Úcta k Panne Márii je v katolíckej a pravoslávnej cirkvi veľmi rozšírená. Východní kresťania ju nazývajú Bohorodička, po grécky Θεοτόκος (Theotokos), aj Presvätá / Prečistá / Nepoškvrnená Panna, Vládkyňa. Panne Márii je zasvätených veľa chrámov a takmer v každom chráme a v každej domácnosti veriaceho katolíka alebo príslušníka východnej cirkvi je jej ikona, obraz alebo socha.
V každom gréckokatolíckom aj pravoslávnom chráme musí byť ikona presvätej Bohorodičky, ktorá je umiestnená v hlavnom rade ikonostasu na druhom najčestnejšom mieste. Počas roka je Panne Márii zasvätených viacero sviatkov, takisto existuje viacero modlitieb, ktorými sa veriaci na ňu obracajú.
Katolícka aj pravoslávna cirkev jasne odlišuje medzi uctievaním Panny Márie a uctievaním a bohoslužbou, ktorá prináleží iba Bohu. Zdôrazňujú, že Mária nemá božskú prirodzenosť, má iba moc pomôcť ľuďom na základe jej prosieb u Boha. Aj prípadné zázraky, ktoré sa môžu prejaviť vplyvom Máriiných príhovorov sú napokon výsledkom božej lásky a všemohúcnosti.
Panna Mária má aj mnoho titulov, ktoré vyznačujú jej zvláštne postavenie medzi svätými - Madona, Svätá Mária, Požehnaná Panna Mária, po anglicky Our Lady, po francúzsky Notre Dame, po španielsky Nuestra Seňora.
Zvestovanie od Sandra Botticelliho
Panna Mária Bohorodička
Panna Mária je často označovaná ako Bohorodička (Theotokos) aj v chválospevoch východnej pravoslávnej cirkvi. Podľa ich viery Mária nie je matkou božstva, ale cez ľudské splodenie je skutočnou matkou syna, ktorý je Bohom. Nie je matkou človeka, ktorý sa spojil s Bohom, ale človeka, ktorý je od prvej chvíle svojho počatia naozaj Bohom. Božie materstvo je najvyššia Máriina milosť, z ktorej plynú všetky jej ostatné výsady.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky sa v rímskokatolíckej cirkvi slávi 1. januára. Svätá Božia Rodička. Tento titul poukazuje na Máriino poslanie v dejinách spásy.
Úcta k Panne Márii Pomocnici kresťanov
V dejinách úcty Pomocnice kresťanov sa uvádzajú tri udalosti. Prvou je víťazstvo kresťanských vojsk na početnejšou tureckou flotilou pri Lepante (1571). Druhou bolo víťazstvo kresťanských vojsk pod vedením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho nad armádou Osmanskej ríše v zlomovej bitke pri Viedni (1683). Treťou bol šťastný návrat pápeža Pia VII.
Vtedy, keď naši patróni svätí Cyril a Metod priniesli k nám Božie slovo a utiekali sa k tebe, Pomocnici kresťanov, aby si vyprosila u svojho Syna osvietenie sŕdc našich otcov, aby mohli prijať pravú vieru.
Poďte, všetci veriaci, ponáhľajme sa k Panne Márii! Hľa, na svet prichádza Matka nášho Boha, ktorá k tomu bola predurčená už pred svojím narodením. Je nádobou panenstva, Áronovým žezlom, koreňom Jesseho, predmetom ohlasovania prorokov a potomkom spravodlivých Joachima a Anny. Ona prichádza na svet a svet je ňou obnovený. Prichádza na svet a cirkev je slávne ozdobená. Je svätým chrámom, pripraveným prijať Boha, panenskou nádobou a kráľovskou svadobnou sieňou, v ktorej sa uskutočňuje slávne a nepochopiteľné spojenie dvoch Kristových prirodzeností.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky sa v rímskokatolíckej cirkvi slávi 1. januára. V mnohých farnostiach sa zvykne spoločne s kňazom modliť Loretánske litánie. Loretánske litánie vznikli v stredoveku v mníškom prostredí. Jedným z miest, kde sa používali, bolo talianske Loreto, odtiaľ dostali názov „Loretánske“. Pápež Sixtus V. udelil odpustky všetkým, ktorí sa ich modlia. Schválil ich pápež Benedikt XIV.
Prečo pravoslávni kresťania uctievajú Matku Božiu „Theotokos“ - otec John Valadez
Modlitby k Panne Márii
Najznámejšou z nich je krátka modlitba Zdravas Mária (Raduj sa, Bohorodička), ktorej text sčasti pochádza z oslovenia, ktorým pozdravil Máriu anjel Gabriel pri zvestovaní. V rímskokatolíckej cirkvi je obľúbený ruženec, modlitba, v ktorej sa spája séria viacerých samostatných modlitieb. Sú štyri druhy ruženca, ktoré sa modlia pri rôznych príležitostiach: radostný, bolestný, slávnostný a svetlom prežiarený. Takzvaný desiatok obsahuje modlitbu Otče náš, 10-krát sa opakuje modlitba Zdravas Mária a končí sa modlitbou Sláva Otcu. Desiatok sa opakuje 5-krát, pričom sa medituje nad tajomstvami života Márie a Ježiša Krista.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je obľúbený napríklad Akatist k presv. Bohorodičke a paraklis. V sýrskej tradícii sú to rôzne hymnické skladby na česť presv.
Sedembolestná Matička, obráť svoje milostivé oči na nás, ktorí tu kľačíme pred tvojím oltárom a s detinskou prítulnosťou sa utiekame pod tvoj materinský plášť ako vďačné deti k dobrej Matke slovenského národa. Teba vzývali naši otcovia a milé matky už tisíc rokov, lebo horela láska nášho rodu k tebe, Matka Božia, a v tebe sme s dôverou i pravou pobožnosťou skladali svoju nádej. A ty, dobrá Matka, plná milosti, cez stáročia, v každý žalostný čas, obrátila si na nás z vysokosti neba ľútostivé oči. Ako ranná dennica si svietila svetlom pravej viery nášmu národu. Zastala a ochránila si nás, Matka dobrej rady, od zahynutia.
Prosíme ťa, drahá Patrónka, ochraňuj našu cirkevnú a svetskú vrchnosť, všetkých občanov a našu krajinu, aby osvietená darmi Ducha Svätého slúžila ako príklad zbožnosti, spravodlivosti a mravnosti.
A teraz, naša dobrá Matka, panuj svojou duševnou vládou nad svojím slovenským národom, chráň svoju slovenskú krajinu i nás, ktorí sa ti oddávame telom i dušou.
Sviatok Zvestovania
Sviatok Zvestovania sa začal vo Východnej cirkvi sláviť koncom 4. stor. alebo začiatkom 5. stor. Byzantský cisár Maurikios (582 - 602) zaviedol tento sviatok ako prikázaný v celej svojej ríši. V prvých storočiach sa tento sviatok považoval za Pánov sviatok (Hospodsky), ako na Východe, tak aj na Západe. Svedčia o tom názvy sviatku: Kristovo počatie, Zvestovanie Krista, Začiatok spásy, atď. V 7. stor. Sviatok sa slávi 25. marca kvôli tomu, že Narodenie Pána sa slávi deväť mesiacov po Zvestovaní. Okrem toho existovala starodávna tradícia, podľa ktorej 25. marca sa udialo stvorenie sveta, vtelenie Božieho Syna aj jeho smrť na kríži.
Alexandrijská paschálna kronika z r. 624 a Carihradská paschálna kronika zo začiatku VII. stor. uvádzajú ako dátum sviatku Zvestovania - 25. Službu (liturgické časti) na tento sviatok zložil sv. Ján Damascenský, sv. Kozma Majumský, Teofán - nicejský biskup a mních Ján. Nasledujúci deň po sviatku slávi Východná cirkev Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi.
Bohoslužby sviatku Zvestovania sú plné slávnostných, oslavných a radostných hymnov. Veľakrát sa opakuje známy pozdrav anjela: „Raduj sa!“ Hlavné dôvody pre túto svätú a nadpozemskú radosť sú tieto: vtelenie Božieho Syna, privilégium bohomaterstva a panenstva, spása ľudstva. Na radosti Zvestovania má účasť nebo, zem a celé stvorenie.
Ikonografia Zvestovania
Ikonografia Zvestovania - je vlastne zobrazenie „dobrej zvesti“ pre ľudstvo, ako o tom hovorí sám názov tejto udalosti. Zároveň je oslavou veľkej radosti, lebo sa naplnil dlho očakávaný príchod Mesiáša. V hornej časti ikony Zvestovanie vidieť nebeský polkruh, odkiaľ sila Svätého Ducha zostupuje v svetelných lúčoch na Bohorodičku, v súlade so slovami archanjela Gabriela (Lk 1, 35). Anjel Gabriel, silné a mocné Božie slovo, prichádza so Zvestovaním k Prečistej Bohorodičke, ktorá predstavuje celé ľudstvo.
Archanjel Gabriel sa zobrazuje v dynamickom postoji - v pohybe, so žezlom Božieho vyslanca, ktoré je znakom autority. Má slávnostný výraz, lebo ohlasuje Bohorodičke a celému ľudstvu hlboké tajomstvo (Lk 1, 30-33). Prečistá nakláňa hlavu - tento postoj označuje prijatie, súhlas. Niektorí otcovia usudzujú, že je to gesto (znak) panenstva. Neplodnosť je prejavom porážky človeka a panenstvo je znakom toho, že na prvom mieste stojí niekto iný: nie ja si vytváram svoj život, ale Ty, Pane.
Anjel - nebeská bytosť, zostúpil na zem, hoci zem - v tomto prípade Bohorodička - je povolaná k tomu, aby sa stala príbytkom neba. Preto aj táto scéna je umiestnená do posvätného priestoru. Starodávny chrám už stratil svoj význam, lebo Mária - zatienená Duchom - stáva sa svätyňou Najvyššieho. V ľavej ruke drží Bohorodička vreteno, čo poukazuje na prácu skromného dievčaťa, gesto pravej ruky predstavuje pokorné prijatie Božej vôle. Mária drží v rukách červenú niť. V tomto sa skrýva veľmi hlboký teologický význam: Mária premieňa (zhmotňuje) do obrazu to, čo počula, a preto tká obraz, teda telo, Slova Božieho. Niť, ktorou Prečistá tká telo Krista je červená, keďže to je farba božskosti. Bohorodička je však zobrazená v zelených modrých farbách, čím sa poukazuje na to, že Mária je stvorenie. Zelená farba je farba zeme a modrá je farba ľudskej prirodzenosti. Mária je zahalená do červeného plášťa, čo ukazuje, že Kristus jej daroval božskosť, lebo Ho prijala, urobila miesto pre Boha.
Ikona Zvestovania býva zobrazená buď celostne alebo ako diptych, na ktorom sú ústredné postavy zobrazené oddelene.
Vladimírska Bohorodička, svätá ochrankyňa Ruska (12. storočie)
Ikona presvätej Bohorodičky „Hodigitria“
Pôvod ikony: Grécko; koniec 16. storočia. Sviatok: 28. júl. V čom Bohorodička pomáha tým, ktorí sa modlia pred jej ikonou „Hodigtiriou“: Je prameňom milosti pre tých, ktorí hľadajú Boha na ceste k spáse.
V ikonografii Božej Matky patrí privilegované miesto práve Hodigitrii - Vodkyni, ktorú podľa tradície napísal svätý evanjelista Lukáš a požehnala ju samotná Bohorodička so slovami: „Na tejto ikone bude moja milosť.“ Podľa svedectva byzantských historikov cisárovná Eudoxia, manželka cisára Teodózia II (408-450), poslala ikonu z Jeruzalema do Konštantínopolu svokre Pulchérii, ktorá bola manželkou cisára Markiána (450 - 457). V polovici 5. storočia dala cisárovná Pulchéria na brehu mora postaviť pre ikonu Hodigitrie, ktorú nazvala „Vodkyňou“ veľkolepý chrám.
Každý týždeň sa v utorok konala slávnostná procesia s ikonou, po uliciach cisárskeho mesta so zažatými sviecami a za spevu žalmov a hymnov.
Zaujímavosťou je, že existencia Hodigitrie v Konštantínopole bola potvrdená oveľa neskôr a kronikári hovoria predovšetkým o slávnom monastieri a svätyni Hodigitrie, ktorú dal postaviť cisár Michal III (842-867), nazývajúc ho „Chrám vodcov“ gr. τών Όδηγών (tón Hodégón), pretože velitelia vojsk sa chodili modliť pred odchodom na bojisko pred ikonu, ktorá niesla meno svätyne: Hodigos, neskôr Hodigitria. Legenda vysvetľuje názov prostredníctvom zázraku, ktorý učinila Božia Matka: v Konštantínopole sa Bohorodička zjavila dvom slepcom, vzala ich za ruku a priviedla ich do svätyne Hodigitrie, kde im vrátila zrak. Odvtedy slepí a trpiaci očnými chorobami chodili k prameňu, ktorý vyvieral pred chrámom a umývali si oči, aby sa uzdravili. Práve táto legenda vytvorila z obrazu Hodigitrie prameň milosti pre tých, ktorí hľadajú Boha. Okrem toho dáva porozumieť, že Mária je tá, ktorá ukazuje cestu k Bohu - Hodigitria - Tá, ktorá ukazuje cestu.
Popis ikony
Jedným z hlavných atribútov, ktorými sa Hodigitria odlišuje od iných vyobrazení Bohorodičky, je natočenie tvárí oboch postáv. Nepozerajú vzájomne na seba, ale ich pohľady smerujú k divákovi, ktorého žehná Kristus pravicou. Usporiadanie prstov žehnajúcej pravice Krista nie je náhodné, ale má svoju symboliku a význam. Prsty vytvárajú monogram Ježiša Krista - IC XC; grécky Ιησούς Χριστός, cirkevnoslovansky Іисýсь Христóсь, - Ježiš Kristus. Vystretý ukazovák naznačuje písmeno I, tretí prst (prostredník) svojím miernym ohybom vytvára písmeno C, palec prekrížený so štvrtým prstom (prstenníkom) vytvára X a posledný piaty (malíček) tvorí svojím ohybom C. Tento monogram Ježiša Krista sa na jeho ikonách nachádza buď v hornej časti v rohoch, alebo po stranách hlavy Spasiteľa.
Slabo viditeľné písmená Ѡ Ѻ N (omega, omikron, ní) v jeho nimbe poukazujú na spojitosť so Starým zákonom, kde Boh na otázku Mojžiša, kto ho posiela k faraónovi, odpovedal: „Som, ktorý som“ (Ex 3,14), čo je potvrdením toho, že Boh - stvoriteľ sveta, ktorý v Starom zákone nebol viditeľný, ale iba prítomný prostredníctvom hlasu, je ten istý Boh, ktorý sa vtelil, čo potvrdzuje aj Kristov zvitok v ľavici „A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14). Ruka Bohorodičky ukazuje na Krista, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 6).
Mimoriadne jemné rysy Božej Matky, malá hlava dieťaťa, predĺžené proporcie a dômyselné spracovanie výrazov svedčí o vysokej profesionalite umelca. Krásnym detailom sú aj rastlinné motívy v nimboch oboch postáv na ikone, čo je typickým prvkom v zdobení ikon od obdobia 16. storočia, s akým sa stretávame nielen v nimboch, ale aj v odevoch, či pozadiach ikon.
Hlavným zámerom ikonopisca bolo očividne vyzdvihnúť veľkoleposť a dôstojnosť celého výjavu. Výrazné červené rúcho Bohorodičky naznačuje, že prostredníctvom svojho Syna sa stala nebeskou kráľovnou. Jej ľudskú prirodzenosť vyjadruje modrý čepiec, ktorý zahaľuje vlasy a sotva je viditeľný spod zlatých okrajov mafória (rúcho pokrývajúce hlavu i ramená). Tri hviezdy, na ramenách a čele, symbolizujú jej neporušiteľné panenstvo pred, počas aj po pôrode Krista. Ľavú hviezdu nahrádza Kristus svojím telom. Nad hlavou sú grécke písmená „ΜΡ ΘΥ“ čo je monogramom Božej Matky, gr. Μήτηρ θεoύ MétherTheú - Matka Božia. Na predmetnej ikone je čiastočne viditeľná len druhá slabika - „ΘΥ“, čo je spôsobené tým, že ľavá časť ikony bola odrezaná.
Duchovný odkaz
„Ak je teda Syn požehnanej Panny Márie Boh, potom je právom nazývať ženu, ktorá ho porodila Bohorodičkou. Ak je Ježiš jedinečnou osobou a to božskou, potom nepochybne musia všetci nazývať Máriu nielen Rodičkou človeka Krista, ale aj Bohorodičkou, Theotokos. Veď už jej príbuzná Alžbeta ju zdraví ako ´Matku môjho Pána´ (porov. Lk 1, 43).“ (pápež Pius XII.)
Modlitba
„Hľadiac na ikonu tvojej presvätej tváre, Bohorodička Panna, ktorú všetkými oslavovaný evanjelista Lukáš namaľoval, svojimi prečistými ústami si o nej povedala: ´Na tejto ikone bude moja milosť a sila´. Vidiac tento tvoj prísľub, zbožne uctievame tvoj presvätý obraz, Vládkyňa a ospevujeme tvojho Syna i Boha: Aleluja.“
Zvestovanie Presvätej Bohorodičke v Prešove
25. marca si katolícky veriaci pripomínajú vtelenie Ducha Svätého a počatie Ježiša Krista. Preto sa konajú bohoslužby za všetky ženy a matky, ktorých poslaním je darovať život.
Generálny vikár Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove Ján Zavacký v obežníku pre farnosti hovorí: "Dnešná moderná spoločnosť prejavuje k žene a k jej najkrajšiemu a najsvätejšiemu poslaniu - k materstvu, málo úcty. Materstvo sa dostáva na okraj priepasti. Dnešnú svet zabúda, že ženy sú skutočne veľké ako matky, lebo sú sestry Matky božej."Stručne o histórii sviatku
Veľký a svetlý sviatok Paschy sa završuje o nič menej veľkým a svetlým sviatkom Svätej Päťdesiatnice. Po sviatku Narodenia, Bohozjavenia a Vzkriesenia patrí tento sviatok k najväčším sviatkom nášho cirkevného roka. Zostúpenie Svätého Ducha je vrcholom a spečatením celého diela spásy ľudského rodu, ktoré uskutočnil Boží Syn. Na deň Sv. Päťdesiatnice sám Svätý Ducha pomazal apoštolov a urobil z nich ohlasovateľov Kristovho Evanjelia. V deň Zoslania Svätého Ducha sa rodí a začína pôsobiť Kristova Cirkev. Svätý Ducha ju vedie, posväcuje, osvecuje a udržuje na ceste pravdy.
Autor: Mgr. A. Táto ikona patrí medzi menejznáme ikony, ale svojimi farbami a dokonalým prepracovaním pôsobí na človeka veľmi subjektívne. Znázorňuje archanjela Gabriela ako zvestúva Božie posolstvo Márii. Dej tohto okamihu veľmi krásne vystihol autor tropáru piatej pôstnej - akatistovej soboty: „Len čo anjel prijal poznaním tajomné poslanie, rýchlo sa dostavil do Jozefovho príbytku, aby p ovedal tej, ktorá muža nepoznala: »Ten, ktorý svojím zostúpením naklonil nebesá, prijíma miesto v tebe celý, bez premeny.
Zatiaľ čo gréckokatolíci dodnes používajú pre tento sviatok názov Zvestovanie Bohorodičke, rímskokatolíci sa vzdali označenia Zvestovanie Panne Márii v prospech názvu Zvestovanie Pána (Annuntiatio Domini). Na kresťanskom Východe je tento sviatok prvý raz doložený v 6. storočí, na kresťanskom Západe v 7. Deväť mesiacov pred Vianocami sa oslavuje, že archanjel Gabriel zvestoval Márii narodenie Ježiša.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Zvestovanie Pána | 25. marec |
| Narodenie Pána | 25. december |
V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! V slávnosti Zvestovanie Pána sa stretá historicky i teologicky sviatok Pána s mariánskym sviatkom. Tým sa oslavuje aj význam Márie pre vtelenie Božieho syna.
Na Panne sa div skutkom stal, čo Izaiáš zvestoval: sám anjel jej to oznámil a Svätý Duch ju naplnil. Mária pannou ostala, keď Božie Dieťa počala; ten, čo ho vesmír nepojme, je skrytý v lone Márie. Keď Kristus prichádzal na tento svet, povedal svojmu Otcovi: Bože, hľa, tu som a chcem plniť tvoju vôľu. Aj v gréckokatolíckom obrade možno Zvestovanie Bohorodičke vykladať ako sviatok Krista i Bohorodičky. V tropári, 4. Dnes je začiatok našej spásy. Dnes sa uskutočňuje večné tajomstvo: Syn Boží sa stáva Synom Panny. Gabriel zvestuje milosť Božiu. Preto aj my spolu s ním privolávajme Bohorodičke: Raduj sa, Milostiplná, Pán s tebou.
Anjel takto odvetil Márii: „Kde zasiahne Boh, tam ustupuje prirodzenosť. Robí veci človeku nepochopiteľné. Ver, že sú to pravdivé slová, ó, presvätá a nepoškvrnená Panna.“ Mária mu takto odpovedala. „Nech sa mi stane podľa tvojho slova. Lebo anjel z neba zvestoval Panne Márii, že tvoj Syn [Bože Otče] sa pôsobením Ducha Svätého stane človekom, aby spasil všetkých ľudí. Ona s vierou prijala nebeské posolstvo a s láskou nosila v nepoškvrnenom lone Ježiša Krista, ktorý splnil prisľúbenia dané vyvolenému ľudu a zjavil sa svetu ako očakávaný Vykupiteľ. Nezvestuje sa tu jednoducho ľudské narodenie, ale vtelenie božského Loga/božského Slova pôsobením Ducha Svätého.
tags: #zvestovanie #presvatej #bohorodicke