História a zaujímavosti obcí Svätý Peter na Slovensku

Slovensko sa môže pochváliť viacerými obcami s názvom Svätý Peter. Každá z nich má svoju jedinečnú históriu a zaujímavosti. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich, ich vývoj a významné udalosti, ktoré ich formovali.

Turčiansky Svätý Peter

Vyvinutá obec je doložená z roku 1323 ako Scenpeter, Zenpeter, Zenthpetur, z roku 1773 ako Szent Péter, Sw. Peter, z roku 1920 ako Svätý Peter, z roku 1948 ako Turčiansky Svätý Peter, v roku 1960 ako Turčiansky Peter, maďarsky Szentpéter, Turócszentpéter, latinsky S. Petrus. Založili ju na územní, ktoré v roku 1309 daroval magister Donč Tomášovi, Dionýzovmu synovi. V roku 1386 patrila synom Pavla zo Záturčia, v 18. storočí Szennesyovcom, v 19. storočí Nyáryovcom.

V roku 1784 mala 32 domov a 199 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 203 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, olejkárstvom a domácim zhotovovaním liečiv. Za I. ČSR bol Turčiansky Peter poľnohospodárskou obcou. Obyvatelia sa zapojili do partizánskeho hnutia a SNP.

Obec Svätý Peter vznikla pri kostole sv. Petra, doloženom z r. 1332-1560. Obec je doložená z r. 1332 ako Sanctus Petrus, neskôr Szvatý Peter (1773), Svätý Peter (1920), Dolný Peter (1961), maď. Szentpéter. Obec patrila hradu Komárno. Za tureckých nájazdov spustla. V r. 1720 ju od eráru vymenili Zichyovci, v r. 1763 časť obce zničilo zemetrasenie.

V r. 1715 mala vinice a 50 domácností, v r. 1787 mala 223 domov a 1779 obyvateľov, v r. 1828 319 domov a 1869 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica, začiatkom 20. storočia tehelňa. V r. 1909 si tu založili úverné družstvo. Obyvatelia boli roľníci, ovocinári, hrnčiari. Po r. 1918 si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V r. 1921 bola založená MO KSČ, ktorá viedla štrajky na miestnom veľkostatku. V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po r. 1945 odsunuli obyvateľov maďarskej národnosti a osadili tu repatriantov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska.

Plavecký Peter

V prvom zápise z roku 1394 sa spomína dnešná obec Plavecký Peter ako usadlosť Zent Peter - Zem Petra. Je uložená v sedle miernej vyvýšeniny Malých Karpát v kopci, ktorý sa volá Pod Žebráčkou. Jej vznik sa spája s osídľovaním západných častí hrebeňov Malých Karpát Polovcami, ktorí tu vykonávali strážne služby za čias panovania kráľa Belu IV. Odkiaľ sme získali názov o tom sú ešte stále dohady. Údajne pochádza od rodového zakladateľa Polovcov, staršieho obce Petra.

Názov obce sa niekoľkokrát menil. V roku 1408 bol Sanktus Petrus, 1773 Plawacky Svatý Peter, 1808 Plawecky Svatý Peter, 1871 Detrekö Szent Peter, 1917 Plavecký Svätý Peter a 1960 dnešný Plavecký Peter. Z pred 13. storočia je zachovaných málo písomných správ. Je to tým, že územie medzi Malými Karpatami a riekou Moravou bolo výhradne majetkom panovníka a hralo dôležitú úlohu pri obrane Uhorska. Dedina nebola ušetrená ani Bočkayho povstania v roku 1605, kedy bola vyrabovaná a vypálená.

V roku 1619 bola obsadená Sedmohradskými vojskami, neobišlo ju ani Tökölyho povstanie v roku 1680, ako i nepokoje Františka Rákocyho II. v roku 1709, kedy bola obec celá i s kostolom znovu vyplienená. Napriek týmto nešťastiam dedina rástla a vzmáhala sa. V roku 1712 mala 45 domov a 300 obyvateľov, v roku 1828 mala už 105 domov a 780 obyvateľov s vlastným mlynom, šenkom a lisom na olej. Obyvatelia pretrpeli obidve svetové vojny.

Dôkazom ich húževnatosti bolo vybudovanie obecného vodovodu v roku 1960, pravidelne udržiavaná Základná škola, svojpomocne postavená Požiarna zbrojnica, Dom kultúry, Dom smútku, Materská škola a pri nej dva byty pre učiteľov. Za pomoci občanov bola v roku 1994 ukončená plynofikácia celej obce a súčasne sa obyvatelia podieľali na výstavbe nového Rímskokatolíckeho farského úradu, ktorý sa začal užívať v roku 1996.

Pre mládež a športové vyžitie občanov bola ukončená výstavba Viacúčelového areálu na ihrisku, kde sú šatne pre športovcov, posilňovňa a sauna. V roku 2001 obec zahájila výstavbu Bytového domu s 15 bytmi a Čističku odpadových vôd s kanalizáciou, ktoré boli odovzdané do užívania v apríli 2003. V tomto období obec vytvorila podmienky na výstavbu nových rodinných domov a vybudovala prístupovú komunikáciu s dažďovou kanalizáciou.

V súčasnosti sa katastrálne územie obce Plavecký Peter rozprestiera na rozlohe 1478,3 ha a má 628 obyvateľov. Od mája roku 1990 je obec vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a nachádza sa tu 26 objektov roľníckych domov, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami.

Aby sa obec mohla naďalej rozvíjať, čaká nás ešte v tomto roku vypracovať a schváliť Dodatok č. 1 k Územnému plánu obce. Vďaka Operačnému programu cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013 a Ing. Kvetoslave Jablonickej, ktorá sprostredkovala naše stretnutie so starostom obce Věteřov, pánom Josefom Lejskom sa začala naša spolupráca. Nasledovali prvé stretnutia obecných zastupiteľstiev a zrodil sa projekt „Chráňme si dedičstvo".

Naši partneri vo Věteřove nás inšpirovali k obnoveniu tradícií, ľudových zvyklostí v priebehu ročného obdobia, zachovania hodových a cirkevných slávností a odievania sa do krojov. Predstavy sa začali napĺňať v roku 2011, keď na tento účel bol obci Plavecký Peter poskytnutý finančný príspevok z Fondu mikroprojektov. Verím, že všetko čo sa nám doteraz podarilo dosiahnuť v tomto smere, budú ďalšie generácie našich obyvateľov s radosťou zdokonalovať, s hrdosťou a vďakou si pripomínať stáročia existencie našej malebnej obce, tak ako my si pripomenieme v roku 2014 okrúhle 620. výročie prvej písomnej zmienky o Plaveckom Petre - našom domove.

Pôtor

Obec, fara a miestny kostol zasvätený sv. Petrovi sa prvýkrát spomína v listine z roku 1297. Historický názov obce je Svätý Peter alebo iPeter, jej názov sa často menil, a dnešný názov Pôtor sa úradne používa od 12. V rokoch 1332 -1337 sa uvádza „Petrus sacerdos Sancti Petri“, keď farár, ako desiatok platil z farnosti pápežským kolektorom šesť grošov do pokladnice Svätého Petra.

V roku 1548 zemepánom obce Pôtor bol Imrich a Ján Balassa o 50 rokov neskôr Žigmund Balassa. V rokoch 1554 - 1593 bola okupovaná Turkami, obec patrila do sečianskeho sandžaku. V rokoch 1571 - 1573 bola aj známym pútnickým miestom, ešte aj dnes sa najbližšia časť chotára na východ od obce nazýva Nad púťou a Pod púťou.

V roku 1559 už jestvoval evanjelický cirkevný zbor, dôkazom o tom je latinský písaný nápis na zvonici pri kostole, ktorý bol v roku 1599 vrytý do kameňa. Prvá písomná správa o evanjelickom cirkevnom zbore je však až z roku 1615, keď ho dňa 27. januára vizitoval superintendant Samuel Melikius. Podľa protokolu napísaného pri vizitácii evanjelického cirkevného zboru v Pôtri superintendentom Davidom Lánim dňa 16. Obec patrila modrokamenskému a divinskému panstvu (1660) a už v roku 1674 opäť Balassovcom, grófovi Valentínovi.

V roku 1731 časť obce patrila Karolovi Zichymu a časť Pavlovi Balassovi. Urbárska regulácia, úprava poddanských pomer, ku ktorej došlo za vlády Márie Terérie, bola pre obec Pôtor napísaná 13. júna 1771 v Pôtri a pre obec Žihľava 25. Do roku 1918 patrila obec Pôtor a Žihľava do Novohradskej župy a do slúžnovského okresu Modrý Kameň (trval od roku 1913 do roku 1923). Za I. ČSR od roku 1923 bolo územie už okresného úradu Modrý Kameň pričlenené do Zvolenskej veľkožupy, ktorá trvala do roku 1928.Od tohto obdobia až do konca I. ČSR patrili obce Pôtor a Žihľava do okresného úradu Modrý Kameň.

Rovnako do okresu Modrý Kameň patrili obe obce od oslobodenia až do roku 1960. Okres bol súčasťou Banskobystrického kraja. Po prvej svetovej vojne v polyfunkčnom dome Pavla Kukučku (Ďuriša) bola okrem obchodu a výroby sódovej vody aj kaviareň. Za bývalou urbárskou krčmou bola v minulosti ľadovňa, Bola to vykopaná jama, hlboká asi 5 metrov, na dne bol uložený žľab z dosiek. Ľadovňa mala striešku pokrytú slamenným šúpim kvôli dobrej tepelnej izolácii.

V období vojnového slovenského štátu bola v Majorošovom dome zriadená Žandárska stanica. V roku 1924 bolo založené Úverové družstvo s neobmedzeným ručením pre Pôtor a okolie po zakúpení lesov v roku 1928 vznikla v roku 1930 Lesná spoločnosť koprovnická. Po prenajatí poľovného práva na základe zmluvy z roku 1924, postupne vznikol Poľovnícky spolok. Roľnícke mliekáreske družstvo vzniklo roku 1938 a Potravné družstvo pre Pôtor a okolie roku 1942.

Najstaršie známe pečatidlo obce je z roku 1726. Ako obecný znak používal Pôtor sv. Petra, patróna pôvodného kostola a zároveň je aj hovoriacim znakom obce. Zaujímavé sú skratky vyryté v hornej tretine pečatného poľa. Na ľavej strane je: . S . P . (=Sanctus Petrus alebo Awaty Petor či Sent Péter). Na pravej strane: SZ sú nesporne prvé písmená názvu Slatinky v maďarčine (Szalatnya). Slatinka, pôvodne samostatná obec - listinne dokonca prv doložená ako Pôtor, bola v 18. storočí osadou Pôtra. Pečatidlo obec používala nepretržite do roku 1860, do vzniku nového pečatidla s maďarským kruhopisom: * SZENT PÉTER KÖZSÉG PECSÉTJE 1860.

V tom čase už Slatinka plne splynula s Pôtrom. Pečatidlo obec používala až do začiatku minulého storočia. Koncom 19. storočia ho v kancelárskej praxi obmedzila nápisová pečiatka s textom: * NÓGRÁDVÁRMEGYE BALASSA GYARMATI JÁRÁS SZENTPÉTER KÖZSÉGE. Roku 1997 pri príležitosti 700. výročia Pôtra historický znak na návrh prof. PhDr. Jozefa Nováka, DrSc. Na erb obce spracoval a autorsky navrhol výtvarník Ladislav Čísárik. V modrom štíte je strieborno (bielo) odetý sv. Veľký kľúč v ruke svätca prekreslený presne podľa originálu pečate robí erb jedinečný, pretože takýto erb so sv.

Svätý Peter pri Hlohovci

Časť PETERBývalá obec Peter sa v archívnych záznamoch prvýkrát objavuje v r. 1369 ako VILLA SANCTI PETRI. Z roku 1400 je názov ZANTHPETERFALWA. Názov Swaty Peter je z roku 1773, kedy tu bolo 17 poddanských a 12 želiarskych domácností. V roku 1828 mala už obec 65 domov so 457 obyvateľmi. V období rakúsko-uhorskej monarchie sa obec nazývala SZENT PÉTER. Za 1. ČSR sa obyvatelia venovali prevažne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu. V roku 1948 bola obec premenovaná na Svätý Peter pri Váhu a v roku 1953 sa pripojila k mestu Hlohovec.

Až do medzivojnového obdobia bola obec typická nížinná sídelná jednotka s radovým osídlením v blízkosti vodného toku. V r. 1953 bola k Hlohovcu pričlenená obec Svätý Peter, ktorá sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v 13. st. Ležala na sever od Hlohovca, na ľavom brehu Váhu. Písomné pramene do začiatku 17. st. sú pomerne skúpe na informácie o obci. Z r. 1297 je známa dohoda, podľa ktorej si vtedajší zemepáni Hlohovca Aba, syn Abov a Abrahám Rufus vymenili majetky. Táto dohoda je pre dejiny obce Sv. Peter dôležitá tým, že sa tu spomína kostol sv. Petra, ktorý bol zrejme vo Sv. Petri.

V období feudalizmu obec patrila do hlohovského panstva ; jedným z prameňov, ktoré nás o tom informujú, je napr. darovacia listina z r. 1453, ktorou uhorský kráľ Ladislav V. daroval Mikulášovi Ujlakymu hrady a panstvá Hlohovec a Tematín - z nej sa dozvedáme o tom, že Sv. Peter bol súčasťou hlohovského panstva. Z r. 1461 existuje zmienka o tábore bratríkov pri Sv. Petri. Niekedy v 1. polovici 16. st. bol kastelánom na hlohovskom hrade istý Mikuláš zo Sv. Petra. Kanonická vizitácia z r. 1559 uvádza, že kostol sv. Trochu viac informácií o samotnej obci nám poskytuje urbár hlohovského panstva z r. 1617 - podľa neho bolo vtedy v obci 80 domov, existovali tu 2 mlyny, obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu a vinohradníctvu.

Z vizitácie Nitrianskej stolice z r. 1778-1779 sa dozvedáme , že v obci boli 2 mosty (jeden kamenný, druhý drevený), 3 mlyny; že obec mala vlastný cintorín a bola fíliou (dcérocirkvou) hlohovskej farnosti; že obyvatelia platili poplatky z obrábania miestnych polí, viníc a lúk a že sa podieľali i na oprave lokálnych ciest. O počte obyvateľov sme informovaní od 18. st. - napr. v r. 1787 žilo vo Sv. Petri 496 obyvateľov; po tomto dátume počet obyvateľov striedavo rástol i klesal, až sa nakoniec v r. Z 18. st. poznáme i pečať obce - je na nej zobrazený sv.

Z obdobia napoleonských vojen zo začiatku 19. st. existuje z obce Sv. Peter zaujímavý doklad - je to nález cca 1550 medených mincí (3- a 6-grajciarov Františka II. z r. 1799 a 1800). Mince, ktoré boli objavené v r. 1995, boli uložené v hlinenej nádobe opletenej drôtom - ukryté boli pravdepodobne niekedy medzi rokmi 1803-1809. Keďže celková hodnota týchto mincí bola značne vysoká (150-160 zlatých), zdá sa pravdepodobné, že mince boli majetkom nejakého bohatšieho občana obce alebo mohli tvoriť súčasť nejakej vojenskej pokladnice z tej doby. Mimochodom, za sumu 150-160 zlatých by sa v tej dobe dali kúpiť napr. 2 voly alebo 2 kone, čo bol značne veľký majetok.

Poklad mincí zo Sv. Petra je počtom kusov najväčší poklad 3- a 6-grajciarových mincí Františka II. V r. 1813 postihlo obec nešťastie v podobe veľkej povodne, ktorá zničila mnoho domov a tiež kostol sv. Petra. V priebehu 19. st. si však obyvatelia obce postavili zvonicu, ktorá mnoho rokov patrila k výrazným dominantám obce. Žiaľ, dnes už neexistuje ani táto stavba - môžeme ju obdivovať už len na starých pohľadniciach a fotografiách. Ako bolo spomenuté už v úvode príspevku, samostatnou obcou bol Sv. Peter do r.

tags: #obec #svaty #peter