Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici je významnou historickou a umeleckou pamiatkou Spiša. Obec Veľká Lomnica leží cca 8 kilometrov severovýchodne od Popradu, hneď pri hlavnej ceste na Kežmarok a Starú Ľubovňu. Kostol je aj vďaka vysokej veži zďaleka viditeľný. Areál kostola je prístupný a fara je hneď vedľa chrámu.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici
História a vznik kostola
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici bol postavený okolo roku 1280. Je nezvykle situovaný na dolnom konci obce, kde ho dali postaviť majitelia blízkeho kaštieľa. Obec ako sídlo významného šľachtického rodu Berzeviczy (predtým pomenovaného ako Páni z Lomnice) zaznamenala v stredoveku veľký hospodársky a kultúrny rozmach, čoho odrazom sú aj bohaté umelecko - výtvarné aktivity v kostole. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Kostol (z lat. castelum - pevnosť) bol priestorom pre liturgiu a modlitbu, ale pre svoju stavebnú bezpečnosť poskytoval obyvateľom obce aj útočisko v čase nepokojov. Už vtedy mal predstavanú neskorománsku vežu a zaklenuté ranogotické presbytérium. Strop v lodi bol rovný, drevený.
Veľká Lomnica (SK) kostol sv. Kataríny - Stredný zvon
Architektúra a štýl
Kostol v podobe typického jednolodia s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou postavili niekedy v rokoch 1270 až 1280. Tunajší farár patril už v roku 1268 do Bratstva 24 spišských kráľovských farárov. Najcennejšou stavebnou pamiatkou je pôvodne ranogotický rímskokatolícky kostol, v rokoch 1793-1974 prestavaný v barokovo-klasicistickom slohu. Jednoloďová stavba s pristavanou sakristiou a na južnej strane lode okolo roku 1600 pristavanou renesančnou zvonicou. Presbytérium je zaklenuté českou klenbou, loď dvoma poľami pruskej klenby dosadajúcej pomocou medziklenbových pásov na rímsu pilastrov.
- Románsky štýl sa prejavuje najviac na veži kostola v podobe združených okien a oblúčikového vlysu nad nimi.
- Dnes už nepoužívaný portál na južnej strane lode spája v sebe románsky i gotický sloh. Jeho riešenie s ústupkami je ešte románske, zakončuje ho však už gotický lomený oblúk.
Interiér a umelecké diela
V interiéri kostola sú ďalej dva neskorogotické krídlové oltáre z r. okolo 1500. Hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v štýle rokoka z konca 18. storočia má na oltárnom obraze výjav Umučenia sv. Kataríny. Oltár sv. Mikuláša s výjavmi z jeho života a oltár Panny Márie datovaný rokom 1494 so svätými pannami mučenicami z prvých kresťanských storočí. Na tomto mariánskom oltári na čestnom mieste (vľavo hore) je aj patrónka kostola sv. Kataríny.
Z gotického zariadenia kostola pochádza fragment sochy apoštola z čias okolo roku 1400, dnes umiestnený v Spišskom múzeu v Levoči. Hlavný oltár je neskorogotický krídlový z obdobia po roku 1520, barokizovaný v 18. storočí a doplnený koncom 19. storočia sochou sv. Pavla. Pravý bočný oltár P. Márie so sochou madony je z roku 1480. Ľavý bočný oltár sv. Anny je zo 14. storočia. V kostole nájdeme zaujímavú kamennú krstiteľnicu zdobenú reliéfmi ľudských tvárí. Na jej datovaní sa odborníci nevedeli zhodnúť, radili ju najprv do čias renesancie, neskôr až do neskororománskeho obdobia. Najnovšie jej vznik kladú na začiatok 15. storočia. Jeden zo svorníkov klenby lode je zdobený reliéfom hlavy s troma tvárami - vyobrazenie sv. Trojice.
Interiér kostola sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici
Nástenné maľby
Raritou a vzácnosťou kostola je stredoveká gotická nástenná maľba v sakristii kostola. Prvú freskovú výzdobu dostal kostol už krátko po dostavbe. Z tohto obdobia pochádza obraz sv. Mikuláša na južnej stene lode, ktorý nesie ešte znaky neskororománskeho štýlu. Súčasťou maľby je aj nezvyčajný výjav svätca so skupinou štyroch mladých mužov, identifikovaných ako synov komesa Rikolfa z Lomnice, patrónov chrámu a podľa všetkého objednávateľov maliarskej výzdoby. Autorom maľby zo života sv. Mikuláša by mohol byť Majster tabule z Dębna. Doteraz najstaršiu odkrytú maľbu kostola predstavujú dva výjavy zo života sv. Mikuláša z Myry vo východnej časti južnej steny lode. Prvý zobrazuje sv. Mikuláša s mitrou a biskupskou berlou, ako hádže cez oblok hrudu zlata trom spiacim devám. Pod ním je sv. Mikuláš.
Presbytérium bolo vyzdobené nástennými maľbami v polovici 14. storočia, ktoré odkryli až na začiatku 21. storočia. Nachádzame tu jedinečné motívy i nezvyčajné podania známejších scén, ktoré zrejme navrhol tunajší, určite vzdelaný kňaz. Na východnej stene svätyne smerujúcej do lode nachádzame výjavy Spásy zavŕšené tvárou Krista. Zobrazená je tu napríklad aj starozákonná scéna Mojžiša so zdvihnutými rukami, vďaka ktorým Židia víťazili v boji.
- Chrám sa preslávil vzácnou gotickou freskou súboja sv. Ladislava s Kumánom, súčasti tzv. Ladislavskej legendy.
- Maľbu monumentálnych rozmerov v sakristii vytvoril vynikajúci umelec zrejme talianskeho pôvodu už niekedy v prvej štvrtine 14. storočia a predstavuje zrejme najstarší a najhodnotnejší príklad stvárnenia v tej dobe populárnej legendy o Ladislavovi - kráľovi a svätcovi (vládol v rokoch 1077 - 1095, vyhlásený za svätého roku 1192).
Doteraz nejasný je dôvod, prečo tak kvalitnú maľbu namaľoval umelec v sakristii, priestore prístupnom len obmedzenému okruhu ľudí. Objavili sa názory, že mohlo ísť o ukážku schopností daného majstra alebo núdzové riešenie vzhľadom na fakt, že všetky vhodnejšie plochy v kostolíku už boli pokryté staršími maľbami. Ďalšia z hypotéz hovorí o sakristii ako mieste stretnutí pána z Lomnice s ďalšími šľachticmi, pre ktoré by potom zobrazenie legendy o rytierovi - svätcovi bolo vhodným doplnkom. V roku 1972 bola vydaná poštová známka v hodnote 1,20 Kčs s motívom fresky zápasu sv. Ladislava.
Fresky v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici
Ide vyobrazenie výjavov z legendy o sv. Ladislavskú legendu objavili v roku 1957 a následne počas obnovy chrámu ju v rokoch 1960 - 1966 na dve etapy zreštaurovali. Fresky v presbytériu odkryli len pri obnove započatej v roku 2002, hoci ich prítomnosť preukázali už sondy v 60. rokoch minulého storočia. Najstaršou zachovanou figurálnou kompozíciou v presbytériu je výjav Ukrižovania. Nachádza sa na ľavej spodnej časti východnej steny svätyne. Pri Ukrižovanom Kristovi je postava sv. Jána Evanjelistu. Na tejto stene nad pôvodným ranogotickým oknom smerujúcim na východ dominuje obraz tváre Krista vo forme mandyliónu. Napravo popri okne sú skupiny postáv zo Starého zákona, na vrchu je Pilát. Naľavo postavy z Nového zákona počnúc sv. Jánom Krstiteľom a pod ním sú apoštoli na čele so svätým Štefanom, diakonom. Na južnej stene je zobrazené stvorenie a dedičný hriech aj jeho následky. Na severnej stene vidno korunovanie Panny Márie Božím Synom, obaja sedia na stredovekej lavici a pod nimi sú jednotlivé skupiny svätých v nebi.