Na juh od Banskej Štiavnice v doline potoka Štiavnica leží obec Svätý Anton. V súčasnosti tu žije 1230 obyvateľov. Stredom obce prechádza hlavná cestná komunikácia spájajúca Banskú Štiavnicu s Hontianskymi Nemcami.
Kaštieľ Svätý Anton, dominanta obce.
História obce
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1266. Názov dediny vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Od r. 1342 sa v obci vyberalo mýto. Okrem mýtnej stanice sa tu nachádzali dve hutnícke zariadenia, tehelňa a tri mlyny, z ktorých sa zachoval len jeden.
Najmä rodina Koháriovcov sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj celej obce. Po dostavbe kaštieľa r. 1744 sa stala sídlom správy koháriovských majetkov a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko.
Kaštieľ Svätý Anton
Najvýznamnejšou pamätihodnosťou je zachovaný neskoro barokovo-klasicistický kaštieľ Svätý Anton s rozsiahlym anglickým parkom nachádzajúci sa pod lesom v obci.
Interiér kaštieľa Svätý Anton.
Pri kaštieli je park, v ktorom sú na terasovitých stupňoch prudkého svahu zastúpené jednotlivé etapy okrasného záhradníctva od starej pagaštanovej a lipovej aleje až po sentimentálne (grotta, kaskády) a dendrologické príkrasy (sekvoje z roku 1879) a zbierky ihličín z I. Československej republiky.
Prevažná časť miestností, sál a chodieb si zachovala pôvodný interiér z obdobia baroka, rokoka a empíru. Od roku 1954 bol sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea, špecializovaného celoslovenského múzea s pozoruhodnými zbierkami prírodovednými, historickými i umeleckými. V súčasnosti expozície, umiestnené v kaštieli, podávajú prehľad o dobovom bývaní šľachty, ako aj o vývine lesníctva a poľovníctva na Slovensku.
O kaštieli sa traduje, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok - má 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov) a 365 okien (= dní). Dnes, po prestavbe to však už nie je možné potvrdiť.
História a architektúra kaštieľa
Neprehliadnuteľnou Dominantou obce Svätý Anton je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckom odboji.
Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ). Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. Výstavba mohutnej štvorkrídlovej budovy si vyžadovala staviteľský fortieľ.
V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo. Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia.
V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Pozornosť návštevníkov púta najmä Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom.
V kaštieli je umiestnená poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku. Expozícia obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.
Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok zachovaných vo výnimočne ucelenej a autentickej podobe bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vo Svätom Antone vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Romantické okolie kaštieľa je dielom štiavnického staviteľa Františka Hausnera. Štýlový barokový par so zatrávnatenými terasami, záhonmi kvetín, kríkmi i cennými stromami, umelými jazierkami a jaskyňou prechádza do uvoľneného lesoparku. Park dokonale harmonizuje s architektúrou kaštieľa a scenérie, nádherné v každom ročnom období, lákajú domácich i hostí na nedeľné prechádzky. Na nádvorí kaštieľa sa nachádza fontána. V parku sú situované tabule s informáciami o flóre a faune a drevené sochy zvieratiek v parku.
Obec Svätý Anton sa od Banskej Štiavnica nachádza necelých 6 kilometrov. Ako prvá dominanta vás určite očarí kaštieľ, ktorý bol dostavaný v roku 1750 a jeho dejiny sú úzko späté s rodmi Koháry a Coburg. Legenda hovorí o symbolike kalendára - pôvodne mal 4 vchody (ako 4 ročné obdobia), 7 arkád (dní v týždni), 12 komínov (mesiacov v roku), 52 izieb (týždňov v roku) a 365 okien (dní v roku). Medzi najimpozantnejšie časti múzea patrí tzv. „Zlatý salón“ v ktorom nájdete pôvodný nábytok s pravým 24 karátovým zlatom. Okrem iného sa tu nachádzajú lovecké tromfy, impozantná kaplnka, kde vám zahrá organ, svadobný salón a unikátny nábytok.
Kaštieľ svätý Anton, prehliadka areálu
Zaujímavosti o kaštieli Svätý Anton
Svätý Anton sa podarilo uchovať vo veľmi dobrom stave. Vďačíme za to najmä bulharskému kráľovi Ferdinandovi, ktorý tam žil až do roku 1944. Keďže sa kaštieľ nachádzal v obklopení lesov, často tam pozývali návštevy na poľovačku. Preto sa i teraz preslávil ako poľovnícke múzeum. Veľký park v minulosti využívali aj na organizovanie piknikov a medzi exponátmi môžete vidieť aj dobový piknikový kôš, ktorý si bulharský cár Ferdinand brával so sebou, keď išiel na výlet. Najkrajším bodom prehliadky je Zlatý salón. Ferdinand Coburg bol veľmi vzdelaný človek. Ovládal až osemnásť jazykov a vlastnil veľa kníh, ktoré si neustále čítal. Zaujímal sa o biológiu, zbieral chrobáky a tvoril herbár s rôznymi druhmi rastlín. V kaštieli môžete vidieť vlastnoručné kresby a osobné cárove zápisky.
Park, ktorý je súčasťou areálu, má veľké množstvo vzácnych stromov. Viaceré z nich pochádzajú z 18. storočia. Šľachtici boli štýloví a nebáli sa v interiéri experimentovať s viacerými netradičnými prvkami. Vo viacerých komnatách nájdete exkluzívne tapety a jedna z nich je skutočne originálna. Každý rok v septembri sa v Svätom Antone konajú poľovnícke slávnosti. V jednej z miestností uvidíte nádherné benátske zrkadlá. Tie vraj v sebe ukrývajú veľkú moc. Keď sa do nich pozrie žena, tak ihneď opeknie. Kaštieľ v Svätom Antone je Národná kultúrna pamiatka.
Kostol sv. Antona Pustovníka
V obci sa nachádza aj rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka z roku 1755 v neskorobarokovom slohu upravený v roku 1779 v klasicistickom slohu.
Kostol sv. Antona Pustovníka.
Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. V interiéri žiari nielen historické zariadenie kostola, nádherná drevená socha Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Jeho autorstvo sa pripisuje fenomenálnemu Majstrovi MS. Historici sa domnievajú, že obraz pochádza z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ktorý patrí ku skvostom neskorogotického umenia v Európe.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháryovcov.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
Keď v minulosti prišiel do Svätého Antona chýrny umelec Anton Schmidt na pozvanie práve Andreja Koháryho (1755) mal za to, aby tu zanechal dielo. Jeho tvorba v kaštieli je všade navôkol a aj tu v objekte prícestnej barokovej kaplnky. Interiér prícestnej kaplnky je veľmi bohato a umelecky stvárnený cez freskomaľby, a tým sa kaplnka v samotnom okolí vymyká bežnej všednosti. Samotné freskomaľby sú pôvodné vo vzácnej slohovej jednote bez mladších zmien a zásahov.
Táto pamiatka v jej historickom aspekte je dôležitou barokovou pamiatkou od jej donátorov Koháryovcov. Možno aj mala tendencie niesť poslanie, aby bola miestom posledného odpočinku, ale dnes už vieme, že tomu tak nie je a ide tu o oveľa viac, bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému.
V súčasnosti je to miesto so špecifickou atmosférou, kde veriaci nájdu pokoj v tomto uponáhľanom svete a práve tu sa stretávajú obyvatelia obce, návštevníci regiónov či moderní pútnici v autách smerujúcich práve k nám do historického regiónu či komplexne do regiónu UNESCO, ktoré nás spája so starobylou Banskou Štiavnicou.
Bašta
Po bitke pri Moháči (1526) v roku 1542 zaplatila Uhorsko dvestotisícová armáda Turkov a Svätý Anton, obec na prístupovej ceste do jedného z najbohatších miest Uhorska - Banskej Štiavnice, bolo potrebné zabezpečiť. Pod vedením talianskeho architekta Giulieta Ferrariho sa rozbehli práce na opevnenom hrádku (tak to zachytávajú listiny). Kde presne pevnosť na ochranu pred Turkami ležala, už dnes nevieme. Zachovala sa však stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol. Turci napokon Banskú Štiavnicu nikdy nedobili.
Mýtnica
Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Mýtna a prepriahacia stanica bola súčasťou poštového systému, slúžila na vyberanie poplatkov za užívanie ciest, mostov, brodov a iných dopravných zariadení v obci. Cez obec viedla cesta, na ktorej sa nachádzala tzv. mýtna brána.
Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma kaštieľu vo Svätom Antone. Budova je zapísaná v Registri národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pod číslom ÚZPF 11807/0. Mýtna stanica je súčasťou historickej zástavby obce, ktorú tvorí rímsko-katolícky kostol svoj. Trojice a zvonica, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, koháry-cobourgovský kaštieľ a murované viacpriestorové domy.
Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku
18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka. V rokoch 1908 až 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: Teplá, Banská Štiavnica, nemocnica sv. Štefana v Budapešti, Skýcov, Vajnory. 15. mája 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. V roku 1940 bol vymenovaný za vojenského vikára Slovenskej armády. V tejto funkcii zotrval až do roku 1945.
V rámci represálií KSČ voči rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol Michal Buzalka 12. júla 1950 vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. 12. januára 1951 ho štátny súd v Bratislave v procese spolu s biskupimi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdil na doživotie. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku 1956 prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde 7. decembra 1961 zomrel. Jeho telesné ostatky boli v roku 1964 prenesené do rodiska vo Svätom Antone, 12. februára 2003 boli prenesené do krypte katedrály sv. Martina v Bratislave.
František štôlňa
Vďaka bohatej baníckej minulosti sú v banskoštiavnickom regióne zachované početné technické pamiatky, ktoré sú súčasťou zápisu na listinu UNESCO. Najstaršími technickými pamiatkami sú povrchové dobývky. Vznikali na rudných žilách Špitáler, Terézia a na Hlavnej žile. O čosi neskôr vznikali štôlne, horizontálne banské diela, ktoré slúžili na dopravu rúd alebo baníkov. Za obcou Svätý Anton sa nachádza František štôlňa.
Ďalšie pamätihodnosti
Významnými pamätihodnosťami obce sú aj:
- Bývalá tehelňa - v minulosti objekt slúžil na vypaľovanie tehál.
- Banská budova a stupa - objekt významnej banskej stupy slúžil na drevenie rudy. Na svoju prevádzku využívala vodu z potoka Štiavnica. Pôvodne banská budova dnes slúži ak obytný dom.
- Kríž s Ukrižovaným - miesto modlitieb obyvateľov.
- Požiarna zbrojnica - v centre obce Svätý Anton sa nachádza budova požiarnej zbrojnice postavená začiatkom 20. storočia.
- Katolícka fara - barokový objekt z 2. polovice 18. storočia postavený pre účely fary.
- Hospodársky objekt - bol súčasťou areálu kaštieľa Svätý Anton. Boli v ňom umiestnené maštale pre dobytok a byt pre ich správcu. Objekt dnes prechádza rekonštrukciou.
- Mlyn - bývalý mlyn zásobovaný vodou zo štiavnického potoka z roku 1871 dnes slúži ako obytný dom.
- Hostinec - barokový objekt z 2. polovice 18. storočia so zachovanou klenutou pivnicou a pôvodným interiérovým vybavením.
- Studňa - kamenná studňa prekrytá typickou drevenou konštrukciou.
- Pivovar - v súčasnosti sídlo Lesného závodu.
Kaštieľ Svätý Anton mal pôvodne toľko vchodov, koľko je ročných období, arkád koľko je dní v týždni, komínov ako mesiacov v roku, izieb koľko týždňov v roku a 365 okien.