Apollón: Boh Slnka v Gréckej Mytológii

Apollón (-podľa PSP) alebo Apollón (starogr. Ἀπόλλων - Apollón, lat. Apollo) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojča bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea. Meno tohto boha v etruskej mytológii znie Aplu.

V neskoršom období bol stotožnený aj s Héliom, bohom Slnka; jeho sestra Artemis bola stotožnená s bohyňou Mesiaca Selénou.

Lycian Apollo, raná cisárska rímska kópia gréckeho originálu zo 4. storočia pred Kr.

Pôvod a Narodenie

Podľa povestí sa Apolón narodil na ostrove Délos, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou Pytónom, ktorého na ňu poslala žiarlivá Diova manželka Héra. Délos bol v tých časoch plávajúci ostrov, ktorý sa zmietal na vlnách a nebol preto obzvlášť bezpečným útočiskom.

Prenasledovaná Léto nemala však inú voľbu, lebo podľa kliatby nemala nájsť kus pevnej zeme, kde by mohla porodiť. Len čo však vstúpila na délsku pôdu, stal sa z Diovej vôle zázrak: z hlbín mora sa vynorili dve skaly, ktoré zahradili ostrovu i Pytónovi ďalšiu cestu. Léto potom na hore Kynté porodila dvojčatá, dcéru Artemis a syna Apolóna. Na Krétu sa dostal potom s matkou, a tam dospel na mládenca.

Apolónov boj s Pytónom

Keď Apolón vyrástol, vzniesol sa so svojimi zbraňami, zlatou lýrou a strieborným lukom do výšin a zamieril do kraja, kde žil Pytón, aby sa pomstil za prenasledovanie matky. Našiel ho v hlbokej úžľabine pod vrchom Parnasom, zasypal ho šípmi a zabil. Jeho telo zakopal do zeme, a aby po ňom nezostala ani pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pyto na Delfy. Na mieste svojho víťazstva založil potom svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom, prostredníctvom Pýtie oznamoval Diovu vôľu.

Apolón zabíja Pytóna

Očistenie a Návrat

Aby sa očistil zo zabitia Pytóna a mohol sa ujať svojich božských funkcií, odchádza do Tesálie a slúži tam osem rokov kráľovi Admetovi ako obyčajný pastier. Po odčinení viny sa vracia do Delf, ktoré mal po Déle najradšej zo všetkých miest na zemi.

Apolónove Atribúty a Funkcie

Apolónov príchod na Olymp prinášal vždy radosť a dobrú náladu. Prichádzal na čele Múz. Nikto z bohov ho neprevyšoval v hre na lýre.

Ľudia ho uctievali z mnohých dôvodov. Bol bohom slnka a svetla, bez ktorých by nebol na svete život, a pôvodcom harmónie a krásy, bez ktorých by život za mnoho nestál. Chránil ľudí vo vojnách a nebezpečenstvách, zaháňal od nich prírodné pohromy, dával im zdravie a v chorobe ich liečil, staral sa o poriadok stanovený Diom, miloval a odmeňoval dobro, trestal zlo. Strela z jeho luku nikdy neminula cieľ. Jeho trestajúce šípy boli neomylné a prinášali mor. Takisto neomylné boli aj jeho veštby. Neveštil však nikdy sám od seba. Oznamoval ľuďom Diovu vôľu, a to prostredníctvom veštkýň, najmä delfskej Pýthie a Sibýll v iných veštiarňach.

• Moc nad morom, svetlom, uzdravením, umením, lukostreľbou, veštbami a proroctvami.
• Ochranca kolonistov, tanca a rozumu.
• Ochrana stád.

Slávna Apolónova veštiareň stála na Kréte. Apolón je známy aj ako vodca Múz (μουσηγέτης múségetés). Medzi jeho atribúty patrí labuť, vlci, delfíny, luk so šípmi, vavrínový veniec, citera či lýra. Ďalším z apollónskych symbolov je trojnožka, symbol prorockej sily. Na Apolónovu poctu sa usporadúvali každé štyri roky pýtijské hry v Delfách.

Hymny na Apolónovu poctu sa nazývali pajány. V umení je Apolón často stavaný do protikladu s Dionýzom, pretože je spájaný s harmóniou, poriadkom a rozumom, kým Dionýzos, boh vína, s emóciami a chaosom.

Lásky a potomstvo

Ako každý z bohov, mal aj Apolón mnoho mileniek. U žien však napriek svojej kráse nemal vždy šťastie. Jeho prvá láska, nymfa Dafné, sa mu pred očami premenila na vavrínový strom, aby sa pred ním zachránila, jeho dvorenie odmietli dokonca aj dve smrteľné ženy, Kassandra a Marpessa.

Z jeho potomkov sa najväčšmi preslávil trácky spevák Orfeus, ktorého mal s Múzou Kalliopou, ďalej boh lekárstva Asklepios, ktorého mu porodila nymfa Koronis, a Aristaios, syn nymfy Kyrény, ktorý naučil ľudí chovať včely a dobytok. Jeho syn bol aj hudobník Linos Heraklov učiteľ, a podľa niektorých i boh sobáša Hymen, pomocník bohyne Afrodity.

Apolón v Trójskej vojne

Vo svete bohov a hrdinov hral Apolón významnú úlohu, sám sa tiež stal hrdinom mnohých príbehov. Známe sú napríklad jeho hudobné preteky so Satyrom Marsom, ktorý doplatil na svoju porážku doslova vlastnou kožou. Pri inej podobnej súťaži s bohom lesov a pastierov Panom prišiel kráľ Midas k svojim oslím ušiam. V trójskej vojne bojoval Apolón na strane Trójanov, usmernil aj let šípu, ktorý zasiahol Achila do päty.

Apolón a Hélios: Dva aspekty slnečného božstva

Keď sa povie „grécky boh slnka“, väčšina ľudí si predstaví Apolóna. Ako božstvo slnka vystupuje v dielach mnohých starogréckych poetov a filozofov. Avšak, Apolón v gréckej mytológii pôvodne (napr. v Homérových dielach) nesúvisel so slnkom a tieto asociácie nadobudol až dodatočne, zrejme až v 6. stor. pred n.

Pri interpretáciách slnečného kultu doby bronzovej sa často opomína ten druhý slnečný boh starovekých Grékov - Hélios. Kým však Apolón predstavuje prevažne zmes božstiev, ktoré nemali so slnkom nič spoločné, Hélios bol bohom slnka od najstarších čias. Nové bádanie navyše naznačuje, že Hélios zdieľa komplexné mytologické pozadie s ďalšími indoeurópskymi bohmi slnka.

Hélios na voze

Kult a Uctievanie

Apolón bol jedným z najstarších gréckych bohov. Jeho kult sa dostal do Grécka pravdepodobne z Malej Ázie. Uctievali ho v celom grécko-rímskom svete. Rimania prevzali jeho kult bez zmeny od Grékov a ako sa zdá, už pred nimi ho prevzali od Grékov Etruskovia.

Na jeho počesť sa konali v Delfách na jar a na jeseň veľké slávnosti a každé štyri roky pýthijské hry. Od roku 582 pred Kr. Bol zobrazovaný ako ochranca roľníkov a ochranca umení. Jeho atribútmi sú lýra, luk a šípy, tuľajka, vavrín a trojnožka. S Apollónovým menom sa spájajú najslávnejšie architektonické a sochárske výtvory antiky. Najstarší, dodnes sčasti zachovaný dórsky chrám v Grécku je Apollónov chrám v Korinte. Chrám mal boh aj na Déle. Od roku 477 tam bol uložený poklad obcí, ktoré tvorili Délsky spolok.

tags: #apollon #boh #slnka