Obec Preseľany sa nachádza v strednej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase rieky Nitry. Rozloha obce je 1287 ha a žije tu približne 1490 obyvateľov.
Od Preselian po Kovarce sa vyskytujú nivné pôdy, ktoré vznikajú na nekarbonátových nivných sedimentoch v nive rieky Nitrice a rieky Nitry.
Mapa Nitrianskeho kraja
História obce
Toto územie bolo osídlené už v praveku. Obec sa vyvinula zo slovanského sídliska. Prvá zmienka o existencii obce sa traduje do roku 895 už za čias panovania prvého maďarského kniežaťa Arpáda do čias Veľkomoravskej ríše, keď tu bolo objavené slovanské pohrebisko a sídlisko z 10. a 12. storočia.
Väčšia koncentrácia veľkomoravských lokalít je v dnešnom katastri Preselian priamo v obci po oboch stranách niekdajšieho koryta rieky Nitry. Na plochých kostrových pohrebiskách sa začalo pochovávať už od začiatku 9. storočia.
Prvá písomná zmienka o obci siaha do roku 1280. Najstaršie pomenovanie je z 12. storočia - Presteran. Názov obce vznikol z označenia ľudí, ktorí sa presídlili na lepšie miesto. V roku 1562 sa v kanonickej vizitácii spomína už meno Perezlen a z toho potom po maďarizácii územia zostalo Pereszlény. Napokon za prvej ČSR dostala obec názov Preseľany.
Obec patrila hradu Oponice v 13. a 14. storočí Ludanickovcom, od roku 1395 opäť hradu Oponice. Apponyiovci si panstvo rozdelili a Preseľany sa tak stali strediskom samostatného panstva, ku ktorému patrilo okrem Hrušovian i niekoľkých ďalších dedín.
V 16. storočí patrila obec Ostrožičovcom, v 17. až 19. storočí patrila jedna časť obce Apponyiovcom, druhá rodine Zayovcov /od roku 1547 im patrilo panstvo až do konca feudalizmu/, neskoršie Újfalussyovcom a Príleským.
Podľa súpisu z roku 1598 mala obec 74 domov. V roku 1787 mala 877 obyvateľov. Obyvatelia boli prevažne roľníci, ale v roku 1715 sa už spomínajú aj vinice.
Vinohradníctvu sa venovala veľká pozornosť, pretože produkt tejto výroby /na rozdiel od pestovania obilnín/ bol vo väčšej miere určený na predaj a stával sa v naturálnom feudálnom hospodárstve dôležitým zdrojom príjmov. Správy o vinohradoch sa nám zachovali už od stredoveku. V roku 1606 bolo v Preseľanoch 259 a v roku 1697 už len 96 kopáčov.
Rovina, na ktorej leží Obec Preseľany spadá do križovatky ciest, ktoré vznikli spojením Považia s Pohroním a spojením župných komunikácií Nitra - Tekov. Tieto cestné uzly boli chránené stálou kráľovskou posádkou a boli časy, keď túto ochrannú službu obstarávali križiaci.
Spomínané posádky mali svoje kryty v Preseľanoch. Boli to podzemné chodby s priestrannými podzemnými miestnosťami pre hromadné ubytovanie vojska a obyvateľstva. Tieto miestnosti, ktoré sa osvedčili najmä pri tatárskom vpáde v r. 1241 ľud volal dierami /nemecky - lochmi/.
19. marca 1646 dostali Preseľany od Ferdinanda III. mestské kráľovské trhové a jarmočné výsady, právo opevnenia, cechové právo a vyberanie mýta. Nestali sa však výzamným trhovým strediskom a ani ich postavenie ako mestečka nebolo trvalé, pretože už koncom 18. storočia sa označovali ako obec.
V roku 1668 získali Preseľany mestskú pečať s nápisom " Hacc est veritas oppidi Pereszlény " - Toto je pravda mesta Perezslény. Nemali však hrdelné právo a preto svoju veritas-pravdu odovzdávali Topoľčanom, ktoré mali pranier a šibenicu.
Z kráľovských výsad mestečka Preseľany sa spomína výsada, podľa ktorej sa v nich nesmelo zastaviť, usadiť ani rekvírovať žiadne vojsko. V preselianskej farnosti v 16. storočí zúril strašný mor, ktorý nemilosrdne kosil obyvateľov.
Prestrašený ľud pokáním a vrúcnymi modlidbami prosil Boha o odvrátenie tejto strašnej rany. Mor prestal na sviatok Nanebovstúpenia Pána a na pamiatku tohto dňa urobili farníci sľub, že každý rok v deň tohto sviatku budú konať ďakovnú pobožnosť.
Okrem epidémie moru zasiahli obec aj ťažké nájazdy Turkov. Turci sa pri tomto pustošení vyhýbali významným hradom a mestským pevnostiam, prenikali čo najďalej do vnútrozemia, aby mohli nazhromaždiť a čo najrýchlejšie odniesť bohatú korisť.
Jedna skupina turecko-tatárskych vojsk sa vydala na pustošenie a plienenie smerom nahor údolím Nitry. Najskôr vyplienila okolie Topoľčian a v r. 1668 spustošili a vypálili i Preseľany. Keď v roku 1682 celá farnosť za účasti kazateľa Hieronyma Poláčka z Hlohoveckého františkánskeho kláštora konala ďakovnú pobožnosť.
Turci, ktorí plienili nitriansku dolinu, tiahnúc týmto smerom na Viedeň, prekvapili veriacich zhromaždených v chráme. Keďže Turci tiahli od Nitry v kostole bolo veľa utečencov z Nitry a okolia, vtrhli do kostola, pobili veľa prestrašených veriacich, kazateľa stiahli z kazateľnice a pre kostolnými dverami mu sťali hlavu.
Kostol vyrabovali a spustošili. Odniesli aj cenný kalich s vyrytým nápisom " Ecclesiace S. Elizabhethae oppidi Pereslen anno 1672". Keď potom spojenecké vojská v roku 1686 Turkov pri Budíne porazili, plukovník Gotfried Hoenich zhabal korisť, medzi ktorou našiel a spoznal preseliansky kalich podľa spomínaného nápisu a r. 1692 ho vrátil preselianskej farnosti.
Táto udalosť je zvečnená latinským nápisom na striebornej tabuľke pod podnožkou kalicha. Poslednou historickou udalosťou bola v roku 1708 veľká bitka pri obci medzi Kurucmi a Labancami. V tejto bitke padlo vyše 3000 vojakov.
Začiatkom 18. storočia patrilo panstvu Preseľany 6 obcí. V Nitrianskej župe bolo do roku 1869 11 poštových úradov a medzi ne patrila aj pošta v Preseľanoch. V roku 1902 bolo založené úverové družstvo a v roku 1906 Tehelné závody.
Za prvej ČSR sa obyvatelia živili poľnohospodárstvom. Niektorí pracovali na veľkostatku a v miestnej tehelni a viackrát štrajkovali. V r. 1825 - 1848 pôsobil v obci kňaz Matej Bazalica, ktorý sa venoval ovocinárstvu, založil ovocnú škôlku a vyšľachtil nový druh sliviek - nazvaný Bazalica.
V roku 1940 v Preseľanoch žilo 1 570 obyvateľov. K 31. 12. 2015 ich v obci žije 1 473.
Farský kostol sv. Alžbety
Farský kostol v Preseľanoch pôvodne ranogotický, spomínaný okolo r. 1250 bol v roku 1736 obnovený a zväčšený. Patrónkou kostola je sv. Alžbeta z rodu Arpádovcov, ktorá sa ako terciárka v kulte sv. Františka preslávila a bola vyhlásená za svätú už v druhej polovici 12. storočia.
V týchto časoch k jej úcte budoval kráľ Belo IV. /jej brat/ niekoľko kostolov na území celého Slovenska- medzi nimi aj v Preseľanoch. V Štatútoch Ostrihomskej kapituly v roku 1397 sa prvý raz spomína kostol svätej Alžbety Uhorskej.
V Oláhovej vizitácii z roku 1562 sa spomína už aj fara a farár Jakub. Obec trpela počas stavovských povstaní a tiež aj v čase tureckých nájazdov na Ponitrie. Dňa 7. mája 1682, keď Turci spolu s Tökoliovcami tiahli na Viedeň prepadlo obec vojsko a vyrabovalo aj kostol.
Popravili pred kostolom okrem bohoslužbukonajúceho kazateľa Hieronyma Poláčka z Hlohoveckého kláštora aj deti, ktoré pri bohoslužbe miništrovali. Farská kronika spomína Petroviča. Farnosť sv. Alžbety združuje obce Preseľany, Belince, Hrušovany a Koniarovce.
Farnosť patrí do Nitrianskej diecézy a dekanátu Topoľčany. Na jej území sa nachádzajú 4 chrámy: Chrám sv. Alžbety v obci Preseľany, chrám sv. Martina v obci Hrušovany, chrám sv. Jozefa v Belinciach a chrám Povýšenia sv. Kríža v Koniarovciach.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety z roku 1322 a kaplnka sv.
Významné udalosti v obci
- 16. storočie: V preselianskej farnosti zúri mor.
- 1668: Turecko - tatárske vojská Preseľany vypálili.
- 1682: Turci vtrhli do kostola a pozabíjali mnoho veriacich a kňaza vyvliekli pred kostol, kde mu sťali hlavu.
- 1708: Veľká bitka pri obci medzi Kurucmi a Labancami.
Kostol sv. Alžbety v Preseľanoch
Preseľany dnes
Po ukončení II. svetovej vojny rozvoj obce nadobudol nové dimenzie. Nastal prudký rozvoj bytovej výstavby, založilo sa poľnohospodárske družstvo /dnes PD Ponitrie/. Vybudované sú inžinierske siete - voda, plyn, telefónne prípojky, postavila sa čistiareň odpadových vôd aj s časťou kanalizácie, v budovaní ktorej sa pokračuje podľa prideľovania finančných prostriedkov.
V roku 1960 bola obec značne poškodená povodňou. Preseľany majú vybudované zariadenia - základnú školu s materskou školou, školský klub detí, školské účelové zariadenia, školskú jedáleň, telocvičňu vrátane viacúčelového športového areálu, futbalový štadión, štvorprúdovú kolkársku dráhu, posilňovňu a dáva priestor na ďalšiu športovú činnosť.
Ako jedna z mála obcí má vo svojom majetku aj budovu zdravotného strediska kde sídlia lekári, lekáreň, masážny salón a manikúra s pedikúrou. Kultúrne vyžitie pre občanov umožňuje obecná knižnica a divadelný súbor RONDO, ktorý je v obci pokračovateľom ochotníckej tradície.
Ďalšie svoje záľuby a záujmy je možné naplniť v spoločenských organizáciách obce - v Jednote dôchodcov Slovenska s vlastným klubom, v poľovnom združení Manna a v chrámovom zbore mládeže Amadeo. V obci sa udomácnilo aj kultúrne podujatie Preseliansky jarmok a kultúrne leto pri príležitosti sviatku sv. Anny.
Tabuľka: Demografický vývoj obce Preseľany
| Rok | Počet obyvateľov |
| 1787 | 877 |
| 1598 | 74 domov |
| 1940 | 1 570 |
| 2015 | 1 473 |
Kam na výlet v okolí Preseľan
tags:
#obec #preselany #kostol