Obec Veľké Turovce vznikla v roku 1967 zlúčením pôvodných Dolných a Stredných Turoviec. Najstaršia písomná zmienka o Stredných Turovciach pochádza z roku 1156 a súvisí s desiatkom Ostrihomského arcibiskupa. O dve storočia mladšia je prvá zmienka o Dolných Turovciach datovaná do roku 1343. Obec leží pri brehu Krupinice, 2 km smerom na sever od Šiah.
Významnou kultúrnou pamiatkou je románsky rímskokatolícky Kostol sv. Martina z roku 1260. Vedľa kostola stojí drevená zvonica, ktorú postavili v 19. storočí. Ďalšou pamiatkou obce je zemianska kúria stojaca v časti Dolné Turovce. Svedkami zručnosti miestneho obyvateľstva sú zachovalé domy ľudovej architektúry z 19. storočia. Veľký rozvoj v poslednom období zaznamenala agroturistika, najmä chov koní.
História obce a kostola
Obec Dolné Turovce v 14.-16. storočí patrila k Šahám ako Kisság - Saagh quae nunc immutato nomine Thur vocatur. V roku 1421 sa časť Dolné Turovce objaví v spomienkach vdovy Lászlóa Kisthuryho a v roku 1436 v písomných zmienkach ako Kysthwr, a v roku 1449 aj časť Stredné Turovce ako Kezepthur. Počas stáročí obec patrila rodinám Jánokyovcom, Vajdayovcom, Lévaiovcom, Csehovcom, Palásthyovcom, v 18. storočí Szentkeresztyovci a v 19. storočí Mártonffyovci a Kaszaovci boli jej majitelia.
Významné osobnosti
György Thury (nar. okolo r. 1519 - zomr. 2. 4. 1571) bol "maďarský el Cid", hlavný išpán krajskej Baršskej župy, narodil sa v časti obce Stredné Turovce. V rokoch 1540 sa stal husárom v šahanskom hrade. 10.-11. augusta 1552 pri Plášťovciach sa zúčastnil v boji proti Turkom, kde hral významnú rolu pri zachránení Talianskych vojakov. V roku 1556 ho vymenovali za kapitána levického hradu. Bol výborným vojakom pri bojoch proti Turkom, pre ktorých urobil veľa nepríjemností, preto ho v roku 1571 ho pri obci Orosztony aj s jeho 150 vojakmi vlákali do pasce a usmrtili. Jeho hlavu odviezli sultánovi do Istambulu. Jeho telo je pochované v Kanizse (MR).
Osudy kostola
Kostol sv. Martina biskupa bol postavený v r. 1260. Pôvodne je to neskororománska stavba so štvorcovým presbytériom, kratšou pozdĺžnou loďou a rovným zastropením. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou na malú kaplnku. Pri triumfálnom oblúku je románska kamenná krstiteľnica z čias stavby kostola. V r. 1938 bol okrem presbytéria zničený živelnou pohromou.
Až do roku 2018 bola stavba v Stredných Turovciach považovaná za zvyšok neskororománskeho kostolíka z čias okolo roku 1260. Neprotirečila mu ani prvá písomná zmienka o tunajšom osídlení, keď sa tu už v roku 1156 spomína osada menom Tur. Postupne sa vyvinuli hneď tri samostatné osady tohto mena - Horné, Stredné a Dolné Turovce, ktoré sa spájajú s pánmi z Turoviec, vetvou významného rodu Hont‐Poznanovcov. Samotné Stredné Turovce sa priamo spomínajú v 15. storočí, tunajší Kostol sv.
Počas tureckých vojen bola zrejme stavba poškodená, čo si vyžiadalo následnú barokovú obnovu. V tejto etape bola k južnej stene presbytéria pristavaná sakristia a pred južný vstup do lode pribudla murovaná predsieň. V 19. storočí došlo k preloženiu toku riečky Krupinica do blízkosti kostola, čo sa v nasledujúcom období podpísalo pod narušenie statiky lode. Zvyšok stavby bol premenený na kaplnku, ktorá naďalej slúžila veriacim. Úpravy zahŕňali zamurovanie víťazného oblúka, pričom bol vytvorený nový vstup a dve okná nad ním. Opravovaná bola v roku 1965, už v roku 1968 sa však prestala využívať, keďže v obci prestavali na modlitebňu rodinný dom.
Historicky zaujímavé je najmä jeho torzo. Žiaľ, v roku 1938 väčšiu časť budovy kostola odniesla povodeň a zostala z neho len svätyňa a úzka prístavba akejsi sakristie. Patrónom novopostaveného kostola oproti obecného úradu vo Veľkých Turovciach je tiež Svätý Martin.
Obnova kostola v roku 2022
V roku 2022 sa začala komplexná obnova veľmi schátraného objektu, ktorej cieľom bolo vrátiť mu pôvodnú renesančnú podobu. Dostal nové zastrešenie a fasádu v bielej farbe, ktorú dopĺňajú maľované ozdobné prvky - zvýraznené nárožia, olemovanie okien a horizontálny ornamentálny pás. Následne sa práce sústredili na interiér, ktorý bol návštevníkom vizuálne sprístupnený znovuotvorením víťazného oblúka a jeho presklením.
Renesančný pôvod zachovaných častí kostola identifikovaný pri reštaurátorskom výskume Petra Koreňa (aj vďaka oknám; nemajú polkruhový ale segmentový záklenok). Následne bol potvrdený historicko-architektonickým výskumom, ktorý realizovali Michaela a Tomáš Haviarovci. Českí tvorcovia Tomáš Hrebík a Michal Vršanský vytvorili papierovú vystrihovačku kostolíka ešte pred obnovou fasád v typickej mierke 1:120.
Akurát ten deň bol Svätý Martin pochovaný vo francúzskom meste Tours. Jeho pamiatku sme sa rozhodli osláviť v rámci slávnostnej akadémie dňa 12. novembra v miestnom kultúrnom dome.
Vzhľadom na náboženský charakter oslavy, slávnostnú akadémiu otvárala omša v miestnom rímsko-katolíckom kostole Svätého Martina. Podujatie ďalej pokračovalo v kultúrnom dome, kde náladu spestrilo vystúpenie žiakov Základnej umeleckej školy v Šahách pod vedením Jána Rédliho riaditeľa školy a Štefana Hívesa, učiteľa školy. Obecenstvo dlhým tlieskaním sa poďakovalo za krásny umelecký zážitok huslistom, gitaristom a flautistom.
Starosta obce Jaroslav Péter a poslanec Ing. Jozef Šaliga vo svojom privítacom príspevku zvýraznili aj prvú písomnú zmienku obce z roku 1156, ďalej pripomenuli Györgya Thuryho, rodáka časti obce Stredné Turovce, kapitána viacerých hradov, ktorý pred 450.rokmi zachránil hrad Palota proti Turkom.
Pomocou prezentácie regionálneho historika a archeológa Tibora Pálinkása sa účastníci dozvedeli zaujímavosti o doteraz neznámych dejinách obce z obdobia, keď ešte ľudia nepoznali písmo, z obdobia praveku. Prednášateľ poukázal na prítomnosť lovcov mamutov a prvých roľníckych zoskupení v katastri obce. Mimoriadne husté osídlenie vzniklo na území obce najmä v období neskorej doby kamennej a staršej doby bronzovej, keď sa podľa predpokladu archeológov vybudovalo hradisko. Našli sa tiež významné nálezy z obdobia prítomnosti Skýtov, Keltov a Germánov. Prvé archeologické nálezy publikoval Jan Eisner už v roku 1933, ďalším významným bádateľom bol Gejza Balaša. Skutočné ponaučenie z prednášky vyznelo tak, že archeologické nálezy teoreticky sa môžu dodnes nájsť hocikde pri rôznych zemných prácach.
V prednáške pokračoval archeológ Krajského pamiatkového úradu v Nitre, rodák z našej obce, Pavel Paterka, ktorý nám najprv podrobnejšie predstavil architektonický popis nášho starého kostola. Uviedol, že síce z kostola sa veľa zničilo, ale napriek tomu sa zachovala svätyňa so štvorcovým pôdorysom zaklenutá krížovou klenbou s popraskaným náznakom víťazného oblúka. V strede východného múru svätyne sa zachovalo pôvodné polkruhové štrbinové okno, aké sa nachádzalo pôvodne aj v južnom múre o čom svedčia línie prasklín. V strede objektu sa zachoval kamenný oltár a v juhozápadnom rohu kamenná kruhová krstiteľnica. Z vonka je zo severnej strany pribudovaný jeden oporný pilier. Dnešný výraz stavba dostala po adaptácií stavby pre účely bohoslužieb tak že veriaci sedeli na lavičkách pod šírim nebom. Uvedená verzia už ani toho času nevyhovovala, preto sa pre účely kostola adaptovali iné objekty (rodinné domy, priestor v Somogyiovskej kúrie), ktoré slúžili náboženským účelom do výstavby kostola.
Okrem architektonického popisu prednášateľ v krátkosti priblížil život na stredovekej dedine a načrtol krátky exkurz na sakrálnych pamiatkach Nitrianskeho kraja, venovaných Svätému Martinovi. Jednalo sa o kostoloch sv. Martina v Bátovciach (ktorý je rozlohovo jeden z najväčších románskych kostolov na území Slovenska), Hontianskej Vrbici, Leviciach-Bratke, Starom Tekove, Sikeničke, v Nitre na Martinskom vŕšku a kaplnke sv. Martina vo Dvoroch nad Žitavou. Priblížil záujemcom niektoré výsledky najnovších výskumov archeologických, architektonicko-historickych a reštaurátorských na uvedených sakrálnych stavbách. Na záver konštatoval, že pre všetky uvedené kostoly je charakteristické datovanie do 11. až 13. storočia. Vzhľadom na kvadratický pôdorys, kostol resp. svätyňu zo Stredných Turoviec prirovnával k prvému kostolu v Starom Tekove resp. kostolu na Martinskom vŕšku v Nitre. Medzi úlohami, ktoré by bolo potrebné urobiť na záchranu zvyšku kostola prisľúbil, že Krajský pamiatkový úrad Nitra v spolupráci Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre zabezpečí geofyzikálne zameranie okolia objektu, ktorého výsledkom môže byť mapka so zvyškami murív nachádzajúcich sa pod zemou.
Počas akadémie návštevníci pozreli výstavu sakrálnych predmetov z bývalých modlitební, vykopávky z doby bronzovej nájdené na území obce a fotky významných rodákov a rodín.
Nemôžeme vynechať ani našich hostí: pána starostu Gábora Borbélya s manželkou a prednostu dr. Kálmána Tótha s manželkou z maďarskej Obce Buják. Táto obec nedávno nadviazala s nami kontakt, aby v budúcnosti spoločne mohli využívať medzinárodné projektové zámery v oblasti hospodárstva, športu, turizmu, kultúry a umenia. Náhodou je, že aj ich kostol nesie meno svätého Martina.
Po podujatí asi 80 návštevníkov čakalo občerstvenie a ochutnávka vín turovskych vinárov.
Vďaka patrí každému, kto vo svojom voľnom čase pomohol pre úžasné usporiadanie akadémie, historikom, hudobníkom a občanom za účasť.
Mónika Jámbor, Obecný úrad Veľké Turovce
Mgr. Pavel Paterka, Krajský pamiatkový úrad Nitra