Obec Hybe je rázovitá obec v scenérii Vysokých a Nízkych Tatier, ležiaca v nadmorskej výške 870 m. Je to obec s bohatou históriou, ktorej dejiny sú úzko späté s cirkevnými dejinami.
Panoráma obce Hybe s dominantnou scenériou Tatier.
Počiatky a vývoj obce
Obec vznikla roku 1230. Z oboch strán scenéria Vysokých a Nízkych Tatier. Zo strany vyčnievajúci vrch Kozí Kameň s nadmorskou výškou 1243 m poskytuje krásny výhľad. Atrakciou je aj stanica, takže je to ozaj tak na streche Európy postavené.
Prvýkrát sa spomína ako "arx" v roku 1341. Podľa listiny kráľa Žigmunda zo dňa 29. júna 1396 boli obyvatelia Hýb oslobodení od platenia mýta v obci Lúcivná a v Dovalove. Od mýta boli oslobodení aj ostatní poddaní z okolitých dedín, ak išli na pondelňajší trh do Hýb. Mýto, ktoré sa v Dovalove vybralo, patrilo vlastníkom hrádockého panstva.
V proteste členov zemianskeho rodu Pongrácovcov z Liptovskej Ondrašovej z roku 1469 proti Petrovi Komorovskému, ktorý obsadil hrad Hrádok, sa prvý krát vymenúvajú obce, ktoré v tom čase tvorili príslušenstvo hradu. Boli to mestečká: Vrbica, Hybe a dediny: Dovalovo, Východná, Malé Dovalovo (Maly Dowal, Liptovská Kokava), Hybica, Belsko, Ploštín a Ilanovo.
Východná časť Liptova sa z kráľovských majetkov už v prvej polovici 14. storočia vytvorilo panstvo “Castrum Wywar” (hradu Hrádok). Podľa tohto sa dá predpokladať, že hrad Wywar alebo Ujwar (Hrádok) bol postavený v prvej polovici 13. storočia, ešte pred tatárskym vpádom, ktorý sa podľa všetkého územiu Liptova vyhol. Opevnenú stavbu dal vybudovať rytier magister Donc, syn Dominikov, vtedajší župan Zvolenského komitátu, ktorého súčasťou bol aj Liptov.
Hrad a panstvo striedali často majiteľov. Od roku 1368 vlastnili Hrádok Pongráczovci z Liptovskej Ondrašovej. V rokoch 1374 - 1433 patril panovníkovi. V roku 1407 sa osady patriace Hrádockému panstvu (Wywar) spolu s osadami patriacimi Liptovskému hradu a Likavskému hradu, ako aj Ružomberok a Nemecká (Partizánska) Lupca dostali do zálohu Mikulášovi z G?ry. Po plienení kraja husitskými vojskami v 30-tych rokoch 15. storočia a rabovaní poľským vojskom kráľa Kazimíra Velkého v roku 1472, panstvo často menilo majiteľov.
Dejiny panstva sa dajú len ťažko rekonštruovať, pretože väčšinu písomnosti z jeho úradnej činnosti 18. marca 1921 zničil požiar Riaditeľstva štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, kde boli archívne dokumenty uložené. V rokoch 1624-1703 vlastnili panstvo Ostrožicovci. Posledným súkromným vlastníkom hradu bol v roku 1703 knieža Lichtenstein a od neho získala hradné panstvo kráľovská komora.
Po zbúraní Likavského hradu boli obidve panstvá spojené do Likavsko-hrádockého panstva so sídlom v Liptovskom Hrádku. Medzi najdôležitejšie osady patriace k hradnému panstvu už od jeho vzniku patrilo Dovalovo, ktoré ležalo na hlavnej ceste z Liptova (Liptovský Mikuláš - Podturen - Liptovský Peter - Dovalovo - Hybe - Východná - Lúčíčná ...) do Spiša. Táto stará obchodná cesta sa spomína už v roku 1298 ako ..”Via Magna - veľká cesta z Liptova do Spiša” a v roku 1329 ako “Cesta do Spiša”.
Majiteľmi územia Dovalova boli až do roku 1316 Strážovi synovia. Títo boli strážcami starej obchodnej cesty z Liptova do Spiša a pravdepodobne prevzali funkciu pôvodných strážcov krajinských zásekov v Uhorskej Vsi ako zemania- kopijníci. Ich majetkovú držbu spomínaného územia dokazujú listiny z rokov 1265 a 1316, ktoré sa spolu s osadou Belsko rozprestieralo na pravom brehu rieky Belej pred sútokom s Váhom. V roku 1341 majetok, ktorý už patril Bohumírovým potomkom Mikulášovi, Bodovi a Denkovi, obsadil magister Donc a vymenil ho za Istebné na Orave. Po tejto výmene prikrocil Donc k spomínanej stavbe hradu Hrádok. Dovalovo, to bola a scasti stále je dedinka plná želiarov, včelárov, povozníkov a poľnohospodárov so zameraním na chov oviec, hovädzieho dobytka a spracovanie produktov z tohto chovu, no aj tradičných domácich remesiel - tkáčov, košikárov a rezbárov domáceho riadu.
Zvlášť vychýrení boli dovalovskí murári a tesári, za prácou ktorých nemusíme cestovať do Budapešti. Dr. Kostolík postavili okolo roku 1300 v strede obdĺžnikového námestia formujúceho sa mestečka. Išlo o jednoloďovú stavbu bez veže s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. V 15. V renesancii, v rokoch 1638 - 1643 sa uskutočnila veľká prestavba lode, ktorá dostala krížovú hrebienkovú klenbu a jej kapacitu zväčšili dostavaním tribún.
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol. Je v pomerne dobrom stave. Obec Hybe leží cca 8 km východne od Liptovského Hrádku. Opevnený areál kostolíka stojí neďaleko hlavnej cesty prechádzajúcej obcou a býva zamknutý.
Prvá škola v obci Dovalovo bola postavená v roku 1795, bola evanjelická, jednotriedna a drevená.
Náboženský život v Hybiach
Hybe sa stali evanjelickou obcou s malou katolíckou menšinou. Vo všetkých obciach boli evanjelické fary, kde bývali bohoslužby každú nedeľu.
V roku 1944 prišli Nemci do Hybe a na farskom dvore mali lazaret pre kone. Na evanjelickej fare nastúpil náš Paľko a 3. nad Mikulášom. Boje tu trvali deväť týždňov. 2. februára vojska do Hýb prišlo vojsko sovietske. Vo februári sovietske vojsko odišlo z Hýb. Svätého Petra, kde mali štáb.
Dokument k 300. výročiu posvätenia kostola sv. Jakuba v Trnave
Osobnosti spojené s Hybami
Medzi slávnych rodákov patria prevažne evanjelici. Medzi nimi vyniká štúrovský básnik Jakub Grajchman, ktorý čítal na stoličnom zhromaždení v Mikuláši 27. slovenskému národu a 10. Dobroslav Chrobák, autor románu Drak sa vracia, študoval na gymnáziu.
Moje spomienky na Hybe
Chodieval som vyučovať náboženstvo do Hýb, do Kráľovej Lehoty a na meštianku do Hrádku, kam ma požiadal pán dekan Dula. 5. septembra 1938 prevzal dekanstvo Martin Valúšik z Dovalova. Prebehlo tu všetko pokojne. V roku 1943 jeden páter navštívil každú rodinu, páter Koch a jeden páter z Podolinca. Ja som zaúčal tiež liturgický spev. Mnoho ráz doma.
Začiatkom 40. rokov prišiel vyučovať Jozef Kozák, po ňom Ján Šora. Vyučoval som v 40. roku. Potom Sošklik a Kaľavský. Hmotnú starosť o stavbu fary prevzal obetavý kurátor Ján Michalka. Mu všetci veriaci podľa svojich možností. Radko bol rodákom z Východnej. Ján Tkáč, ktorý tu pobudol celý rok.
Prišiel na prázdniny do Hýb, čo mu bolo osudným, podľa mobilizácie, ktorá bola v bývalom Hrádockom okrese. Hneď počiatkom septembra pri Liptovskom Hrádku sa hlásil ako poručík do povstaleckého slovenského vojska. Potom sa hlásil v Poprade, kde sa utvorila 2. opísal v knihe 16. sovietske a československé vojsko. Ubytoval generál Klementiev zástupca maršala Koneva.
V Hybiach pobudol iba v prázdninách. Zistilo sa, že povalil veľa smrekov vo východniarskom chotári. Nerozdelia jednotlivo, ale ho nechajú v spoločnom kapitály. Nemusel dochádzať z Hýb. Dediny, na ktorej bola voľakedy katolícka fara. Spravuje túto novú podtatranskú farnosť. Bez katolíckeho kňaza vybudoval sa dôležitý medzičlánok. Važci, kde potom účinkoval básnik Janko Silan. Kráľova Lehota, kde nebolo katolíckeho kostola. Farnosť oslabila natoľko, že neskôr ostávala roky neobsadená. Oslabenie zavinili aj farníci. Bohoslužbách. Evanjeličku a tuná strávil istú časť života. Pôsobí rozkladne na čitateľa po náboženskej stránke. V cirkvi boli vždy cudzie a protivné ako hovorieval. Som prežil s rodičmi druhú svetovú vojnu. Koncu. Utečenci z Ukrajiny nocúvali u nás často.
| Obdobie | Udalosti |
|---|---|
| 1230 | Vznik obce Hybe. |
| 13. storočie | Výstavba hradu Hrádok. |
| 1396 | Obyvatelia Hýb oslobodení od mýta. |
| 1795 | Postavená prvá evanjelická škola v Dovalove. |
| 2. svetová vojna | Nemecký lazaret na farskom dvore. |