História 500 ročnej cirkevnej obce je veľmi bohatá, čulá a hlavne zaujímavá. Pravoslávny chrám je na historickej vedute mesta označený hviezdičkou fialovej farby. Poďme sa ponoriť do jej minulosti a významu.
Založenie a príchod Srbov
Po porážke na Kosovom poli (1398) pravoslávne a väčšinou srbské obyvateľstvo Balkánu húfne začalo utekať na sever pred Turkami a vytváralo tam svoje cirkevné i svetské komunity, v prvom rade v mestách Podunajska - od Zemuna po Győr. Ten istý proces sa zopakoval v 1690-tom roku, keď počas "Veľkého sťahovania Srbov" viac ako 40.000 rodín utekalo znova pred Turkami do podunajských miest Uhorska. Dôvodom návštevy srbského vladyku v Komárne bolo aj to, že túto cirkevnú obec založili srbskí pravoslávni veriaci v r. 1511 počas tzv. Sťahovania Srbov v 16. stor. pred Turkami. Čas ich komárňanského usídlenia sa dá odhadnúť z nadpisu dobového voskového pečatidla cirkevnej obce s dátumom 17. máj 1511.
Komárno je významné aj tým, že v 17. stor. tu sídlil aj najvyšší predstaviteľ Srbskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Arsenije III. (Čarnojević). Aj keď si na to mnohí v Komárne už nepamätajú, Komárno pre Srbov zohralo v histórii veľkú úlohu. Počas tureckého jarma tu v 17. stor. prišlo asi 40 000 srbských rodín a istý čas tu aj sídlil srbský pravoslávny patriarcha Arsenije III. (Čarnijevič).
Vývoj chrámu a cirkevnej obce
Počas stáročí viackrát boli nútení si znovu vybudovať svoj chrám. Medzi veriacimi bolo veľa úspešných kupcov, vojenských náčelníkov, dvorných dodávateľov. Koncom 1600-tých rokov na krátky čas bolo tu ústredie celej srbskej pravoslávnej Cirkvi. V strede 18-ho storočia tu pôsobil ako duchovný Gavrilo Venclović, chýrny kazateľ, literát a ikonopisec, ďalej tu študoval na lýceu veľký srbský historik a koviljský archimandrita Jovan Rajić. Vo vedení duchovného života významnú úlohu zohrali mnísi srbského monastiera Hilandar zo svätej hory Atos.
Počas stáročí sa dostalo do vlastníctva cirkevnej obce veľmi mnoho cenných devocionálií a predmetov chrámového vybavenia, časť z nich bola vystavená aj na svetovej výstave v r.1873 vo Viedni a r.1900 v Paríži. Dnešný chrám bol postavený v neskorobarokovom štýle v r. 1753-1790. Ikonostas, príznačný pre chrámy východného kresťanstva, ktorý oddeľuje oltár od chrámovej lode, je dobový (1775) a bohato ozdobený v štýle rokoko; spomedzi jeho ikon sú najcennejšie hlavné ikony základného radu, ktoré pochádzajú z predchádzajúceho chrámu z r.1660.
Veľmi vzácne sú lavice (stallá), obklopujúce chrámovú loď, ktoré cirkevná obec kúpila na dražbe z kamaldulského kláštora v Majkpuszte (Maďarsko). Umelecké rezby lavicovej zostavy sú prácou Franza Xavera Seegena, sochára z Viedne z r.1763. Povšimnutia hodné sú ešte v chrámovej lodi stojany pre ikony a biskupský trón, štýlovo obdobné s ikonostasom, a taktiež vyšívaná Plaščanica (1693) a ikona žertvenika (1660) v oltári. Na dvore vľavo od bočného vchodu je hrobka generála a rytiera Davidovića, kým vpravo sa nachádza hrobka tabulárneho sudcu a obchodníka s obilím Jána Domonkosa, ktorého osoba poslúžila vzorom pre maďarského spisovateľa Jókaiho na sformovanie postavy hlavného hrdinu z románu Zlatý človek.
Koncom 60-tých rokov v chráme bolo zriadené múzeum, ale od r. 1998 znova slúži pre bohoslužby.
V príhovore po sv. Liturgii duchovný správca PCO v Komárne jer. Miroslav Krutský povedal: „Sme radi, že toto významné dielo jedného z najväčších srbských osobností sv. Nikolaja Velimiroviča začalo prvou prezentáciou práve v pravoslávnom chráme v Komárne, ktorý je akoby domovom Srbov na Slovensku“.
Dalo by sa povedať, že aj byzantský spev, ktorým zbor spieva, tu naposledy znel pred mnohými desiatkami rokov, keď Komárno navštevovali mnísi zo srbského monastiera Chilandár.
V sobotu 13.7.2019 veriaci Pravoslávnej cirkevnej obce v Komárne slávili monstiersky sviatok na počesť Položenia rúcha Presvätej Bohorodičky vo Vlacherne. Tento rok však bol sviatok výnimočný, nakoľko sa prišli podeliť o túto duchovnú radosť aj vzácni hostia.
Oboch vladykov sme privítali starým slovanským zvykom chlebom a soľou. Správca cirkevnej obce jerej Mgr. Miroslav Krutský vladykov privítal v komárňanskom chráme, ktorý je pravdepodobne najstarším murovaným pravoslávnym chrámom na Slovensku. Svätú archijerejskú Liturgiu spolu s vladykami slúžili aj jeromonach Varnava (Kneževič), osobný tajomník budimského episkopa, mitr. prot. Mgr. Jozef Haverčák, dekan západoslovenskeho arcidekanátu a správca PCO v Bratislave, jerej Mgr. Marek Kundis, správca PCO v Brezovej pod Bradlom a Piešťanoch, jerej Mgr. Ján Toman, správca PCO v Bánovciach nad Bebravou, archidiakon Maxim (Durila) spolu s dvomi srbskými diakonmi. Modlitebnú atmosféru svojím spevom umocnili aj srbskí speváci, ktorí viedli sv.
Vladyka Lukián vyjadril veľkú radosť za milé a srdečné prijatie ako aj za spoločné stretnutie okolo jedného Christovho kalicha, čo svedčí o tom, že sme jedna, svätá, soborná a apoštolská Cirkev. So sviatkom pozdravil aj všetkých, ktorí sa tu dnes zišli a povedal, že všade na svete sú najkrajšie chrámy zasvätené práve Bohorodičke, ktorá modlitebne zastupuje všetok veriaci ľud pred Hospodinom. Vladyka zdôraznil aj význam takýchto stretnutí pre srbský národ, lebo na tomto mieste niekedy žili a slúžili Srbi.
tags: #pravoslavna #cirkev #komarno