Obec Svätý Kríž má bohatú a pestrú históriu, ktorá siaha až do 13. storočia. V priebehu storočí prešla obec mnohými zmenami, ktoré formovali jej dnešnú podobu. V tomto článku sa pozrieme na najdôležitejšie míľniky v histórii Svätého Kríža.
Dedina začala vyrastať na území medzi potokmi Črmnô a Ľubelá. Osídlenie v údolí potoka Črmnô sa postupne rozšírilo a vytvorili sa tu osady.
Najstaršia listina vzťahujúca sa na krížsky majetok je z roku 1262, tvorilo ho niekoľko osád: Priechod, Stráňany, Záhorovište, Črmnô, Cinovisko a Motkovisko.
V roku 1262 ju Belo IV. vymenil za Nedožery, lebo v chotári sa našlo zlato. V roku 1281 ju však daroval Serafínovi z Okoličného. V 13. storočí už bol na jej území kostol zasvätený Svätému Krížu aj fara.
Vývoj názvu obce
Názov obce sa v priebehu storočí menil. V roku 1277 sa nazývala Chermele, neskôr Chermona, Cherumna, Chrmna, Sancta Crux až v roku 1920 Svätý Kríž, do ktorého sa spojili okolité osady a vytvorili dnešnú obec.
Ako v minulosti obec vyzerala? Napríklad v roku 1784 mala desať domov a 79 obyvateľov, bola poľnohospodárskou osadou a do roku 1945 na jej území boli aj dva mlyny.
Súčasťou obce sú od roku 1863 Ančikovany, Priechod a Záhorovisko, od roku 1882 osady Cínovisko, Črmnô, Kraľovany, Motkovisko a Stráňany. Ešte v 17. storočí boli ku Svätému Krížu pričlenené Ipochhaza a Leustachhaza.
Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a zapojili sa aj do SNP. JRD v obci vzniklo v roku 1958 a v roku 1961 sa včlenilo do ŠM v Liptovskom Mikuláši.
Obec sa vyvinula na území medzi potokom Črmnô a Ľubela, ktorú v roku 1262 Belo IV. daroval Šebestiánovi, Dankovi, Stenkovi. Doložená je z roku 1277, keď ju Ladislav IV. vymenil za Nedožery, lebo v chotári sa našlo zlato, v roku 1281 ju však daroval Serafínovi z Okoličného.
V 13. storočí je doložená fara a kostol. Osídlenie v údolí potoka Črmnô sa postupne rozšírilo a utvorili sa tu osady. Názov obce je doložený z roku 1277 ako Chermele, z roku 1293 ako Chermona, z roku 1352 ako Cherumna, z roku 1360 ako Chrmna, Sancta Crux, z roku 1396 ako Kerestur, z roku 1466 ako Csrmno, z roku 1498 ako Zenthkezt, z roku 1773 ako Czmrno Swaty Križ, z roku 1808 Cžermnue, z roku 1920 Svätý Kríž, maďarsky Szentkereszt.
Obec patrila Okolicsányiovcom. V roku 1784 mala 10 domov a 79 obyvateľov, v roku 1828 mala 9 domov a 66 obyvateľov. Bola poľnohospodárskou obcou, do roku 1945 tu boli 2 mlyny. Obyvatelia sa zapojili do SNP. Kráľovský Svätý Kríž (Kraľovany) patrili rodine Szentiványiovcov. V roku 1715 mala 14 daňovníkov, všetko želiarov, v roku 1784 mala 7 domov a 55 obyvateľov, v roku 1828 s Motkoviskom a Stráňanmi mala 23 domov a 202 obyvateľov.
Cínový Svätý Kríž (Cínovisko) patril Czínegovcom, podľa, ktorých má pomenovanie, neskoršie Okolicsányiovcom. V roku 1784 mala 14 domov a 112 obyvateľov, v roku 1828 mala 14 domov a 124 obyvateľov. Motkovisko patrilo zemianskej rodine Motkovcov. V roku 1784 mala obec 24 domov a 199 obyvateľov. V roku 1828 sa uvádza spoločne s Kráľovským Svätým Krížom. Stráňany obec s medenou baňou sa spomína od roku 1535. Patrila Palugyayovcom, Allamanovcom a iným rodinám. V roku 1786 mala 13 domov a 108 obyvateľov. V roku 1828 sa uvádza spoločne s Kráľovským Svätým Krížom. Priechod - osada v roku 1828 mala 5 domov a 46 obyvateľov. Patrila viacerým zemianskym rodinám. Záhorovisko - v roku 1828 malo 4 domov a 35 obyvateľov. Osada patrila k obci Kráľovský Svätý Kríž. V 18. storočí bola samostatnou obcou v majetku zemianskych rodín.
Až do roku 1958 si obec Horné Opatovce zachovala poľnohospodársky ráz. Postupne bola zanášaná množstvom škodlivých látok z hlinikárne v Žiari nad Hronom. Tento problém bývalá vláda Československej socialistickej republiky vyriešila jej uznesením o likvidácii. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1961 prešlo do Štátneho majetku v Žiari nad Hronom. V roku 1969 bola obec pričlenená v Žiaru nad Hronom.
Začiatky ľudskej činnosti v Žiarskej kotline archeológovia zistili na základe náhodne nájdených nálezov. Z chotára Kríža nad Hronom pochádzajú nálezy dvoch bronzových ihlíc, patriacich k tzv. V mladšej dobe železnej žili u nás keltské kmene, z ktorých rímsky spisovateľ C. Tacitus lokalizuje na územie stredného Slovenska Kotínov. Vzácny je nález tzv. lužického pohrebiska v chotári bývalej osady Horné Opatovce na Dlhých dieloch.
Okrem týchto zvyškov pohrebiska, objaveného náhodne, našli sa aj bronzové ihlice a zdobené spony. Bronzové náramky sa našli aj pod hradom Šášov. Z doteraz náhodných archeologických nálezov vyplýva, že Žiarska kotlina bola osídlená v dobe bronzovej (1500 - 700 rokov pred n. l.) i železnej, t. j. do začiatku nášho letopočtu. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv.
Z prvého tisícročia nášho letopočtu, keď u nás zanikalo keltské osídlenie a od 6. storočia sa na územie Slovenska sťahovali prví Slovania, sú známe nálezy z 9. a 10. storočia. Terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj kryštalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž.
O prítomnosti slovanského obyvateľstva pred 11. storočím hovoria aj niektoré staré miestne názvy. Význam sa prikladá chotárneho názvu Horných Opatoviec „Podhradištia“, z ktorého vyplýva, že na pravej strane Hrona na terase jestvovalo kedysi hradisko, dnes známe ako „Zámčok“. Iné hradisko mohlo byť azda v areáli fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom.
Názov Kríža nad Hronom je mladší a nesiaha pred koniec 11. storočia. Odvodený je z kultu (patrocínia) tunajšieho kostola zasväteného pamiatke Povýšenia kríža a je viazaný tradíciou na 14. september. Pred vznikom farského kostola s kultom „sv. Kríža“ tu mohla byť nejaká kláštorná samota, ako hovorí názov farského poľa „Bratská“, doložený len k roku 1626. Pre nedostatok prameňov ťažko rozhodnúť, či pôvodným názvom osady Sv. Kríž bol názov hradiska „Susol“.
O tom môže rozhodnúť až archeologický výskum. Jedno zo spomenutých hradísk i s celou severnou časťou Žiarskej kotliny malo podľa písomných prameňov z 11. - 13. Na ľavom brehu Hrona rovnako starou, ak nie aj staršou osadou ako Kríž, boli Horné Opatovce, ktorých pôvodný názov pred rokom 1075 nie je známy. Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli.
Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názov „Susol, „Šušol“. Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána“. Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ - Sv. Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultúrnym strediskom panstva a to ju predurčilo i k tomu, aby sa stala aj obchodným strediskom.
K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža nad Hronom udelil 4. Listinou z roku 1246 nadobudol Sv.
V roku 1571 patrili panstvu obce Svätý Kríž, Veľká a Malá Lovča, Prestavlky, Trubín, Kopernica, Nová Lehota, Kosorín, Slaská, Nevoľné, Bartošova Lehota, Jastrabie, Pitelová, Stará Kremnica a Lutila.
Mestečko Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 18. storočie)
V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala. Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bockaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod vedením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8.
Po skončení nepokojov bol zdevastovaný kaštieľ opravený na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý v kaštieli sídlil a v roku 1615 tu aj zomrel. Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlénom opäť zasiahlo do dejín Sv. Kríža kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikulovského mieru.
No pohyb vojsk po okolí pretrvával naďalej. A tak v roku 1644 sa stretli vojská Juraja II. Rákocziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené. Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou. O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Revište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil.
Z toho dôvodu ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay dal vybudovať v opevnení kaštieľa bašty, čím zvýšil obranyschopnosť objektu a posilnil tak obranu proti Turkom o ďalšie opevnenie. 17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, keď nielen neustále boje, ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovali miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo.
Roku 1661 došlo k veľkému požiaru; všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali. 1. novembra 1678 vojská Imricha Tökölyho porazil v bitke pod Sv. Krížom generál Rabatt. Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom.
Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg. Po príchode vojska generála Nyáriho v auguste v roku 1708 sa v kaštieli ubytoval veliteľ cisárskych vojsk generál Sigbert Heister a dňa 27. októbra 1708 po bitke pri Sv.
Biskupské sídlo v 18. storočí
Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyses a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869. 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv.
Svätý Kríž počas I. ČSR a obdobia Slovenského štátu
Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí. V roku 1928 došlo v I. ČSR k územnej reorganizácii a Sv. Kríž bol začlenený do okresu Kremnica. Od toho času začalo mestečko upadať a postupne nadobudlo charakter väčšej obce s meštianskymi znakmi. Počas trvania I. ČSR a Slovenského štátu nedochádza v obci k podstatnejším zmenám.
S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom. Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu.
Chronológia
- 1075: Založenie kláštora v Hronskom Beňadiku.
- 8. 1. 15. 20. Významné bitky pri Sv. Kríži.
- 1644: Juraj II. Rákoczi porazený cisárskou armádou pred hradbami Sv. Kríža.
- 1. 20. november 1703: Cisárska armáda podľahla vojsku povstalcov Františka II. Rákocziho.
- 27. október 1708: Bitka pri Sv. Kríži.
Vývoj počtu obyvateľov a domov
Vývoj počtu obyvateľov a domov v obci v priebehu rokov:
| Rok | Počet domov | Počet obyvateľov |
|---|---|---|
| 1784 | 10 | 79 |
| 1828 | 9 | 66 |
Za obcou sa dnes nachádza drevený artikulárny kostol, ktorý patrí medzi najväčšie drevené kostoly v Európe. Vo Svätom Kríži stojí aj jedinečný drevený artikulárny evanjelický kostol. Patrí k najväčším dreveným stavbám v strednej Európy.
Svätý Kríž - drevený artikulárny kostol
Kostol má zaujímavý 43 m dlhý pôdorys v tvare kríža. Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi. Keď sa rozhodlo o zatopení dedín pod Liptovskú Maru, v roku 1974 kostol presťahovali. V rokoch 1974 až 1982 ho premiestnili do Svätého Kríža, kde následne v auguste 1982 prebehla slávnostná posviacka.
Kostol vo Svätom Kríži je posledným umeleckým prejavom slovenskej drevenej architektúry a zrejme aj najvýznamnejším. V interiéri zaujme drevený barokový oltár z roku 1693 s obrazom Premenenia Krista. Za unikátnu sa považuje aj kazateľnica, ktorá stojí na zrubovom základe hneď pri barokovom anjelovi, ktorý akoby ju podopieral. Obidva tieto skvosty, oltár aj kazateľnica, sú dielom kežmarského rezbára J. Lercha.
Neobyčajnú atmosféru miesta dotvára strop. Dvojposchodové chórové empory, ktoré sú zdobené biblickými maľbami s lustrom z benátskeho skla vytvárajú dokonalý súlad a presne zapadajú do interiéru kostola. Nepostrádateľnou súčasťou interiéru je ešte organ a kamenná krstiteľnica. V exteriéri tvorí s kostolom nerozlučnú dvojicu zvonica, ktorú tvorí samostatne stojaca drevená veža. Tá bola pristavená až neskôr, v roku 1781. V rokoch 1921 - 1922 boli vo veži osadené nové zvony.
Kam na výlet v okolí Svätého Kríža?
Ak plánujete stráviť dovolenku v okolí Svätého Kríža, máte na výber z množstva aktivít a zaujímavostí. Liptov ponúka bohaté možnosti pre turistiku, lyžovanie, relax v termálnych vodách a spoznávanie kultúrnych pamiatok.
- Ski Centrum Demänová: Novootvorené lyžiarske stredisko ideálne pre rodiny s deťmi a začiatočníkov.
- Vyhliadková veža Pavčina Lehota: Drevená rozhľadňa s výhľadmi na okolité pohoria.
- Letná bobová dráha Žiarce: Adrenalínová jazda pre celú rodinu.
- Tatralandia: Najväčší vodný areál s ubytovaním na Slovensku, v Čechách a v Poľsku.
- Jasná Chopok sever - Biela púť: Lyžiarske stredisko s množstvom zjazdoviek a lanoviek.
- Vodný park Bešeňová: Termálne kúpalisko s minerálnymi prameňmi.
Orgánmi obce Svätý Kríž sú starosta obce a obecné zastupiteľstvo.
Starosta obce je predstaviteľom a najvyšším výkonným orgánom obce, ktorého obyvatelia volia na 4 roky. Obecné zastupiteľstvo obce Svätý Kríž je zastupiteľský zbor obce zložený zo 7 poslancov, zvolených na obdobie 4 rokov. Funkčné obdobie poslancov končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo obce Svätý Kríž má zriadených 4 komisie. Osobitné postavenie medzi orgánmi obce má hlavný kontrolór, ktorého volí obecné zastupiteľstvo.