Obec Kuraľany sa nachádza v srdci Slovenska a jej bohatá história siaha až do obdobia mladšej bronzovej doby (500 - 700 pred Kr.). Archeologické nálezy v obci dokazujú prítomnosť halštatského kostrového, laténskeho a veľkomoravského pohrebiska. Príchod slovanského obyvateľstva sa datuje od 5. storočia po Kr. Postupne sa obec vyvinula ako hromadná cestná dedina.
Prvé písomné pamiatky o obci pochádzajú z roku 1295 a môžeme ich nájsť v archíve Ostrihomského arcibiskupstva. V nich sa spomína aj rabovanie bratov Kazmerovcov v obci Kegyd. A pretože bola obec schopná zaplatiť pomerne dosť vysoké výkupné, môžeme usúdiť, že v 13. storočí bola prosperujúca.
Stredoveká história a vlastnícke vzťahy
V 14. storočí obec patrila rodinám Diviackovcov (de Diuegh) a Szollosyovcov (de Zeles). Či oba rody vlastnili už v 14. storočí vlastné erby nie je jednoznačne dokázané, pretože ich poznáme až z mladších období. Pri erbe rodu Szollosy nieje istota, či ide práve o erb vetvy, ktorá v 14. storočí vlastnila obec Keť. Na príbuznosť oboch rodov vlastniacich obec Keť, teda rodu Diviackovcov a Szollosyovcov poukazuje prídomok, používaný v niektorých vetvách.
V 15. storočí sa obec dostala do vlastníctva ostrihomského arcibiskupstva. Arcibiskupstva tunajšie majetky prenajímala rôznym subjektom. Skutočnosť, že obec sa v 15. storočí dostala do majetkov ostrihomského arcibiskupstva je zrejmá aj z obecných pečatí. V nich, podobne, ako v pečatiach mnohých ďalších obcí patriacich do spomenutého majetkového komplexu je zobrazená postava biskupa, držiaceho v ľavici berlu a v pravici monštranciu s konsekrovanou hostiou. Rovnaký obsah nesie staršia i mladšia pečať obce.
Symbolika obce
Erb, spolu s pečaťou a vlajkou. predstavujú trojicu základných symbolov obce. Treba si však uvedomiť, že svojimi symbolmi sa obec prezentuje aj mimo obce, aj mimo hranice republiky. V záujme zachovať čo najviac z historickej symboliky obce, bolo dôležité rešpektovať náplň obecného symbolu - biskupa s mitrou, berlou a štylizovanou monštranciou. Vzhľadom na značný počet obyvateľov, hlásiacich sa k reformovanej cirkvi kalvínskeho smeru bolo vhodné historický motív doplniť dvomi osemhrotými hviezdami. Tým sa erb obce Keť ešte viac odlíšil od iných erbov s postavami svätcov a navyše sa tento obecný erb zaradil do kategórie tzv. hovoriacich erbov.
Vlajka svojou kompozíciou korešponduje s farbou centrálnej postavy (biela), dvoch zlatých hviezd (dva žlté pruhy) a červeného štítu (červené pruhy). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. Je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC Keť.
Zástava obce Keť má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu). Krátka zástava obce Keť je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.
Kostol v Keti
V Keti už v tomto čase stál kostol, ktorého patrónkou bola sv. Margita. V nasledujúcom storočí mala dedina vlastného kňaza, farnosť a k farnosti patrila aj škola. Toto všetko je zaznamenané v cirkevnej zápisnici.
V 16. storočí, v období tureckých nájazdov si obec veľa vytrpela. V roku 1543 Turci obsadili Ostrihom a ich vojská postúpili aj na Keťské územie. Obec bola vyrabovaná a zničená. Obyvatelia, ktorí unikli smrti, dedinu vybudovali na novom mieste pozdĺž potoka bližšie smerom k dedine Kuraľany.
Postupne prichádza do dediny reformátorské hnutie. Nový náboženský smer prijíma väčšina keťských obyvateľov. V tomto ohľade je zaznamenaných nemálo údajov, ako napr. Podľa ostrihomských cirkevných súpisov z roku 1700 bola väčšina rodín protestanská aj napriek veľkému prenasledovaniu. V roku 1701 to bolo až 52 rodín. V roku 1755 bolo už vyznávačov reformovanej cirkvi 455 obyvateľov obce. Koncom 18. storočia majú kalvínski veriaci svoj kostol a školu.
V roku 1612 sem správca majetku Juraj Paluška presídľuje obyvateľov slovenskej národnosti z okolia Topoľčian a Chynorian.
Určitý problém predstavuje identifikácia biskupa v pečatiach obce Keť. Pre mnohé obecné pečate je totiž príznačné, že sa v nich zobrazujú postavy svätcov - patrónov farského kostola. V prípade obcí, patriacich ostrihomskému arcibiskupstvu sa však zobrazoval prednostne symbol arcibiskupstva sv. Vojtecha., a to i v prípade keď v obci jemu zasvätený kostol nikdy nestál. Z uvedeného dôvodu možno vysloviť predpoklad., že aj v pečatiach obce Keť je zobrazený sv. Vojtech, i keď jeho ikonografia je tu celkom jedinečná. V pravici drží nie tri šípy symbol svojho martýrstva, ale štylizovanú monštranciu s konsakrovanou hostiou.
Školstvo v Kuraľanoch
Túžbou Kuraľančanov bolo mať meštiansku školu ešte za prvej československej republiky. K slávnostnému otvoreniu školy v Kuraľanoch došlo 29. septembra 1946 za prítomnosti zástupcov nadriadených úradov, zástupcov Povereníctva školstva, zástupcov školského inšpektorátu II v Nových Zámkoch, zástupcov okresu, okolitých škôl i s učiteľskými zbormi, ako i zástupcov okolitých obcí a ľudu z celého okolia.
Riaditeľom Štátnej meštianskej školy v Kuraľanoch bol Povereníctvom školstva menovaný odborný učiteľ Albert Šúchal. Učiteľský zbor tvorili: Agata Jamrichová, Antónia Lovásová a Albína Maková. Prvé rodičovské združenie bolo založené 2. marca 1947.
V školskom roku 1947/48 došlo k ďalšej zmene v učiteľskom zbore. Miesto horeuvedených učiteliek nastúpili: Anna Kalabová, A. Reichenthálová, Branislav a Ivan Liptákovci a Štefan Partl. V priebehu roka namiesto učiteľky A. Reichenthálovej, ktorá sa vydala, nastúpila Elena Sabová.
Začiatok školského roka 1949/50 sa začínal pri veľkých ťažkostiach a neúplnom učiteľskom zbore. Na škole bývalého riaditeľa s. Šuchalu vystriedal nový riaditeľ s. Štefan Šedinár. Zo starého učiteľského kolektívu tu zostali učitelia: Zlatica Bajnoková, Valéria Vargová a Anton Bačík. Rady učiteľského zboru doplnil Anton Pavlovič a Michal Holec.
1. septembrom r. 1950 sa utvorila samostatná sesterská maďarská škola, ktorej riaditeľom sa stal Július Kabay, miestny občan a učiteľkou bola Helena Jónašová z Kvetnej.V dňoch 8.-9. júna sa po prvýkrát konali písomné záverečné skúšky a koncom júna ústne záverečné skúšky vo 4. ročníku SŠ.
V tomto školskom roku dochádza k zlúčeniu národnej a strednej školy a vytvára sa jednotná 9-ročná škola. Dňa 10. 12. 1952 pri tunajšej škole bola utvorená Družina mládeže a školská stravovňa, v ktorej sa stravovalo 35 žiakov dochádzajúcich väčšinou z okolia.
Dňa 2. 2. ZDŠ - 1.-4. Školu navštevovalo 43 detí, ktoré boli zaradené do dvoch tried. 1966 sa žiaci vyšších ročníkov mali presťahovať do novovybudovanej školy vo Farnej. V Kuraľanoch zostali len žiaci 1.-5. post. V tomto školskom roku vyučovanie prebiehalo už len v dvoch triedach.
Vyučovanie bolo organizované v rámci 5-dňového pracovného týždňa, pričom sa každá sobota stala voľnou. Dňa 3. 1. 1973 bola zahájená práca v školskej družine, kde bolo zapísaných 36 detí.
Podľa novej koncepcie bol od 1. septembra odčlenený 5. postupný ročník a pričlenený k vyšším ročníkom do Farnej, takže v Kuraľanoch zostali len ročníky 1.-4.Nastali zmeny obsahu učiva v 1. ročníku.
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
Ak ste milovníkmi architektúry, vzácnych historických stavieb či sakrálnych pamiatok, rozhodne by ste nemali vynechať obec Bíňa. Gotický kostol sv. V meste Želiezovce stojí gotický katolícky kostol sv. Jakuba apoštola z prvej polovice 14. storočia. Románsky kostol v Kalinčiakove je považovaný za jeden z tých najkrajších na Slovensku. Starobylý kostolík pochádza z polovice 12. storočia.
Dominantou mesta Šurany je veľký dvojvežový kostol zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, sv. Štefanovi. Uprostred javorovej aleji v Šahách sa týčia tri metre vysoké a bohato zdobené kaplnky, ktoré sú súčasťou Hontianskej kalvárie. Zaniknutý románsky Kostol sv.
Kostol postavený v rokoch 1810 - 1820, zasvätený k Povýšeniu svätého Kríža, stojí na základoch predchádzajúceho kostola zo 16. Uprostred viac ako 300 ročného cintorína stojí kostolík sv. Anny. Kostol reformovanej cirkvi z roku 1786. Interiér pochádza z 19.
Dominantou obce a najvýznamnejšou pamiatkou je kostol sv. Ladislava z roku 1737. Je postavený v barokovom štýle. Rímskokatolícky barokový kostol zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému. Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou v obci je kostol sv. Juraja z 1. polovice 13. Rímskokatolícky kostol postavený v barokovom slohu v 14. storočí. Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela. Bol postavený koncom 14. Evanjelický kostol, postavený v roku 1785. Rímskokatolícky kostol pochádzajúci zo 17. Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. kráľovi Štefanovi.
Verím, že táto história obce Kuraľany a jej kultúrne dedičstvo vás inšpiruje k návšteve tohto malebného miesta.