnému úradu v Kanianke a už 6. Dňa 22. apríla 1990 bol základný kameň na výstavbu kostola posvätený pp. Jánom Pavlom II. Dňa 25. Už od roku 1990 sa uskutočňovali finančné zbierky. Od 1. októbra 1991 bola uzavretá dohoda so ZŠ a bohoslužby bývali v sobotu a v nedeľu v priestoroch ZŠ - na chodbe. Dňa 7. novembra 1993 o 10. Posviacka kostola bola skutočne veľkou slávnosťou pre občanov Kanianky.
V našej farnosti fungujú aj spevácke zbory ako napríklad: Kvapôčky(deti), Kvapky (mládež) a Chrámový zbor Jozefa Hanku (dospelí).Vo farnosti je zapojených 18 ruží do Ružencového bratstva. Od roku 2002 tu funguje eRko pod vedením našich animátorov.
Aktivity farnosti: Dňa 7.10. 2023 na fatimskú sobotu naši farníci putovali do Koclířova, ktorý je národným centrom Svetového apoštolátu Fatimy, do tzv. Českomoravskej Fatimy. V nedeľu 12.11. sme slávnostnou svätou omšou zavŕšili slávenie 30. výročia posvätenia Kostola Božského Srdca Ježišovho v Kanianke. V predvečer slávnosti Krista Kráľa sme oslávili naše jubilejné 20. eRko narodeniny vo veľkom štýle. Slávnosť Narodenia Pána sme aj počas tohtoročných Vianoc oslávili JASLIČKOVOU POBOŽNOSŤOU.
Kňazi pôsobiaci v lazianskej farnosti
Zoznam kňazov pôsobiacich v lazianskej farnosti od roku 1788:
- Lányi Jozef 1788
- Kyseľ Martin (Kiszely) 1788 - 1789
- Polóni Alojz 1789 - 1791
- Pintér Michal 1791 - 1812
- Janík Ján 1812 - 1817
- Pátek František 1817 - 1818
- Sadliš Ján 1818 - 1828
- Etthoffer Ján 1828 - 1835
- Jakubík Jozef 1835 - 1851
- Grellneth Alojz 1851 - 1852
- Latyak Daniel 1852 - 1879
- Kluch František 1879 - 1887
- Lukáč Ignác 1887 - 1890
- Jakubík Ján 1890 - 1891
- Bartáky Juraj 1891 - 1898
- Kačka Jozef 1898 - 1904
- Murgaš Ján 1904 - 1924
- Briška Peter 1924 - 1937
- Minárik Michal 1937
- Záhora Ján 1937 - 1943
- Straka Jozef 1937 - 1943
- Minárik Michal 1944 - 1948
- Petruch Jozef 1948 - 1950
- Szénasi Ľudevít 1950 - 1958
- Bella Ondrej 1958 - 1976
- Žatko Jozef 1976 - 1980
- Galis Tomáš 1980 - 1988
- Rozinaj Ján 1988 - 1990
- Furek Roman 1990 - 1992
- Buzák Ján 1992 - 1993
- Andrášik Sebastián 1993 - 1995
- Kraus Viktor 1995 - 2001
- Eliáš Anton 2001 - 2008
- Poláček Jozef 2008 - 2011
- Ján Marcin 2011 - 2024