História obcí a farností na Slovensku

Tento článok sa zameriava na históriu vybraných obcí a farností na Slovensku, s dôrazom na Mníšek nad Popradom a Lakšársku Novú Ves. Priblížime si ich vývoj, významné udalosti a osobnosti, ktoré zanechali trvalú stopu v ich histórii.

Mníšek nad Popradom

Mníšek nad Popradom: História obce a farnosti

Mníšek nad Popradom je malebná obec s bohatou históriou, ktorá sa úzko spája s miestnou farnosťou. V tomto roku sa náš kostol „dožíva“ 150 rokov od svojho dokončenia a požehnania. Túto myšlienku výročia chrámu reprezentovali aj naše krojované deti, ktoré niesli obetné dary. Počas tureckých vojen v 16. storočí bol kostol poškodený a spustol, podľa ústnej tradície z 18. storočia v ňom už rástli aj stromy, výškou presahujúce obvodové múry. Veriaci postavili bránu a vítali J.Exc. biskupa Jána Vojtaššáka.

Dňa 29.08.2020 sa prvýkrát v histórií našej obce konala vo farskom kostole kňazská vysviacka. Dlhú púť nášho rodáka, Miroslava Živčáka, zavŕšil emeritný pomocný biskup Mons. Andrej Imrich, jeho vysvätením na novokňaza. Na jeho hlavu bolo, okrem biskupových, vložených ďalších 30 párov rúk kňazov prítomných na tejto vysviacke.

V roku 1964 bol farský kostol pokrytý pozinkovaným plechom. Ku koncu roku 1965 bol opravený organ vo farskom kostole. V roku 1968 bol zavedený v kostole rozhlas. V júli sa začalo s opravou omietky kostola. Celá sa osekala, dala sa omietka nová a na ňu brizolit.

S pomocou Božou a štedrými ľudskými rukami sa v roku 2020 podarila kompletná rekonštrukcia strechy kostola. Najskôr sa rozhodovalo, že sa pôvodný plech len namaľuje, no stav strechy nedovoľoval iba zmenu krytiny strechy, ale jej kompletnú renováciu, vrátane krovu. Plech, ktorý tvoril krytinu strechy, bol na niektorých miestach prehrdzavený, čo bolo príčinou preniku vody na konštrukciu strechy. Trámy starej strechy boli čiastočne spráchnivené, preto najviac poškodené časti sú nahradené novým rezivom. Z pohľadu do budúcnosti a trvácnosti medeného plechu padla voľba na meď, aj napriek vyššej finančnej náročnosti. Rekonštrukciu previedla firma Švestav s.r.o. - Brezovička. Vymaľovala sa fasáda kostola.

Dňa 04. júna 2010 postihla obec ďalšia veľká povodeň. Rieka Poprad odplavila a zničila 2 km cesty smerom na Medzibrodie, v časti Pilhovčík 1,5 km. (Hodno pripomenúť, že silný lejak spôsobil povodeň aj dňoch 07.- 09. júla 1997 - bola zaplavená Rajšuľa; a 04.

V roku 2011 boli obnovené terasa a verejné záchody, taktiež napojený nový vodovod vďaka Petrovi Gontkovičovi. Z dotácii z ministerstva financií sa zateplila celá farská budova a na poschodí sa osadili nové eurookná - vyrobil ich Marek Imrich.

V roku 2012 Ján Sivoň zo Sihelného vyrezal drevený betlehem do kostola.

3. august 2019 ostane hlboko zapísaný v pamäti mnohých Mníškovčanov. V obci Mníšek nad Popradom sa konalo prvé stretnutie rodákov obce. Slávnosť začala v miestnom kostole, Povýšenia sv. Kríža, svätou omšou. Okolo oltára sa zhromaždilo všetkých desať kňazov rodákov, traja kňazi hostia a osem rehoľných sestričiek, rodáčok. Svätú omšu celebroval taktiež miestny rodák Mons. Andrej Imrich, emeritný spišský biskup. Kázeň predniesol Mons. František Dlugoš, levočský dekan.

Po obede sa konali kultúrno-hudobné predstavenia, spoločenské zblíženie rodákov, hostí a sprievodné atrakcie pre všetky deti. Očarujúce vystúpenie predviedli naše deti, ktoré prezentovali goralské piesne a tance. Veľmi pútavú históriu spomienok pripomenuli staré dobové fotografie, ktoré zaujali každého účastníka. Niektorým sa aj slzy tlačili do očí, keď sa po desaťročiach stretli a rozprávali si svoje životné príbehy.

Ročná príprava našich birmovancov bola naplnená slávnostným udelením sviatosti duchovnej dospelosti v nedeľu 31.05.2015 na sv. omši, ktorú celebroval otec biskup, Mons. Štefan Sečka, za asistencie kňaza našej farnosti, Mgr. Dušana Kubicu. Vyslúžil sviatosť birmovania 61 kandidátom. Opäť po piatich rokoch, dňa 19.09.2020 bolo, Mons. Andrejom Imrichom, pomazaných 32 duchovne pripravených čakateľov.

19. apríla 2022 - 20. mája 2022 - rekonštrukčné práce na chodníku a schodoch pri kostole, realizované firmou Tatradlažby Poprad z Vrbova.

Významné osobnosti farnosti Mníšek nad Popradom

Vo farnosti pôsobilo mnoho významných kňazov, ktorí zanechali trvalú stopu v živote miestnych veriacich:

• P. Štefan Veterányi, z rehole piaristov. Pôsobil vo farnosti v rokoch 1787 - 1816. Zomrel 26.
• Rodák z Hladovky, prešiel ako 35-ročný kaplán. Veriaci z Ameriky poslali peniaze na nové dva zvony a nový organ. Avšak čoskoro sa dostal do sporu s veriacimi a bol preložený do košickej diecézy.
• Narodený 05.12.1900 v Hrabušiciach. Študoval na gymnáziu v Podolínci, v Levoči, v Rožňave a v Košiciach, kde aj maturoval. Po maturite študoval na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Po ukončení štúdií bol 29. júna 1923 biskupom Jánom Vojtaššákom vysvätený za kňaza. Jeho prvým kaplánskym miestom bola Veličná. Postupne bol od roku 1924 kaplánom v Námestove, od 1926 kaplánom v Poprade a od 01. júla 1927 farárom v Mníšku nad Popradom, odkiaľ bol roku 1934 preložený za farára do Novej Ľubovne, kde pôsobil až do svojej smrti - 25. júna 1962.
• Narodený 20. augusta 1904 v Liptovskej Štiavnici. Študoval na gymnázium v Ružomberku, kde aj maturoval. Posvätnú teológiu vyštudoval v Spišskej Kapitule. Ordinovaný bol 29. júna 1931. Po vysviacke za kňaza sa stal kaplánom v Lokci a zároveň výpomocným duchovným vo farnosti Krušetnica. Od roku 1933 bol kaplánom v Tvrdošíne na Orave. V roku 1934 sa stal farárom v Mníšku nad Popradom. Po piatich rokoch bol preložený za administrátora do Nižnej Šuňavy a od roku 1940 sa stal farárom v Liptovskom Svätom Ondreji. V roku 1950 sa stal podobne ako stovky ďalších slovenských biskupov, kňazov a laických veriacich - justičnou obeťou vykonštruovaných politických procesov. Po návrate z väzenia a amnestii pôsobil krátky čas vo farnosti Malužiná na Liptove. Až do svojej smrti 08.
• Narodil sa 09. novembra 1911 v Odoríne. Gymnázium navštevoval v Spišskej Novej Vsi, kde aj maturoval. Teologické štúdiá absolvoval v Spišskej Kapitule v rokoch 1930 - 1935. Ordinovaný bol 10. februára 1935 spišským biskupom Jánom Vojtaššákom a hneď nato sa stal kaplánom v Levoči, kde pôsobil tri roky. Roku 1938 sa stal kaplánom v Spišskej Belej, o rok sa stal administrátorom farnosti Mníšek nad Popradom a po roku tam aj farárom. Zomrel vo veľmi mladom veku 25. februára 1962, na komplikácie po ruptúre apendixu. Pochovaný je v Mníšku nad Popradom ako jediný z farárov, ktorí v tejto farnosti pôsobili.
• Narodil sa v roku 1933 v Malužinej. Teológiu vyštudoval na CMBF v Bratislave (1952 - 1956). Po smrti mníškovského farára Jozefa Kubinu roku 1962 sa stal jeho nástupcom. Svoje plodné účinkovanie vo farnosti Mníšek nad Popradom začal 25. marca 1962 na sviatok Zvestovania Pána, kde pôsobil do 31. Štvrtého januára 1994 ho Svätý otec Ján Pavol II. menoval kaplánom Jeho Svätosti - monsignorom.
• Narodil sa v roku 1946 v Hrboltovej, toho času kaplán v Poprade. 01. januára 1978 sa stal správcom farnosti v Mníšku nad Popradom. Dňa 12. septembra odchádza Vdp.
• Narodený 12.12.1951 v Zemplínskych Hámroch - Ľubica, ordinovaný 28.06.1975, 1975 - kaplán Liptovská Lúžna, 1977 - 1980 - správca farnosti Lechnica, 1980 - kaplán Markušovce, 1981 - správca farnosti Liptovské Matiašovce, od 01.07.1989 - správca farnosti Mníšek nad Popradom, kde úspešne pôsobil do 01. júla 1998.
• Narodený 01.02.1972, rodák zo Spišskej Novej Vsi, syn Pavla Kubičára, medzinárodného rozhodcu vo vodnom lyžovaní, ordinovaný 21.06.1997 v Tvrdošíne, 21.06.1997 - primičná svätá omša Spišská Nová Ves, 1997 - 1998 - kaplán Spišské Podhradie, 01.07.1998 - 01. 07.
• Nar. 14.10.1972, rodák z Hladovky. Bol vysvätený 21.06.1997 v Tvrdošíne. Primície mal v Hladovke 28.06.1997. Od 01.07.1997 do 01.10.1998 pôsobil ako kaplán v Starej Ľubovni. Po absolvovaní zákl. voj. služby v Martine pôsobil od 01.10.1999 ako kaplán v Nižnej na Orave. Ako správca farnosti v Pucove. 01.07.2002 sa stal správcom farnosti, administrátorom v Pucove na Orave.
• Narodil sa 24.12.1972 - Liptovské Sliače. Ordinovaný 21.06.1997 v Spišskej Kapitule, 22.06.1997 - primičná svätá omša Sliače pri Ružomberku, 1997 - 1998 - kaplán Dolný Kubín. Ako správca farnosti v Zuberci. Potom rok na základnej vojenskej službe. Rok bol kaplanom v Letanovciach. Dd 01.07.2001 - administrátorom farnosti Mníšek nad Popradom do 07.07.2014.
• Marián Jabrocký, Mgr. Narodil sa 15.05.1978 v Poprade. Dátum ordinácie: 15.06.2002 v Spišskej Kapitule.. História pôsobenia: 01.07.2002 kaplán v Spišskej Kapitule, 01.07.2003 kaplán v Ľubici, 01.07.2005 kaplán v Odoríne, 01.07.2008 kaplán v Spišskom Podhradí, 01.07.2010 administrátor f...

Školstvo

V roku 1938 dochádza k zániku katolíckej ľudovej školy. Dôvod - hádky medzi ľuďmi o príspevky na chod školy. Bola zriadená štátna škola v chátrajúcej budove, kde predtým bývali fabrickí a lesní robotníci. Nachádzala sa na ľavej strane potoka smerom na Hraničné, pod Kovaľovkou.

V roku 1961 bola obec eletrifikovaná.

„Boh sa zastavil v Mníšku nad Popradom“ - týmito slovami sa začali ľudové misie v našej farnosti v dňoch 30.10. - 06.11.2016. Viedli ich pátri misionári SVD - Ján Kušnír a Thomas Tunulg, pôvodom z Indonézie. Bol to milostiplný čas pre všetkých veriacich. Na sv. omšiach a prednáškach sa zúčastňovalo veľké množstvo ľudí.

Dňa 08. júla 1962 mal primície Štefan Živčák, rodák z Kačeho. Kázal mu ThDr.

Dňa 16. júna 1974 mal primície miestny rodák Andrej Imrich.

Dňa 18. júna 1978 vysluhuje sviatosť birmovania Vsdp. Štefan Garaj, spišský ordinár.

Dňa 24. júna 1984 sa konali primície tunajšieho rodáka Františka Dlugoša. Kázal mu Vdp.

Dňa 10 júla 1988 mal primície novokňaz Milan Matfiak. Kazateľom bol Vdp.

Dňa 11. júla 1992 bol v Spišskej Kapitule vysvätený na pomocného biskupa Andrej Imrich, dovtedy generálny vikár a farár v Spišskom Podhradí. Hlavným svätiteľom bol Mons.

Dňa 06. novembra 1993 bol pohreb tunajšieho rodáka, kňaza Štefana Živčáka. Zomrel ako 55-ročný na leukémiu.

Dňa 21. júna 1997 boli vysvätení na kňazov dvaja rodáci - Andrej Dulák a František Dudiak.

V rokoch 1972/73 prebiehala rekonštrukcia a otočenie kostola v Hraničnom. Dňa 09. júla 1972 bola vo farnosti birmovka po 23 rokoch.

Lakšárska Nová Ves: História obce a farnosti

Lakšárska Nová Ves je rodiskom zakladateľa a prvého redaktora Katolíckych novín Šimona Klempu. Na novembrové výročie ich vzniku sa pripravuje celá obec. Aj preto sme nahliadli do života tejto farnosti na Záhorí.

Spravovať farnosť, pod ktorú patria tri dedinky, by sa mohlo zdať náročné - najmä ak ju má na starosti takmer 70-ročný dekan. K Lakšárskej Novej Vsi totiž patrí aj Mikulášov a Bílkove Humence. Dekan Ladislav Labo tam však pôsobí už vyše dvadsať rokov.

Najväčšou obcou farnosti je práve Lakšárska Nová Ves, kde sa sväté omše slávia denne. V menších Bílkových Humenciach a v Mikulášove sú bohoslužby len v nedeľu a na veľké sviatky. Zamestnáva ho aj vyučovanie náboženstva v miestnej škole či pomerne veľká fara, o ktorú sa väčšinou stará sám.

Za roky strávené na fare má už s miestnymi blízke vzťahy. Z detí, ktoré počas jeho pôsobenia vyrástli, sa stali manželia. Teraz už krstí či birmuje ich ďalších potomkov.

„Tá viera tu je, niektorí sú horliví, iní menej,“ hovorí o svojich farníkoch dekan Ladislav Labo. Mladých je pomenej, ale aspoň majú úctu k Bohu. Radosť mu však robia deti, najmä miništranti. Tých je zatiaľ stále dosť. Motivuje ich rôznymi odmenami, pri ktorých platí jednoduché pravidlo - kto najviac miništruje, vyhráva. Veľa však závisí od rodičov. Niektorí nosia deti už odmalička, inokedy práve deti pritiahnu na svätú omšu rodičov.

Tvrdí však, že nie každý, kto nechodí do kostola, je neveriaci. Niektorí sú chorí alebo majú nejakú zábranu. Najmilší je detský spevácky zbor Lakšárske slniečka. Vznikol pred viac ako desiatimi rokmi na podnet pána dekana. Deti si pod patronát vzala Janka Sironková. Na začiatku mali slniečka len štyri deti, postupne však detí pribúdalo a súbor sa rozrastal. „Je ich tam vyše dvadsať a už dvakrát spievali počas svätej omše na detskej púti v Marianke. Okrem miestnych podujatí rozjasňujú ľudí svojím spevom aj za hranicami obce - napríklad na regionálnych slávnostiach.

Dekan Ladislav Labo spomína aj na komunitu modliacich sa matiek, ktorá, žiaľ, už zanikla. Pani, ktorá bola srdcom komunity, sa aj s rodinou presťahovala do mesta a spoločenstvo už nemal kto ďalej viesť.

Lakšárska Nová Ves sa môže pochváliť aj farárom - hrdinom. V roku 1967 prišiel do farnosti Ján Mihál. Lakšárskonovovešťania si na neho spomínajú dodnes. „V totalitnom režime, hoci bol väznený a zobrali mu súhlas, nebál sa a išiel si svojou cestou. V dedine mal vybudované také zázemie, že ho ľudia rešpektovali.

Odmalička denne miništroval a obaja jeho rodičia pracovali v kostole - otec ako organista a mama popri práci na družstve ako gazdiná na fare. Keď mal Jozef Jablonický 11 rokov, pán farár ho poprosil, či by mu robil pomocníka. Pripravoval liturgické predmety na svätú omšu, asistoval pri pohreboch alebo zvonil. Pri spomienke na tajné sobáše či krsty, pri ktorých farárovi Mihálovi pomáhal, mu doteraz stúpa adrenalín.

Druhú augustovú nedeľu slávia „Lakšárania“ hody. Barokový kostol, ktorý je chránenou kultúrnou pamiatkou, je totiž zasvätený sv. Vavrincovi. Má už takmer tristo rokov a v dedine stojí na vyvýšenom mieste. Ak vchádzate do dediny, všimnete si ho ako prvý. Kedysi bol na jeho mieste menší kostol z roku 1618. Ten však po čase nestačil, preto o sto rokov neskôr postavili väčší, ktorý stojí dodnes. Súčasný kostol si vyžiadal mnohé rekonštrukcie, pri ktorých pomáhala celá obec - finančne aj materiálne.

Dekan s vďačnosťou hovorí o vysokej účasti, ktorá ho milo prekvapila. Hoci mnohí mali svoje povinnosti, prišli a pomohli. Kostol však vymaľovali, opravili pôvodné barokové lavice, oltár aj krížovú cestu. Tá má pre miestnych špecifický charakter. Daroval im ju totiž najvýznamnejší rodák obce Šimon Klempa - prvý redaktor Katolíckych novín a spoluzakladateľ Spolku svätého Vojtecha.

V strede obce stojí Kaplnka sv. Šimona a Júdu z roku 1754. Kedysi sa v nej však bežne sväté omše neslúžili. Keď obec ešte nemala dom smútku, slúžila aj ako márnica a robili sa v nej hlavne pohreby. Dnes sa v kaplnke slávia sväté omše najmä počas týždňa, keď je účasť ľudí chudobnejšia. Úzkymi schodíkmi vychádzame na chór kaplnky, kde je organ. Nie však pôvodný, pretože ten zachutil červotočom. Veriacich na ňom denne sprevádza organista, z čoho má dekan radosť. Ľudia vraj potom vedia pekne spievať.

Vyše 250-ročná kaplnka si tiež vyžiadala veľké rekonštrukčné práce. Vlani ju vymaľovali, vymenili dlažbu a oltár, ktorý tiež zničili červotoče. Tento rok opravili luster a dokončili malú drevenú krížovú cestu. Ešte ich čakajú lavice, tie by chceli stihnúť do novembra - k 170. výročiu vzniku Katolíckych novín.

Národný buditeľ, spisovateľ, učiteľ a prepošt - kanonik sa do povedomia Lakšárskonovovešťanov dostal pomerne nedávno - približne pred tridsiatimi rokmi. Objavila ho až dlhoročná učiteľka dejepisu Anna Vandáková, ktorá sa ešte počas vysokoškolských štúdií začala zaujímať o slávnych rodákov obce.

V Lakšárskej Novej Vsi však Klempa dlho nepobudol. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni a po kňazskej vysviacke pôsobil od roku 1837 vo farnosti sv. V rodnom domove si ho podľa starostky Oľgy Procházkovej vážia najmä preto, že nikdy nezabudol, odkiaľ prišiel. Aj v čase maďarizácie povzbudzoval Slovákov v Pešti, aby rozprávali svojím jazykom, a vštepoval im slovenské národné povedomie.

V svojej rodnej obci je Šimon Klempa aj pochovaný. Zatiaľ nesplneným snom obyvateľov Lakšárskej Novej Vsi je pamätná izba Šimona Klempu. V obecných či vo farských zbierkach sa nachádzajú rôzne dokumenty o živote tejto osobnosti. Ďalším plánom do budúcnosti je farská knižnica. Hoci v obci žili prevažne sedliaci, na fare sú cenné - vyše dvestoročné latinské, maďarské alebo nemecké knihy. Vzácne knihy nie sú na každej fare samozrejmosťou. Niektoré sa zničia alebo stratia, iné skončia v antikvariátoch. Tento poklad by preto chceli na fare ľuďom sprístupniť, prípadne i požičiavať.

Z dejín ďalších obcí

História obcí na Slovensku je bohatá a rozmanitá. Každá obec má svoje vlastné jedinečné príbehy a tradície. V tejto časti sa stručne pozrieme na dejiny niektorých ďalších obcí:

Dedinka pri Dunaji

Staršieho založenia je Dedinka pri Dunaji (pôvodne Šáp), v ktorej chotári bolo objavené mohylové pohrebisko kalanderberskej kultúry zo 6. stor.pred naším letopočtom. Samotná obec sa prvýkrát spomína r. 1252 ako Saap. R. 1256 je obec zapísaná ako Botho de Saap, teda tu sídlil člen zemianskeho rodu Saápovcov Botho. R. 1715 je Šáp zaznačený ako zemianska obec, r. 1828 mal 40 domov a 293 obyvateľov.

Nová Ves pri Dunaji

Obec Nová Ves pri Dunaji sa prvýkrát spomína r. 1328 pod menom Pomsa a r. 1397 ako Pomsahaza, keď v okolí mala majetky bratislavská kapitula. R. 1715 tu bolo 32 daňovníkov, r. 1828 44 domov a 324 obyvateľov. Aj Nová Ves pri Dunaji bola poľnohospodárskou obcou pod správou Pálffyovcov.

Nová Dedinka

Nová Dedinka vznikla r. 1960 spojením oboch obcí. Boli spevnené a upravené cesty, vybudovali sa chodníky. V rámci individuálnej bytovej výstavby bolo postavených mnoho súkromných domov, vyrástli nové ulice. Zlepšila sa infraštruktúra obce a aj služby miestnemu obyvateľstvu. Obec sa rozvíja a skrášľuje i po r. 1989.

Kostolná Ves

Podľa archívneho materiálu múzea v Bojniciach a spisu č. j. 240/73 odd. histor. Počiatok obce Kostolná Ves je nasledovný: listinný výskyt osád v Nitrickej doline , ktoré patrili rodu Diviackých sa začína až v polovici 13. Storočia, keď bolo osídenie doliny dokončené a vtedy sa už rod delil na viac odnoží - Bossányi, Rudnay, Ujfáry. Najneskoršie v polovici 12. Storočia muselo dôjsť k deľbe práce a povinností cirkevných obvodov. Asi vtedy vznikla Kostolná Ves, ktorej bol cirkevne pridelený ľavý breh Nitrice, kým pôvodná fara - ústredná fara v Diviakoch si ponechala ľavý breh riečky.

Prvá výstavba obce sa grupovala v blízkom okolí kostola a tak vznikol stav kruhovej dedinky, ktorý ráz si obec zachovala i do týchto rokov započatia písania kroniky. Domky boli zväčša hlinené, pokryté slamou alebo šindľom. Až po roku 1930 započalo sa stavať i na južnú stranu chotára na Podjarčie. Z počtu čísiel 82 v roku 1934 sa do roku 1970 zvýšil stav na 150. V obci je miestny katolícky farár a fara.

Kaplna

To však zrejme išlo o predchodcu súčasnej stavby, keďže obec vznikla určite skôr ako v prvej polovici 13. storočia, keď podľa odborníkov postavili terajší kostol. Ten predstavuje ukážkový príklad postupného prechodu od románskeho slohu ku gotike a jeho zasvätenie sv. Alžbete sa považuje za vôbec prvé doložené na území bývalého Uhorska. Kameň sa použil len na ostenia okien a južný portál. Tehlové murivo netradične nebolo omietnuté ani v interiéri presbytéria, ktorý v stredoveku býval zvyčajne bohato zdobený freskami.

Sám uhorský kráľ Belo IV. mal v roku 1244 udeliť bratom Vlkovi a Dávidovi z Kaplny povolenie postaviť v obci kostol zasvätený sv. Alžbete. Ukázalo sa však, že ide o falzifikát, vyrobený približne o sto rokov neskôr.

História obcí a farností na Slovensku je nesmierne bohatá a rozmanitá. Tento článok predstavuje len malý zlomok z množstva zaujímavých príbehov a udalostí, ktoré sa v nich odohrali. Dúfame, že vás tento článok inšpiroval k hlbšiemu poznávaniu histórie vašej obce a farnosti.

tags: #obec #dedinky #farnost