Svätý Štefan: História a Súčasnosť Zaniknutej Obce

Svätý Štefan I., známy aj ako Štefan Veľký, bol významnou postavou uhorských dejín. Narodil sa okolo roku 975 v Ostrihome ako Vajk a zomrel 15. augusta 1038. Pochádzal z vojvodskej rodiny, jeho otec bol Gejza, ktorý vládol v Uhorsku ako veľkoknieža v rokoch 972-997. Matka Šarlota bola dcérou sedmohradského kniežaťa Gyulu. V roku 995 sa oženil s bavorskou princeznou Gizelou.

Po smrti svojho otca Gejzu v roku 997, Štefan prebral vládu. Bol múdrym a dobrým panovníkom, ktorý porazil odbojné pohanské kniežatá a usiloval sa o premenu kočovného života Maďarov na usadlý spôsob života podľa vzoru kresťanskej Európy. Svoju krajinu rozdelil do desiatich biskupstiev s dvoma arcibiskupstvami a zakladal školy. Vyslal posolstvo k pápežovi Silvestrovi II., ktorý mu poslal drahocennú korunu a apoštolský kríž. Na Vianoce roku 1000 bol Štefan korunovaný za kráľa v Ostrihome.

Počas panovania v rokoch 1000 - 1038 pokračoval v šírení kresťanstva a snažil sa z Uhorska vybudovať moderný mnohoetnický štát. Zomrel 15. augusta 1038 v Ostrihome a za svätého ho vyhlásil pápež Gregor VII. v roku 1083.

Od korunovácie Štefana I. za prvého uhorského kráľa, ktorého v roku 1083, 45 rokov po jeho smrti, vyhlásili za svätého, uplynie v piatok 25. decembra. V Ostrihome sa 25. decembra 1000 uskutočnila so súhlasom nemeckého cisára Ota III. a pápeža Silvestra II. korunovácia Štefana I.

Uhorský trón chystal Štefan I. pre svojho syna Imricha, ale ten zomrel ešte pred ním v roku 1031, keď podľahol zranenia spôsobeným počas poľovačky. Na podnet uhorského kráľa Ladislava I., ktorý vládol v rokoch 1077 - 1095, vyhlásili Štefana I. za svätého. Kanonizáciu Štefana dosiahol Ladislav I. u pápeža Gregora VII. presne 20. augusta 1083. Štátnym sviatkom, ktorý pripadá na tento dátum, si v Maďarsku dodnes pripomínajú význam Štefana I.

Nitrianske Kniežatstvo a Svadba s Gizelou

Keď asi roku 995 Vajk dosiahol prah dospelosti, jeho otec Gejza odstránil z trónu Nitrianskeho kniežatstva Michala, mladšieho Gejzovho brata, a dosadil naň Vajka. Krátko nato, v roku 995, sa Vajk oženil s 10-ročnou Gizelou, dcérou bavorského vojvodu. Priviedol ju na svoj kniežací dvor do starobylej Nitry.

Podľa niektorých zdrojov, Gizelino veno Štefanovi bolo územie v oblasti Bratislavy, Šopronu, Steinamageru, ktoré bolo „po roku 991 bavorské“, čím sa Bratislava stala definitívne súčasťou Uhorska. Mladý Vajk v Nitriansku sa rýchlo zoznámil s miestnymi šľachticmi/provinčnými kniežatami Poznan a Hunt (pochádzajúcimi z ešte veľkomoravských rodov).

Vplyvom kresťanskej Nitry a svojej kresťanskej manželky sa Štefan stal horlivým christianizátorom - najprv Nitrianska, neskôr Uhorska - a všeobecne podporovateľom moderného štátu západného typu.

Boje o Trón a Upevnenie Moci

Vajkov otec Gejza zomrel 1. februára 997 vo svojom sídle, Ostrihome. Krátko pred svojou smrťou bol Gejza, spolu s Vajkom, pokrstení asi pražským biskupom Vojtechom (Adalbertom). Hneď ako Gejza zomrel, vystúpilo so svojimi nárokmi na uhorský trón šomodské knieža Kopáň (Koppány; člen vedľajšej vetvy Arpádovcov podporovaný staromaďarskými náčelníckymi rodmi vládnuci medzi Blatenským jazerom a Drávou).

Štefan sa uchýlil vo svojom Nitrianskom kniežatstve u Poznanovcov a Huntovcov, ktorí aj posilnili jeho vojsko. Jadro vojska pozostávalo z nemeckých rytierov (asi z Gizelinej družiny). Poznan a Hunt Štefana „opásali mečom“, čiže urobili rytierom, a Štefan ich nato vymenoval za svojich telesných strážcov. Na účely týchto bojov dal Štefan v Bíni na Hrone vybudovať obrovský opevnený vojenský tábor/hradisko (107 ha), ktorý slúžil ako vojenská základňa. Tieto zjednotené vojská napokon porazili Kopáňa pri Vespréme (podľa niektorých zdrojov v roku 998) a Kopáň bol zabitý.

Od svojho otca Štefan zdedil po otcovi ako bezprostredne ovládané územie Arpádovcov (čiže samotné „Uhorsko“) vlastne len územie medzi Rábom, Ostrihomom a Vesprémom, kým niektoré okolité územia buď ovládali iní staromaďarskí náčelníci/kniežatá, alebo rodinne príbuzní náčelníci (Sedmohradsko), a dve boli viac-menej údelnými kniežatstvami (Nitriansko, Bihársko).

V rokoch 997 - 1009/1028 Štefan ďalej bojoval s rôznymi staromaďarskými náčelníkmi v Karpatskej kotline, čím vlastne rozširoval územie štátu Uhorsko. Okolo roku 1009 už mal Štefan ovládnuté skoro všetky dovtedy nezávislé kniežatstvá/domény staromaďarských náčelníkov.

Vďaka opátovi Astrikovi (Anastáziovi), ktorého poslal Štefan do Regensburgu a potom do Ríma, uhorskí biskupi a arcibiskup s korunou zaslanou z Ríma Ottom III. korunovali Štefana 25. 12.1000 alebo pravdepodobnejšie 1.1 1001 za (prvého) uhorského kráľa.

Štefan I. Uhorský z Obrázkovej kroniky

Svätý Štefan a Slovensko

Pre Slovensko je najvýznamnejšia skutočnosť, že Slovensko patrilo v rokoch 1001 - 1030 do Poľska. Boleslav Chrabrý začiatkom roka 1001 dobyl Nitrianske kniežatstvo. Formálne tak urobil preto, aby ochránil nárok Štefanových bratrancov Vazula a Ladislava Lysého na Nitrianske kniežatstvo. Niekedy na prelome marca a apríla 1001 sa Štefan a Boleslav Chrabrý stretli na poľsko-uhorských hraniciach pri Ostrihome a Štefan uznal status quo. Až v roku 1029 alebo 1030 Štefan znovu dobyl Nitriansko. Novým nitrianskym kniežaťom sa podľa niektorých názorov v rokoch 1029 - 1031 stal Štefanov syn Imrich.

Štefan sa celý život usiloval o presadenie kresťanstva ako jediného náboženstva v jeho krajine. Celkovo vytvoril asi 6 - 8 biskupstiev a niekoľko opátstiev. Štefan tiež pravdepodobne založil benediktínsky kláštor v Pannonhalme. Štefan nariadil, aby každých 10 osád na svoje náklady postavilo farský kostol a venovalo mu dve poplužia poľa a dostatočný počet služobníkov na jeho obrábanie.

Štefan sa zaslúžil o rozvoj systému komitátov, ktorý prevzal z Nitrianska (to zas z Veľkej Moravy) a čiastočne z Nemecka. K prvým štyrom uhorským komitátom pribudli roku 997 nové komitáty na území porazených zadunajských staromaďarských kniežať/náčelníkov. Najneskôr roku 1029 (po znovuzískaní územia Slovenska od Poľska) - ak nie už koncom 10. stor. - existovali už aj komitáty Bratislavský, Nitriansky, Komárňanský, Tekovský, Ostrihomský, Hontiansky, Trenčiansky, asi aj Turniansky a Novohradská.

Obec Svätý Štefan v Liptove: Tajomstvo Zaniknutej Dediny

V Liptovskom Mikuláši je názov Svätý Štefan stále živý. Dedina neexistuje približne tristo rokov, ale jej kataster áno. Nachádza sa v Žiarskej doline, ťahá sa od Veternej Poruby po pravej strane doliny až takmer po Žiarske sedlo. Svätý Štefan, ľudovo aj Štefanka, je aj pre historikov veľká záhada. V celom Liptove žiadna dedina nezanikla tak ako Svätý Štefan. Medzi ľuďmi dokonca koluje legenda, vraj sa prepadol pod zem.

Svätý Štefan sa nachádzal za Veternou Porubou, severne od nej a dnes nezostalo z neho nič. Na holej lúke ho pripomína iba pamätný kameň s tabuľkou a základnými informáciami o zaniknutej dedine.

Pamätník Svätého Štefana pri Liptovskom Mikuláši

Vznik a Existencia Obce

Záhadou je už samotný vznik Svätého Štefana. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1333, kedy tu pôsobil farár Jakub. Znamená to, že vtedy to už bola vyvinutá dedina so sídlom farnosti. Dôležitým je kostol, ktorý patril k najstarším na Liptove. Nestavali ho obyvatelia okolitých dedín - z Veternej Poruby, Žiaru či Smrečian. Stavali ho miestni. Dedina musela existovať už predtým, najmenej dve až tri generácie, teda najmenej päťdesiat rokov. Ako sa však volala, nikto nevie. Meno Svätý Štefan pochádza až z názvu kostola.

Vznik Veternej Poruby možno predpokladať za účasti šoltýsa, patrila k skupine nových liptovských dedín, ktorých obyvatelia využívali možnosti zákupného práva. Kostol vo Veternej Porube bol v minulosti spojený so Svätým Štefanom.

Osudy Okolitých Obcí

Obec Žiar vznikla na klčoviskách chotára koncom 13. a začiatkom 14. storočia. Prvá doložená zmienka pochádza z roku 1349, kedy pozemky patrili rodine Smrečiansky-Szentiványi. Podľa všeobecnej mienky tunajších občanov vznik obce Žiar sa datuje od zničenia niekdajších obcí Svätý Duch a Svätý Štefan.

Vrbica nesie názov podľa vŕb, stromov, ktoré v hojných počtoch rástli pri blízkom Váhu. Zaujímavosťou je, že história Vrbice siaha oveľa hlbšie ako dejiny Liptovského Mikuláša, s ktorým sa zlúčila. Vrbica patrí k starším sídlam, ktoré vznikli už pred 11. storočím. Je teda staršia ako susedný Liptovský Mikuláš, v minulosti Svätý Mikuláš, s ktorým bola neskôr zlúčená.

Svätý Štefan ako Patrón

Svätý Štefan bol jedným zo „siedmich osvedčených mužov plných Ducha a múdrosti“, podľa tradície pokladaných za prvých „diakonov“ ustanovených apoštolmi, aby pomáhali helénskym vdovám v jeruzalemskej komunite. Štefan hlásal, že mystérium kríža je stredobod dejín spásy a ich absolútny ťažiskový bod je ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Ježiš. Dokazujú to mučeníkove slová, ktoré vykríkol pred svojím ukameňovaním: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha“.

Deň Štefana je súčasne aj druhým sviatkom vianočným. V roľníckom prostredí ľudia vykonávali praktiky, ktorých cieľom bolo zaistenie dobrej úrody a pevného zdravia. Svätý Štefan je uctievaný v katolíckej, pravoslávnej aj anglikánskej cirkvi.

Svätý Štefan a Súčasnosť

Hoci obec Svätý Štefan zanikla pred stovkami rokov, jej meno a odkaz pretrvávajú v geografii a kultúrnej pamäti Liptova. Spomienka na svätého Štefana, prvého uhorského kráľa, je stále živá a pripomína nám dôležitosť viery, obetavosti a budovania štátu na kresťanských základoch.

Pamiatky v Liptovskom Mikuláši

• Kostol Sv. Mikuláša: Najstaršia pamiatka v meste a okolí. Zachoval sa Oltár Panny Márie z 15. storočia a Oltár Božieho tela zo 16. storočia.
• Pongrácovská kúria: Z 15. storočia. Konali sa v nej zasadnutia Liptovskej stolice. Od roku 1995 je v dome umiestené Múzeum Janka Kráľa.
• Župný dom: Postavený na konci 18. storočia.
• Jezuitský kláštor: Pochádza z toho istého obdobia. Od roku 1955 je majetkom Múzea Slovenského krasu a dodnes je v nej umiestnené Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva.
• Evanjelický kostol: Postavený na konci 18. storočia.
• Synagóga: Najveľkolepejšia synagóga na Slovensku.
• Čierny orol: Pôvodný hostinec bol neskôr rozšírený o divadlo. Dnes v ňom sídli Knižnice Gašpara Fejérpataky-Belopotockého a výstavná sieň Liptovského múzea.
• Kostol Sv. Petra z Alkantary: V Okoličnom, pochádza z 15. storočia.

tags: #obec #svaty #stefan