Svätý Bystrík (? - 1046, Budapešť) je slovenský mučeník a nitriansky biskup z prvej polovice 11. storočia. V stredovekých záznamoch a prameňoch dejepisci Bystríka uvádzajú v latinskom znení tiež ako Beztertus Nitriensis, Bestredius, Bestridus, Bestricus, Bistridus, Bistritus. Maďarskí autori ho citujú ako Besztét.
Slovenskí historici, najmä však F.V.Sasinek (1830-1914) a J. Kompánek (1836-1917) ho po dôkladných štúdiách nazývajú Bystríkom. Slovenský historik Jozef Kompánek ho na konci 19. storočia ako prvý nazýva Bystríkom. Po dôkladnom rozbore jeho mena ho slovenský historik Jozef Kompánek na konci 19. storočia ako prvý nazýva Bystríkom.
Sv. Bystrík sa spomína nielen vo všetkých schematizmoch Nitrianskeho biskupstva, ale jeho meno figuruje i vo Vatikánskom apoštolskom archíve. Najstaršiu zmienku o ňom môžeme nájsť vo Väčšej legende o sv. Gerardovi, ktorá vznikla v 2. polovici 13. storočia.
Tradícia považujúca svätého Bystríka za nitrianskeho biskupa je stará, prvým dochovaným historickým prameňom dokazujúcim jeho pôsobenie v Nitre sú Annales ecclesiastici regni Hungariae Melchiora Inchofera pochádzajúce z roku 1644.
Jeho meno je jednoznačne domáce, pôvodné, a nemá nič spoločné s neslovanským osobným menom. V súčasnosti sa meno Bystrík vyskytuje len v slovenskom občianskom kalendári, kde sa dostalo zo Svätovojtešského kalendára v polovici 20. storočia.
Spomienka svätého Bystríka pripadá v súčasnom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku na 24. septembra, ale nie je veľmi uctievaná. V liturgickom kalendári u gréckokatolíkov pripadá jeho spomienka tiež na rovnaký deň (v niektorých starších gréckokatolíckych kalendároch je jeho spomienka 17. júla).
Mladosť a vzdelanie
Presné miesto a čas narodenia svätého Bystríka nepoznáme, ako však tvrdia historické záznamy, pochádzal z vyššieho rodu z okolia Nitry, kde bolo silné kresťanské slovienské etnikum, ktoré si uchovalo svoju vieru od čias pôsobenia vierozvestov sv. Cyrila a Metoda a aj po zániku Veľkomoravskej ríše v roku 907.
Z mladosti sv. Bystríka je nám známa skutočnosť, že absolvoval učilište sv. Hypolita na Zobore, založené ešte za čias Veľkej Moravy. Môžeme predpokladať, že sv. Bystrík absolvoval učilište sv. Hippolyta na Zobore, založené ešte za čias Veľkej Moravy. O rehoľníkoch a žiakoch zo zoborského kláštora, ako pokračovateľoch štafety sv. Cyrila, sv. Metoda a sv. Gorazda, vieme, že sa snažili o šírenie slovienskej liturgie.
Po zániku Veľkej Moravy sa o christianizáciu dnešného Maďarska starali okrem nemeckých kňazov aj kňazi zo spomínaného učilišťa sv. Hypolita na Zobore. Okrem sv. Bystríka k nim patrili Astrik, sv. Benedikt, sv. Maurus, Prokop, Radla a sv. Svorad. Práve sv. Bystrík a sv. Maurus zanechali trvalé kresťanské stopy na celom území Pilíšu v dnešnom Maďarsku.
Nečudo, že ak prichodiaci cisterciáci v 12. a 13. storočí hľadali miesto, kde by postavili honosný kláštor, rozhodli sa pre Mlynky (Pilisszentkerestz). Vybudovaním kláštora a kostola sa Mlynky stali sídlom kultúry a umenia širokého okolia od pravého brehu Dunaja až po Budín. Stopy, ktoré v tamojšom obyvateľstve zanechali svätci, odchovanci nitrianskeho benediktínskeho kláštora sv. Bystrík a sv.
Pôsobenie v zložitých časoch
Politická, hospodárska, kultúrna a náboženská situácia v uhorskom kráľovstve v prvej polovici 11. storočia bola veľmi zložitá. Nástupcom sv. Štefana, ktorý zomrel bez potomka v roku 1038 (jeho jediný syn Imrich zomrel v roku 1031), sa na kráľovskom tróne stal jeho synovec Peter Orseolo z Benátok.
Proti nemu však povstal príbuzný Samuel Aba, ktorý vyhnal Petra z Uhorska. Po viacerých vojnových stretnutiach nemecký cisár Henrich III. v roku 1044 opäť dosadil Petra na uhorský trón, ktorý spravoval ešte tri roky. V Uhorsku považovali Petra za votrelca a v roku 1046 vypuklo proti nemu povstanie. Nespokojenci pozvali na trón synov Vazula, nešťastného bratranca kráľa Štefana, ktorého oslepili na nitrianskom hrade, pretože pripravoval vzburu. Za Vazulom vtedy stála pohanská časť národa.
Nastalo obdobie poznačené vnútornými náboženskými nepokojmi, ktoré vyústilo do krvavých zrážok. S prestávkami trvalo skoro tridsať rokov, Vazulovi synovia - Ondrej, Béla a Levante - boli ešte za čias kraľovania Štefana poslaní do vyhnanstva na Kyjevskú Rus. Ondrej sa dal v Kyjeve pokrstiť a stal sa zaťom Jaroslava Múdreho, práve on sa mal stať budúcim uhorským panovníkom. Všetko skomplikovali pohanskí vzbúrenci pod vedením vodcu Vathu, ktorí medzitým začali ohrozovať kresťanstvo v podunajských oblastiach, kde ničili kostoly, kláštory a iné kresťanské pamiatky.
Vathovci udreli najprudšie na Nitru v lete 1046. Biskup Bystrík so županom Salamierom a so Slovienmi z Ponitrianska a Považia, zahnali pohanov za Dunaj. Kresťanské obyvateľstvo slovenského územia sa postavilo na obranu svojej viery. Chcelo zastaviť nápor nepriateľských síl a prispieť takto na pomoc svojím kresťanským bratom v Zadunajsku.
Vathovci medzitým opanovali celé Zadunajsko, územie medzi Dunajom, Tisou a Zátisie odkiaľ zutekali biskupi Gerhard, Buldus a Benetus ponáhľajúc sa do Stoličného Belehradu (Székesfehérvár). Väčšia legenda o sv. Gerhardovi z 13. storočia spomína sv. Bystríka ako spoločníka umučenia svätého Gerharda za pohanského povstalca Vathu v roku 1046.
Podľa tejto legendy sa v posledný deň cesty zo Stoličného Belehradu do Budína biskupi Gerhard, Buldus, Benetus a Bystrík zastavili v dedinke Diósd, kde stál kostolík sv. Sabíny. Ktoré diecézy biskupi spravovali? Gerhard, benediktín pochádzajúci z Benátok pôsobil od roku 1030 v novozaloženom biskupstve v Čanáde, Buldus v Jágri, Benetus v Ostrihome a Bystrík podľa Annales ecclesiastici regni Hungariae (1644) a Jozefa Wuruma (1835) pôsobil od roku 1034 ako biskup v Nitre.
Ako hovorí legenda, biskup Gerhard predniesol ohnivú kázeň o viere v Boha a o obetách, ktoré má kresťan prinášať pre Krista. Na konci kázne so slzami v očiach dodal: „Bratia, dnes sme pozvaní na hostinu Božieho Baránka. Bez otáľania sa ponáhľajme zomrieť za Krista!“ Potom im vysvetlil, že v predchádzajúcu noc videl Pannu Máriu, ktorá ich prijímala do svojho náručia. Jeho predpoveď, že okrem ostrihomského arcibiskupa Benetu všetci čoskoro podstúpia mučenícku smrť, sa splnila.
Sotva prišli k Dunaju, vojsko pohanského Vathu ich dostihlo. Gerharda priviazali na voz, ktorý spustili z hory do Dunaja, a keďže po páde do hlbiny ešte žil, rozrazili mu hlavu o kameň a hruď prebodli kopijou. Biskupa Buldu tiež kameňovali. Bystrík sa spolu s Benetom a županom Salamierom usilovali prejsť člnom na druhý breh Dunaja pri peštianskom brode Kelenfolde. Na peštianskej strane už mali byť v bezpečí, pretože tam malo byť vojsko kráľoviča Ondreja prichodivšieho z Kyjevskej Rusi. Aké bolo ich prekvapenie, keď našli na druhom brehu tiež povstalcov, ktorí Bystríkovi spôsobili mečom smrtelné zranenia, na následky ktorých na tretí deň zomrel. (Scriptores rerum Hungaricarum, Budapest 1937: Legenda sancti Gerhardi episcopi: …Bestricum episcopum ad mortem vulneraverunt, qui tertia die postmodum mortuus est…Chronicon Rhytmicum H. de Mügeln:…Budlinus saxis, gladio Bezfridus cruciatur, sed in hoc stragis stadio Bentho presul servatur…).
Podľa súčasnej historiografie nemožno síce jednoznačne dokázať existenciu biskupstva v Nitre v prvej polovici 11. storočia, svätý Bystrík, ktorý však predtým pôsobil ako prepošt Nitrianskej kapituly, mohol mať podľa názoru R. Marsinu biskupské svätenie ad personam. Za nitrianskeho biskupa ho ustanovil kráľ Štefan I.
Bystrík však bol na ceste člnom zasiahnutý šípmi a na následky tohto zranenia na tretí deň zomrel. Stalo sa to 24. septembra 1047.
Erb Nitrianskeho kraja
Svätorečenie a spomienka
Svätý Gerhard, patrón Budapešti a vychovávateľov, bol kanonizovaný zásluhou kráľa Ladislava v roku 1083 pápežom Gregorom VII. a spolu s ním boli svätorečení aj jeho spoločníci Buldus a Bystrík. Ich dnešný spoločný sviatok 24. septembra stanovila Sabolčská synoda v roku 1092.
Spomienka sv. Bystríka pripadá v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku na 24. septembra, takisto aj v kalendári u grekokatolíkov. V Maďarsku je v tento deň sviatok svätého Gerharda. V maďarskom direktóriu nachádzame jeho sviatok 13. novembra, keď sa slávi 41 svätých a blahoslavených, ktorí nemajú samostatný liturgický deň. V zozname svätcov je sv.
Svätý Gerhard a svätý Bystrík
Kult svätého Bystríka
Úcta k sv. Bystríkovi je na Slovensku stále živá. Okrem dvoch desiatok jeho vyobrazení vo forme vitráží (Čunovo, Hronský Beňadik, Liptovský Mikuláš, Nitra, Terchová) či obrazov (Edita Ambrušová, Ľudovít Bebjak, Alexander Buzna, Alexander Bugan, Edmund Massányi, Vojtech Matušinec, Ivan Pavlisko) sa na Slovensku nachádza aj niekoľko kostolných malieb (Hajná Nová Ves, Lysá pod Makytou, Nemce, Nitra, Šurany, Zuberec).
V Čičmanoch sa nachádza exercičné a rekreačné zariadenie pre Nitriansku diecézu - Dom sv. Bystríka, v ktorom je aj kaplnka zasvätená tomuto svätcovi. Autorom oltárneho obrazu je Ján Mikoláš z Novej Bystrice. Patrocínium sv. Bystríka má aj kaplnka v obci Nemce a kostol v obci Hajná Nová Ves. V kostole v obci Vyšná Myšľa je zvon sv. Bystríka.
V Katedrále sv. Emeráma v Nitre je zvon zasvätený sv. Emerámovi, sv. Bystríkovi a bl. V Starej Bystrici na Kysuciach bude socha sv. Bystríka umiestnená na tzv. slovenskom orloji. Na Slovensku pôsobí tiež Vydavateľstvo sv. Bystríka, ktoré vydáva náboženskú literatúru. Na počesť sv.
Sv. Bystrík je uctievaný aj v zahraničí: v Pápežskom slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme je vyobrazený na vitráži a na vitráži je znázornený aj v kanadskom Winnipegu. V Spojených štátoch amerických je sv. Bystrík vyobrazený v kostole sv. Cyrila a Metoda v Lakewood v Ohio. Autorom tohto vyobrazenia je Jozef Cincík.
V Austrálii v slovenskom kostole v Lindcombe na predmestí Sydney zhotovil vitráž sv. Bystríka Boris Gašpar. V maďarskej obci Kunszentmiklós je sv. Bystrík na pomníku venovanom biskupom umučeným počas uhorského povstania v roku 1046. V poľskom Krakove je vyobrazený na mozaike v Kostole Božieho milosrdenstva. V Poľsku sa nachádza aj najstaršia dosková maľba s vyobrazením sv. Bystríka v barokovom Kostole sv. Jána Krstiteľa v Orávke z roku 1711. V obci Selenča vo Vojvodine v Srbsku je sv.
V 16. a 17. storočí sa ozývali hlasy, že Bystrík nebol nitrianskym biskupom, ale vraj len veľkoprepoštom katedrálnej kapituly alebo kapitulným vikárom. Ale schematizmy nitrianskej diecézy sv. Bystríka jasne spomínajú ako biskupa. Jeho kult sa podľa písomných prameňov spomína v Nitre ešte aj v roku 1644. Práve v Annales ecclesiastici regni Hungariae, ktoré vydali v roku 1644 v Ríme, je nitriansky biskup sv. Bystrík aj vyobrazený, čo je dostatočný dôvod na to, aby sme pochybnosti vyvrátili. V 17.
Pre nás je osobnosť svätého Bystríka zaujímavá tým, že bol obrancom, pokračovateľom a šíriteľom vzácnych cyrilometodejských tradícií. Šírením jazyka našich predkov sa svätý Bystrík priradil k tým dejateľom, ktorým odkaz Cyrila a Metoda nebol ľahostajný. V etnickom integračnom procese, v rámci ktorého sa z potomkov veľkomoravských Slovienov formovala stredoveká slovenská národnosť, zohral nemalú úlohu. Stal sa nitrianskym biskupom pre svoj sloviensky pôvod.
Kniha Svätý Bystrík od Bystríka Bugana
Atribúty svätého Bystríka
Atribútmi sv. Bystríka sú šípy a meč. Atribútmi svätého Bystríka sú kniha a všetky atribúty, ktoré označujú osobu biskupa: pluviál, pallium, mitra, barla, rukavice a biskupský prsteň. Býva vyobrazený s mečom a palmovým listom, ktorý je symbolom mučeníkov.
Kázeň Mons. František Trstenský, spišský biskup - Slávnostná sv. omša
Použité zdroje
- L.Zrubec: Osobnosti našej minulosti, SPN Bratislava 1991, str. 83-85
- kolektív autorov, Encyklopédia Slovenska, I.
- BUGAN, Bystrík: Svätý Bystrík. Bratislava : Lúč, 2007, 204 s.
- kol. autorov: Encyklopédia Slovenska I. zväzok. Bratislava : VEDA, 1977, s.